Nitra, mesto s bohatou históriou, je známa svojimi sakrálnymi pamiatkami, medzi ktoré patrí aj kláštorný kostol a komplex. Táto stavba prešla zložitým vývojom, ktorý bol poznačený nielen náboženskými a kultúrnymi vplyvmi, ale aj vojnovými udalosťami.
Iniciatívou J. E. Dra Karola Kmeťku, biskupa nitrianskeho sa oslavuje táto pamiatka dnes v celom našom štáte, najmä však na Slovensku a dostáva popri cirkevnom i ráz celoštátny, všeslaviansky a slovensko-národný. Pamiatka deja historicko-kultúrneho významu pre nás, nadchla slovenskú katolícku verejnosť, aby bola zvečnená i v tejto knihe. Naša generácia je v šťastnom položení, že môže verejnými prejavmi nášho katolíckeho a národného presvedčenia uctiť túto pamiatku, a Spolok Sv. Vojtecha v tomto diele môže podať obraz katolíckej aktivity na Slovensku.
Od blaženého zavítania sv. Evangelia v našom národe prešlo 1100 rokov, plných borby, útrap, mučeníctva a práce za duševnú spásu a za kultúrne povznesenie nášho národa.
Toto dielo sleduje dvojaký ciel: poznať, čo máme my katolíci a oduševniť sa na ďalšiu činnosť, aby sme na podklade už jestvujúcich hodnôt sa vyvíjali čo najintenzívnejšie. Spolok Sv. Vojtecha ako vydavateľ praje tejto knihe šťastné putovanie, aby vzbudzovala lásku k sv. cirkvi a bola pohnútkou vytrvalej, nenáročnej kultúrnej práce za spásu duší a za kultúrne povznesenie nášho národa slovenského.
Nitriansky hrad.
História komplexu
Okolo roku 1206 sa na tomto mieste usadili cisterciánski mnísi z poľskej Koprzywnice a založili tu kláštor zasvätený svätému Egídiovi. Kráľovská listina z roku 1247, ktorou kráľ Belo IV. potvrdil rádu ich rozsiahle pozemky v okolí Bardejova („Terra Bardfa“), obsahuje prvú zmienku o existencii kostola na tomto území. V dôsledku náhlych zmien však cisterciáni v druhej polovici 13. storočia (okolo r. Začiatkom 14. storočia sa na opustenom území usadili nemeckí kolonisti. Z kráľovskej listiny Karola Róberta I. z Anjou z roku 1320, ktorou sa novousadlíkom priznávajú privilégiá pri platení daní, je zrejmé, že tu pôsobil farár.
Existenciu chrámu potvrdzuje i listina Karolovho syna a nástupcu Ľudovíta I. Veľkého z Anjou z roku 1352, ktorou kráľ povolil konanie výročného jarmoku po dni sv. Egídia. Stavba dnešného chrámu začala v polovici 14. storočia a výstavba jeho bazilikálnej časti - hlavnej a bočných lodí - bola ukončená v roku 1415. V rokoch 1420 - 1427 bola vybudovaná veža chrámu.
Dôkazom, že tu existoval chrám, ktorý mal oltár, sú najstaršie plastiky z dnes už neexistujúceho oltára z obdobia rokov 1390 - 1400, umiestnené v súčasnosti v oltári sv. Anny (Panna Mária s Dieťaťom na rukách, sv. Margita, sv. Katarína a sv. V roku 1448 sa začalo na popud mestských radných s rozširovaním a prestavbou chrámu. Podľa zmluvy s mestom s prestavbou začal kamenársky majster Mikuláš. Mal postaviť predovšetkým presbytérium.
Významný kráľovský staviteľ k základnej trojloďovej časti pristaval rozsiahlu svätyňu, chór, sakristiu a emporu, nazývanú aj kaplnka sv. Kataríny, neskôr Oratórium kráľa Mateja. Výstavbu svätyne ukončil v roku 1464 novou klenbou. O rok neskôr postavil na rozhraní novej svätyne a hlavnej lode unikátne kamenné pastofórium, patriace k najvýznačnejším dielam autora i svojho druhu umeleckých diel nachádzajúcich sa na území Slovenska.
V roku 1466 postavil majster Jakub zo Sączu vo svätyni gotický hlavný oltár. Zachovala sa však z neho iba plastika sv. Egídia nachádzajúca sa dnes v kaplnke Panny Márie. Pod vedením miestneho staviteľa Urbana, pravdepodobne Štefanovho žiaka, sa v rokoch 1482 - 1486 uskutočnilo ďalšie rozšírenie chrámu. V južnej časti boli pristavané tri kaplnky: Panny Márie, sv. Alžbety, nad hlavným vchodom, a sv. Ondreja.
V roku 1486 bol odliaty prvý veľký zvon Ján. Majster Urban začal tiež s prestavbou veže v juhozápadnej časti, no jej dohotoviteľom bol v rokoch 1486 - 1494 Franklin Stemasek z Anspachu v Bavorsku. Takto sa zavŕšila na konci 15. V ďalších obdobiach k podstatnejším stavebným zmenám neprišlo. Renesančné úpravy bratov Ľudovíta a Bernarda Pelovcov z talianskeho Lugana po roku 1580 sa dotýkali len južnej predsiene kostola.
Bombardovanie a jeho následky
Chrám postihli v priebehu storočí viaceré veľké pohromy: požiare v rokoch 1550, 1577, 1640, 1774 a 1878, zemetrasenia v roku 1725, pri ktorom sa zrútila veža, a v roku 1836, keď pukli na troch miestach múry kostola a napokon bombardovanie v roku 1944. Po veľkom požiari roku 1774 bol chrám až do roku 1898 bez veže.
Pri zničujúcom spojeneckom nálete na Ulm 17. decembra 1944 ostal Münster akoby zázrakom prakticky nepoškodený, hoci temer všetky okolité budovy boli zasiahnuté. Zničené boli len okná, pochádzajúce z 19. storočia, pretože pôvodné stredoveké a umelecky hodnotné chórové okná boli včas z kostola odstránené.
Koncom vojny explodovala v klenbe chóru bomba, pričom účinok tejto bomby sa doteraz prejavuje vznikom stále nových trhlín v murive. V súčasnosti sa vynakladá veľké úsilie na zachovanie dobrého stavebného stavu chrámu, čo si ročne vyžaduje náklady vo výške niekoľko stotisíc eur.
Interiér kostola sv. Egídia.
Architektonické prvky a interiér
Chrám sv. Egídia je trojloďová stavba bazilikálneho typu s loďami postavenými vo východo-západnom smere a hlavným vchodom z južnej strany. Presbytérium je ukončené polygonálnym uzáverom. Presbytérium je zaklenuté sieťovou klenbou a od hlavnej lode ho oddeľuje víťazný oblúk doplnený súsoším Kalvárie z konca 15. storočia. Kostol sv. Egídia sa nachádza na severnej strane Radničného námestia.
Dominantnou časťou kostola je prostredná časť, so svätyňou a hlavnou loďou (vysoké 24 m), s ktorou susedia dve nižšie bočné lode. Gotické, 10 m vysoké strechy hlavnej lode a svätyne sú oddelené stupňovitým požiarnym múrom. Na jeho vrchole sa vypína vežička s krížikom, tzv. sanktusník.
Na juhozápadnom nároží kostola sa vyníma impozantná veža, ktorej súčasná podoba je výsledkom neogotickej dostavby koncom 19. storočia. Celkovou výškou 76 metrov sa zaraďuje medzi najvyššie kostolné veže na Slovensku. Má šesť poschodí, ktoré sú zvonku oddelené kamennými rímsami. Na štvrtom poschodí veže je zvonica s novými zvonmi Urbanom, Janom a starým pôvodným zvonom Signum.
Južne a severne od priestoru chóru sa nachádzajú tri kaplnky, pomenované po osobnostiach z dejín mesta.
Z výzdoby tohto priečelia je pozoruhodný najmä kamenný štít, lemovaný krabmi, ktorý je na vrchole ukončený mohutnou ružicou. Na južnej strane kostola sú dobre viditeľné hlavne kaplnky zoskupené okolo hlavného vchodu. Napravo do predsiene hlavného vchodu sa nachádza Kaplnka Panny Márie s polygonálnym ukončením na východnej strane a ihlanovitou strechou. Nad predsieňou hlavného vchodu bola vybudovaná Kaplnka sv. Alžbety. Priestor medzi predsieňou a vežou kostola vyplnila Kaplnka sv. Ondreja s kamennou balustrádou - zábradlím s plamienkovou kružbou. K severnej stene svätyne je pristavená sakristia a nad ňou Kaplnka sv. Kataríny. Celý chrám je osvetlený vysokými gotickými oknami, ktoré sú prevažne trojdielne so sklenenou výplňou.
Centrálnym priestorom interiéru je hlavná, prevýšená loď osvetlená bazilkálnymi oknami z južnej strany a presbytérium rovnako vysoké ako loď, oddelené od nej širokým pásom profilovaného kamenného triumfálneho oblúka. Celá loď aj presbytérium sú zaklenuté rebrami sieťovej klenby, dosadajúcich na päťboké hlavice zdobené rastlinnou štylizovanou ornamentikou s erbom uprostred. Na západnej strane lode je kráľovské - organové oratórium nesené arkádou s profilovanými pätkami, podklenuté hviezdicovou klenbou. Na oratórium vedie kamenné točité schodisko.
Obidve bočné lode sú zaklenuté jednoduchými krížovými klenbami dosadajúcimi na obvodové murivo do konzol s figurálnymi hlavicami. Sakristia a severný chór nad hlavnou loďou sú prístupné dvomi samostatnými gotickými profilovanými portálmi z ktorých menší vedie cez kamenné točité schodisko na chór. Sakristia aj chór majú sieťovú rebrovú klenu. Južnú prístavbu vedľa južnej lode tvoria dve kaplnky s bohatým polkruhovým portálom a fiálami po stranách. Východná kaplnka má nepravidelné polygonálne ukončenie, sieťovú klenbu s jednoduchými vyžľabenými rebrami. Južné oratórium má taktiež jednoduchú sieťovú klenbu s kužeľovitými konzolami.
Krov a strechy nad všetkými časťami kostola sú výsledkom rekonštrukcie, ktorá prebiehala v 80. rokoch 19. storočia. Spoločnú sedlovú strechu má hlavná loď s presbytériom. Na severnej strane má spoločné zastrešenie pultovou strechou severná loď spolu s oratóriom. Južná loď má veľmi plytkú pultovú strechu, ktorá je krytá plechom. Dlážky v hlavnej a bočných lodiach ako aj v oboch južných kaplnkách sú z kameninových dlaždíc kladených do betónu.
Kostol sv. Egídia má veľmi hodnotné zariadenie interiéru pochádzajúce väčšinou z 15. a 16.
K vzácnym stredovekým sochárskym prácam patrí súsošie Golgoty z konca 15. storočia na tráme pod víťazným oblúkom. Súsošie tvorí osem metrov vysoký kríž s takmer päťmetrovým rozpätím s dokonale anatomicky vypracovaným telom ukrižovaného Krista a dvoma menšími krížmi s pribitými postavami dvoch lotrov. Pod Ježišovým krížom sú umiestnené postavy Panny Márie a sv.
Vzácnou a umelecky hodnotnou prácou je gotické kamenné pastofórium z roku 1465 s pozlátenými kovovými dvierkami, dielo košického kamenárskeho majstra Štefana. K ďalším vzácnym pamiatkam chrámového mobiliáru patrí plastika sv. Egídia biskupa z roku 1466 (dielo majstra Jakuba), pochádzajúca z bývalého gotického hlavného oltára, korpus Krista z tzv. Malej kalvárie zo začiatku 16. storočia, pripisovaný Majstrovi Pavlovi z Levoče, neskorogotická bronzová krstiteľnica z roku 1485, gotické stallá z 15. storočia, renesančné lavice zo 17. storočia s bohatou figurálnou rezbárskou výzdobou z dielne levočského rezbára K. Kolmitza, gotické dvere z roku 1448, gotický kovový luster z konca 15. storočia, viacero neskorogotických, renesančných a barokových liturgických predmetov, pieskovcové a mramorové náhrobné dosky zo 16. a 17.
Hlavný oltár svätého Egídia - pôvodný gotický hlavný oltár z roku 1466 sa nezachoval. V roku 1655 ho nahradili ranobarokovým, ktorý pri regotizácii kostola v 19. storočí odstránili. Zachoval sa z neho iba ústredný obraz Snímanie z kríža, zhotovený bardejovským maliarom Petrom Stöckelom, kópiou diela P. P. Rubensa. Obraz sa dnes nachádza v severnej bočnej lodi vedľa oltára Piety.
V roku 1878 postavili na jeho mieste súčasný neogotický oltár podľa návrhu Imricha Steindla. Je dielom rezbárskej dielne Mórica Hölzela, pražského rodáka, povereného obnovou vnútorného vybavenia chrámu po požiari v roku 1878. Hlavný oltár Kostola sv. Egídia je považovaný za najvýznamnejšie dielo tejto rezbárskej dielne. Autorom maliarskej výzdoby oltára bol maďarský umelec Gyula Aggházy. Hlavný oltár je so svojou výškou sedemnásť metrov najvyšším neogotickým oltárom na Slovensku. Dominujú mu tri plastiky - v strede sv. Egídius, po pravici sv. Štefan a po ľavici sv. Ladislav.
Oltár svätého Ondreja (tiež Všetkých svätých) - pochádza z rokov 1440 - 1460 a je jediným tabuľovým krídlovým oltárom z pôvodného zariadenia v chráme. Na strednej tabuli je sv. Ondrej, dole Madona, Kalvária a Pieta, na krídlach postavy svätcov a svätíc, kristologický a mariánsky cyklus, v trojuholníkových štítkoch a nadstavci sú postavy biskupov, prorokov, sv.
Oltár svätej Barbory - krídlový gotický oltár z rokov 1450 - 1470, doplnený neogotickým nadstavcom. V arche je plastika sv. Barbory, po stranách plastiky svätíc, na otvorených krídlach výjav Klaňanie troch kráľov a výjavy zo života svätice, na zatvorených Zvestovanie, v predele súsošie Stolica milosti z konca 15. storočia, po stranách plastiky sv. Jána a sv.
Oltár svätej Alžbety vdovy - pochádza z roku 1480; tabuľové maľby zachytávajú výjavy zo života sv. Alžbety.
Oltár Panny Márie (predtým oltár svätej Anny) - je z roku 1485, ale pôvod malých sošiek v oltárnej skrini sa datuje do rokov 1390 - 1410. Oltárne krídla zachytávajú výjavy zo života sv. Anny a sv. Joachima. Skriňu vypĺňae socha Panny Márie v náručí so Synom, po stranách sú plastiky svätíc: sv. Apolónie, sv. Alžbety, sv. Barbory a sv.
Oltár Panny Márie, zvaný Veroniky Magerovej - z roku 1489. V arche sú plastiky Madony s Dieťaťom, po stranách plastiky svätcov, na otvorených krídlach sú reliéfy zo života Panny Márie, na zatvorených maľby svätých: sv. Barbora a sv Katarína, sv. Kozma a sv. Damian, sv. Uršuľa a sv. Alžbeta, sv. Ondrej a sv.
Oltár Narodenia Pána - pochádza z obdobia rokov 1480 - 1490; patrí medzi najkrajšie, najcennejšie a umelecky najhodnotnejšie krídlové oltáre na Slovensku. V minulosti ho fundoval a opatroval cech bardejovských tkáčov. Pozornosť púta na seba nádherná drevorezba kľačiacej Bohorodičky tak svojou veľkosťou, ako aj prevedením. Pred ňou sa nachádza novorodeniatko obklopené piatimi anjelmi. V pozadí je mesto a skupina pastierov s ovcami a nad nimi sa vznášajú anjeli nesúci stuhu s nápisom „Gloria in Exelsis Deo“.
Oltár Vir Dolorum (oltár Bolestného Vykupiteľa) - z rokov 1500 - 1510.
Oltár svätého Kríža - z rokov 1480 - 1490. V arche sú umiestnené plastiky Ukrižovaného, Panny Márie a sv. Jána, na otvorených krídlach dvanásť apoštolov, na zatvorených cyklus o nájdení sv.
Oltár svätých Mikuláša, Erazma a Panny Márie - pochádza z roku 1505. V arche sú plastiky panny Márie, sv. Mikuláša a sv. Erazma, na otvorených krídlach výjavy zo života Panny Márie, na zatvorených výjavy zo života sv. Mikuláša, Erazma, sv. Vavrinca a sv.
Oltár svätej Apolónie (tiež svätej Anny Mettercie) - je z obdobia okolo roku 1485. V arche sú umiestnené plastiky Svätá Anna Samotretia, Svätý Juraj a Svätá Apolónia. Na oltárnych krídlach nachádzame výjavy z mučenia kresťanov, vraždenie neviniatok, obrazy skupiny svätcov (sv. Bibiana, sv. Denis), sv.
Oltár Piety (tiež Sedembolestnej Panny Márie) - vznikol v rokoch 1480 - 1490. V oltárnej skrini uložené súsošie Sedembolestnej Matky Božej so Synom v náručí pochádza z rokov 1430 - 1440 a je zhotovené z pieskovca.
Okrem význačných architektonických hodnôt je bardejovský chrám pozoruhodný najmä vnútorným zariadením.
Veríme, že tento článok vám poskytol komplexný pohľad na históriu kláštorného kostola a kláštorného komplexu v Nitre, vrátane jeho architektonických prvkov, interiéru a vplyvu bombardovania na jeho štruktúru.