Je pár dní pred Vianocami a ľudia sa so srdcami naplnenými myšlienkami na svojich blízkych vydávajú do nákupných centier, aby im na Štedrý večer vykúzlili úsmev na tvári. Vianoce sú novou nádejou, novým svetlom, novým zajtrajškom, šancou na nového ja.
Vždy raz za rok sa naše mesto zmení a v srdciach a mysliach máme zrazu viac ľudí, ako obyčajne. Začneme myslieť na slabých, chorých, zranených, hendikepovaných, na menšiny utláčané v mnohých kútoch sveta a dobrovoľne sa zúčastňujeme na mnohých zbierkach.
Vianoce, Vianoce, Vianoce a celý svet sa zrazu šťastím, šťastím ligoce. Ligocú sa rozjarené detské očká čakajúc na Ježiška a v kútiku duše dúfajú, že donesie nejaký ten smartphone, iPad alebo aspoň Playstation.
Ale naozaj ide Vianociam len o to, aby sme to robili jeden raz do roka? Nie je to pokrytecké? Aký to má potom význam? Boží syn prišiel na svet preto, aby každému jednému z nás daroval šancu na nový život. On nám šancu na naše Vianoce dáva neustále dookola.
Vianoce sú poväčšine hlučné sviatky. Koledou si ty, keď nadobudneš vnútornú harmóniu v duši.
Vianočné tradície a zvyky
Každý z nás máme svoje vlastné, rodinné alebo geografické tradície dňa štedrosti. Navštívime zosnulých na cintorínoch, rozkrajujeme jablká, zdobíme živé alebo umelé stromčeky, varíme rôzne polievky a pražíme rôzne ryby.
Pod obrusom na štedrovečernom stole bola porozsýpaná pšenica, proso, mak, strukoviny, aby priniesli hojnosť. V iných regiónoch zas na stole nesmela chýbať miska s naklíčeným obilím. Ráno, na Božie narodenie (1.sviatok vianočný) sa dospelí i deti umývali vo vode, v ktorej boli vložené drobné mince. Omrvinky zo stola gazdiné pozbierali a na druhý deň časť z nich spálili.
Na štedrovečernom stole mali svoje miesto aj orechy. Keď sa orech rozlúpol a jadro bolo zdravé, zdravie malo sprevádzať celú rodinu. Zdravie sa veštilo aj z rozkrojeného jabĺčka. Keď z jadierok bola pekná hviezdička, pre rodinu to znamenalo zdravie, šťastie a hojnosť.
JEDEN DRUHÉMU si môžeme darovať skutočnú lásku a pravú úctu, povzbudenie a odpustenie, dobré slovo, úsmev, poďakovanie, záujem o druhého. Darovať si môžeme sviatočnú atmosféru, ktorá dýcha pokojom, nádejou, radosťou...
Najväčší dar Vianoc však pomenúva svätý Pavol: Boh vám dal Spasiteľa, Ježiša. A v ňom nám dáva svetlo, pokoj, radosť, silu, lásku, pravdu...
Pre moderátorku Soňu Müllerovú sú Vianoce rodinným sviatkom, ktorý sa ani po rokoch nemení. Prestretý stôl a spoločné chvíle s blízkymi zostávajú stredobodom osláv, pričom význam viacgeneračných stretnutí je pre ňu kľúčový.
História a význam vianočných kolied
Vianočné koledy sú neodmysliteľnou súčasťou sviatočnej atmosféry nielen u nás na Slovensku, ale aj vo svete. Ich história siaha hlboko do minulosti a odráža vývoj kultúrnych a náboženských tradícií po celom svete.
Koledy sa v minulosti pôvodne spievali pri príležitosti osláv zimného slnovratu, ešte pred rozšírením kresťanstva. Prvá vianočná koleda podľa dostupných zdrojov vznikla v 4. storočí, keď kresťanstvo začalo oslavovať narodenie Ježiša Krista. Samozrejme, v tom čase nešlo o koledu v dnešnej podobe, kedy je nosným prvkom chytľavý refrén, ale skôr latinské hymny spievané počas bohoslužieb.
Na našom území medzi tie prvé známe koledy môžeme datovať pieseň Narodil sa Kristus Pán (vznikla zhruba v 17. storočí), ktorá patrí medzi najstaršie vianočné piesne spievané na území Slovenska, aj keď má pôvod v strednej Európe. Dodnes tou najznámejšou koledou nie len u nás, ale aj po celom svete je Tichá noc. Aj keď táto skladba pochádza z Rakúska, aj na Slovensku ju prespievali mnohé známe mená, ako napríklad Karol Duchoň, Jana Kirschner, Richard Müller či Miro Žbirka. Medzi tie najnovšie verzie patrí Tichá noc, ktorú v roku 2016 na svoj vianočný album nahral Miro Jaroš.
Tichá noc
Pieseň Tichá noc patrí k vianočným sviatkom už 194 rokov. Pieseň Tichá noc, v origináli ako Stille Nacht, bola pôvodne napísaná ako báseň. Jej autorom je kňaz Joseph Mohr, ktorý požiadal Franza Xavera Grubera, organistu na fare v dedine Oberndorf pri Salzburgu, aby k básni napísal vhodnú melódiu.
V priebehu jedného dňa Gruber skomponoval melódiu a prvýkrát zaznela na polnočnej omši 24. decembra 1818 v Oberndorfe. Zahrali ju v obsadení pre dva sólové hlasy, zbor a gitarový sprievod, pretože kostolný organ nebol v tých dňoch funkčný. Pieseň sa postupne rozšírila po Európe a v roku 1839 ju prvýkrát hrali aj na americkej pôde.
Populárne vianočné piesne
V Spojených štátoch majú dlhoročnú tradíciu dve pesničky. Prvou je White Christmas, ktorú zložil skladateľ Irving Berlin, rodák z bieloruského Ťumenu. Jej prvú verziu nahral Bing Crosby v roku 1942. Ešte o pár rokov staršia ako White Christmas je Santa Claus Is Coming To Town (1934).
Viacero popových piesní svetovej hudobnej scény s vianočnou tematikou si získalo úspech u poslucháčov. Patrí k nim predovšetkým Do They Know It's Christmas v podaní zoskupenia Band Aid, vydaná v decembri 1984. Ďalšou je Last Christmas v podaní formácie Wham!, ktorú tvorili George Michael a Andrew Ridgeley. Medzi hity Vianoc patrí aj pieseň Johna Lennona Happy X-mas (War Is Over) z roku 1971, skladba Merry Christmas Everyone glamrockovej skupiny Slade (1973), Mary's Boychild diskotékovej formácie Boney M.
V susednom Česku sú dlhoročne populárne dve skladby, obe sú z autorskej dielne dvojice Jaromír Vomáčka a Zdeněk Borovec. Veselé Vánoce (Vánoce, Vánoce přicházejí...) nahrala v roku 1963 vokálna skupina Settleři. Druhá je Těšíme se na Ježíška. V roku 1965 ju nahrali Lubomír Lipský, Jiří Malát a Trojanov detský zbor. Z novších je známa skladba Sliby se maj plnit o Vánocích v podaní Janka Ledeckého.
Slovenské vianočné piesne
Pesničky s vianočnou témou nechýbajú ani v slovenskej populárnej hudbe. Medzi najhranejšie patrí Každý deň budú vraj Vianoce v podaní skupiny Lojzo a Mira Žbirku z roku 1991. V roku 1993 vydala skupina Tublatanka album Poďme bratia do Betlehema, ktorý v tom čase vzbudil veľkú pozornosť vďaka rockovej úprave piesní Poďme bratia do Betlehema, Povedzte nám pastuškovia, Narodil sa Kristus Pán či Dobrý pastier sa narodil. Ivan Tásler so skupinou IMT Smile nahral v roku 2010 skladbu Najkrajšie Vianoce, Robo Opatovský vydal dokonca dva Vianočné albumy, druhý pred necelým mesiacom. S pesničkou Len tento deň prišiel štvornásobný zlatý slávik Peter Cmorik, dueto s ním nahrala Mirka Partlová.
Niektoré vianočné skladby ostanú zabudnuté, iné sa vďaka dokonalej produkcii stanú veľkým hitom. Toto sú tie, ktoré v našich končinách v posledných rokoch vzbudili najväčšiu pozornosť.
Medzi najpopulárnejšie vianočné piesne na Slovensku patria:
- Tři oříšky - Iveta Bartošová
- Najkrajšie Vianoce - IMT Smile
- Sliby se maj plnit o Vánocích - Janek Ledecký
- Šťastné a veselé Vianoce - Priatelia Vianoc
- Půlnoční - Václav Neckář a Umakart
- Vianočný čas - Emma Drobná
- Šťastné a Veselé - Dominika Mirgová
- Nech už nasneží - Miro Jaroš, Nela Pocisková
- Každý deň budú vraj Vianoce - Lojzo, Miro Žbirka
- Vianoce krásne sú - Mária Čírová
- Vánoce na míru - Ewa Farná
- Vánoční - Kryštof, Karel Gott
Každý deň budú vraj Vianoce - Lojzo, Miro Žbirka
Každý deň budú vraj Vianoce - Lojzo, Miro Žbirka je ikonickou piesňou, ktorá je v našich končinách niečo, ako All I Want For Christmas Is You od Mariah Carey v Amerike. Hit od skupiny Lojzo vyšiel v roku 1991 a dnes ju aj vďaka veľmi údernému refrénu poznajú všetky generácie. V hite môžeme počuť aj Mira Žbirku, ktorý si zaspieval spoločne s Mariánom Kochanským. Text reflektuje vianočné očakávania a iróniu spojenú s neustálym kolobehom konzumu, predsviatočného zhonu a fráz, ktoré obklopujú Vianoce.
Lojzo & Miro Žbirka - Každý deň budú vraj Vianoce
Autorov syn - Marek Kochanský, objasnil okolnosti vzniku skladby Každý deň budú vraj Vianoce Bratislavským novinám. Podľa otcových slov to bol text ktorý písal najdlhšie zo všetkých jeho textov. Dlhšie ako pol roka. Na rozdiel od iných vianočných albumov a skladieb, ktoré sú účelovo tvorené na vianočný trh, tak skladba Každý deň budú vraj Vianoce nevznikala ako vianočná a dokonca v čase krátko po svojom vzniku ani nebola nejako veľmi hrávaná v rádiách a v podstate tak trochu zapadla prachom. Jej osud sa zvrátil až pred niekoľkými rokmi, keď si ju zvolil mobilný operátor do svojej vianočnej mediálnej kampane.
Skupina Lojzo hľadala inšpiráciu v hudobnej tradícii z obdobia na prelome 19. a 20. storočia, v tzv. dlažbovom folku, aký vtedy hrali jarmočné kapely. K jednoduchým rytmom, ako je tango, polka, valčík, skupina postupne pridávala aj modernejšie rytmy a formy. Humorné texty, obsahujúce satiru a recesiu, dopĺňala skupina autoštylizáciou v teplákovom „kroji“.
Počas celej svojej existencie je LOJZO štatutárne amatérskou kapelou, ale s profesionálnym prejavom a výkonmi. Potvrdzujú to aj „presahy“ skupiny do sféry populárnej hudby (pop-rocku), dôkazom čoho je napríklad obrovský úspech piesne Že mi je ľúto, ktorá vznikla v spolupráci so skupinou Elán alebo Každý deň budú vraj Vianoce s Meky Žbirkom.
Marek Kochanský hovorí: Ale veď tam sa spieva, že každý deň budú vraj Vianoce, tak prečo si ich nedopriať naozaj každý deň? Na jar, v lete, na jeseň aj v zime...
Ako si udržať vianočného ducha po celý rok?
Ak pod týmto „duchom“ myslíme ducha láskavosti, súcitu, štedrosti, pokory a nesebeckého dávania po celý rok, potom určite áno. Lebo na to predsa nepotrebujeme štátny sviatok. Máme aj iné štátne sviatky, ktoré nás neinšpirujú k týmto cnostiam - ani k žiadnym iným -, väčšinou skôr k nerestiam.
Nenechajme ho po Vianociach odísť, nevieme, či sa znovu vráti o rok s ďalšou ponukou na nový začiatok. Čo ak to budú naše Last Christmas? Nedajme si utiecť šancu a správajme sa tak, aby boli Vianoce každý deň. Darujme okolo seba lásku aj na konci júna či na začiatku septembra. Len tak sa budúci rok vyhneme tým hrozným predvianočným stresom.
Zrazu nám neprídu Vianoce ako čosi iné, ale prirodzené, každodenné.
Prežiť dva týždne v kuse v dome, kde sa nedá zhodnúť ani na základných faktoch, môžeme láskavosťou a spoločnými témami. Spomínajte, varte spolu, choďte na prechádzku a navštívte babku. Venujte sa tomu, čo je nové v meste, ako sa má farár a komu sa narodilo dieťa.