Sviatok Nanebovstúpenia Pána Ježiša Krista má pre veriacich veľký význam. Upevňuje nás v nádeji, že aj naše telá budú raz vzkriesené.
Približne od 5. stor. l. sa začal sláviť sviatok Nanebovzatia P. Márie. Sme v mariánskej katedrále, jedinej rímskokatolíckej mariánskej katedrále na Slovensku; lebo chvála Bohu katedrál je viac, ale rímskokatolícka mariánska je len táto jedna. S týmto konštatovaním môžeme pristúpiť k nášmu zamysleniu na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie, ktorej titul nesie aj naša Rožňavská katedrála.
Čo si však pod týmto „vzatím do neba“ máme predstavovať?
NANEBOVSTÚPENIE PÁNA
V rozprávaní kresťanského proroka je okrem sv. anjelom proti drakovi tehotná žena odetá slnkom. Je to cirkev, z ktorej sa rodí Kristus, Boží pomazaný. S Máriou účasť na večnej blaženosti“.
Avšak ani v Liste Hebrejom sa tieto varovania nevznášajú vo vzduchu; sú postavené na rozprávačskej podštruktúre. Hlavným napomenutím je „pozorne sa [zahľadieť] na Ježiša“ (Heb 3:1). Preto všetkými prostriedkami prešpikujme naše kázanie varovaniami a napomenutiami. Ale dbajme aj na to, aby naše kázne boli pretkané tým istým evanjeliovým príbehom.
Sviatok Nanebovzatia P. Márie má pre veriacich veľký význam. Výnimočnosť Panny Márie bola teológmi, pápežmi a svätými zdôrazňovaná už od čias ranného kresťanstva. Prikázaný sviatok Nanebovzatia Panny Márie ustanovil v Ríme pápež Sergius I. a oslavuje sa 15. augusta. Je to najstarší mariánsky sviatok.
Táto dogma je špecifická pre katolícku cirkev. Nehovorí však nič o tom, či Panna Mária zomrela a bola hneď vzkriesená, alebo bola vzatá do nebeskej slávy bez porušenia smrti. Chápe sa ako príklad vzkriesenia ľudského tela po smrti, tvrdenia, ktoré tvorí základ kresťanskej viery a nachádza sa v kréde.
Keď sa budete doma v rodine o tomto sviatku rozprávať a vysvetľovať deťom jeho význam, možno by stálo za zmienku povedať im, že o mieste a čase smrti Panny Márie nie je vo Svätom písme nič určité zaznamenané. Traduje sa však, že Panna Mária zomrela v meste Efez, kde pôsobil svätý Ján, apoštol a ktorému Kristus z kríža zveril svoju matku. Zomrela vraj za prítomnosti apoštolov, ale keď neskôr na žiadosť svätého Tomáša otvorili jej hrob, zistili, že je prázdny.
Keď si budete spolu s deťmi takúto kytičku chystať, vysvetlite im aj prečo to robíme. Jedným z vysvetlení je to, že to robíme na pamiatku toho, že keď apoštoli otvorili Máriin prázdny hrob, vyšla z neho ľúbezna vôňa kvetín a bylín.
Odovzdajme svojim deťom tento zvyk, aby sa zachoval aj pre budúce generácie, veď to Boh nám dal všetky tieto liečivé byliny a kvetiny, aby nám slúžili či už k zdraviu alebo potešeniu. Pre naše deti je veľmi dôležité, aby sme im odkaz všetkých cirkevných sviatkov vysvetľovali a poúčali ich o tom.
Aby sme dokázali vo svojej viere napredovať, Ježiš nám na to dáva milosti, dary a príležitosti. V kontexte sviatosti birmovania je dôležité si uvedomiť úlohu Panny Márie. Mária je pri sviatosti birmovania ako tá, ktorá zjavuje, čo znamená žiť v odovzdanosti sa Duchu Svätému a prihovára sa za pobirmovaných. Teda je aj našou „birmovnou mamou“.
Birmovanie nám dáva silu žiť ako kresťan a vyznávať vieru pred ľuďmi. Stávame sa tak dospelými kresťanmi. Birmovanie nám dáva charizmy Ducha Svätého, čiže jeho dary, ktoré sú: múdrosť, rozum, rada, sila, poznanie (kedysi umenie alebo veda), nábožnosť, bázeň pred Bohom.
Birmovať môže len biskup, avšak on môže poveriť aj niektorých kňazov, aby mohli udeľovať Sviatosť birmovania. Sviatosť birmovania sa udeľuje pomazaním olejom krizma na čele a slovami:
Biskup: Prijmi znak daru Ducha Svätého.
Birmovanec: Amen.
Biskup: Pokoj s tebou.
Apoštolské vyznanie viery znie:
Verím v Boha Otca, všemohúceho Stvoriteľa neba i zeme, i v Ježiša Krista, jeho jediného Syna, nášho Pána, ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie Panny, trpel za vlády Poncia Piláta, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný. Zostúpil k zosnulým, tretieho dňa vstal z mŕtvych, vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha Otca všemohúceho, odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych. Verím v Ducha Svätého, v svätú Cirkev katolícku, v spoločenstvo svätých, v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný.
Modlitba a svätá omša: Modlitba je náš rozhovor s Bohom. Svätá omša je nekrvavá obeta, pri ktorej sa obetuje Ježiš Kristus svojmu nebeskému Otcovi skrze službu kňaza.
Pán Ježiš sa vo svojom ľudskom tele vrátil do slávy, akú mal po pravici svojho Otca v nebi. Týmto spôsobom pozdvihol našu ľudskú prirodzenosť k zbožšteniu a zasadol ako Najvyšší Veľkňaz, ktorý pretrpel ľudskú smrť a vstal z mŕtvych, aby zachránil ľudstvo.
Sviatok Pánovho Nanebovstúpenia pripadá vždy na štvrtok 40. dňa po Kristovom Vzkriesení. Je to jeden z veľkých Pánových sviatkov a má deväť dní poprazdenstva. Obsah sviatku tvorí udalosť Kristovho vystúpenia do neba a jej význam pre Krista i pre nás.
Sv. Ján Zlatoústy vo svojej homílii na nanebovstúpenie hovorí: „Dnes je ľudský rod úplne zmierený s Bohom. Zmizol dávny a vražedný boj. My, ktorí sme neboli hodní života na zemi - vystúpili sme do neba. Dnes sa stávame dedičmi Božieho kráľovstva, my, čo si nezaslúžime ani pozemské, vystupujeme do neba a získavame za dedičstvo prestol kráľ a Pána.
Drahí bratia a sestry, snažme sa aj my vnímať Božiu blízkosť. V tom čase, keď Ježiš vstal z mŕtvych, zastal uprostred svojich učeníkov a povedal im: „Pokoj vám.”
| Sviatok | Dátum | Význam |
|---|---|---|
| Nanebovstúpenie Pána | 40. deň po Veľkej noci | Ježišov návrat do neba |
| Nanebovzatie Panny Márie | 15. augusta | Vzatie Panny Márie do neba |
tags: #kazen #nanebovstupenie #pre #deti