Kde bol ukrižovaný Ježiš Kristus? Miesto a jeho význam

Veľkonočné sviatky sú časom, kedy si kresťania pripomínajú ukrižovanie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Kalvária, vlastným menom Golgota, je miesto v Jeruzaleme, kde bol Ježiš Kristus ukrižovaný. Pozrieme sa na miesta, ktoré sú pre kresťanov tie najposvätnejšie na Zemi!

Udalosti Veľkej noci sa odohrali v jednom, jedinom meste, v takzvanej Svätej zemi. Dnes Svätú zem vo veľkej miere spravuje židovský štát Izrael, no nájdeme tu aj palestínske územia. Práve smrť Ježiša Krista sa nám spája s Jeruzalemom asi najvýraznejšie. Dejiny Jeruzalemu majú neuveriteľných vyše 5000 rokov. Mesto bolo stáročia pod nadvládou Židov, kresťanov aj moslimov, opakovane dobýjané, ničené a nanovo postavené.

Golgota (gréc. Γολγοθᾶ; aram. גלגלתא - Gulgalta; lat. Calvaria - Kalvária) v preklade znamená Lebka. Je to miesto na ktorom bola 3. apríla roku Pána 33 ukrižovaná nekonečná Láska - Bohočlovek Ježiš Kristus.

Názov vrchu súvisel s tým, že pahorok mal tvar lebky. Nová zmluva naznačuje, že toto miesto sa nachádzalo za mestskou bránou, blízko Jeruzalema v lokalite, ktorou sa chodievalo. V Židom 13, 12 čítame: „Preto aj Ježiš, aby posvätil ľud vlastnou krvou, trpel za bránou.“ Toto miesto bolo zďaleka viditeľné.

Golgota v Jeruzaleme

Podľa prieskumov miesta Ježišovej smrti sa tam v Jeho dobe nachádzal opustený kameňolom z kráľovských čias. Na mieste bývalého kameňolomu boli zo západnej strany vytesané do skalných schodov súkromné hroby, kým od východu sa týčil skalný útes „Lebka” - Golgota. Medzi nimi sa nachádzali záhrady. Ján 20, 15: „I riekol jej Ježiš: Žena, čo plačeš? Koho hľadáš?

Vykopávky preukázali, že medzi západnými hradbami Jeruzalema a pahorkom Golgota ležala iba úzka kotlina. Ježišova krížová cesta od budovy vladára k mestským hradbám nebola veľmi široká a - zdá sa - že na Golgotu sa šlo najkratšou cestou.

Poloha Golgoty sa traduje od staroveku. Podľa starej kresťanskej tradície, ktorú spomína už v 3. storočí Origenes, odvolávajúc sa na staršiu tradíciu židovskú, Spasiteľov Kríž bol vztýčený nad lebkou (hrobom) prvého človeka - Adama. V Novej zmluve čítame, že pri smrti Pána Ježiša - nového Adama (1. Korintským 15, 45) „sa zem triasla a skaly sa pukali“ (Matúš 27, 51).

Skalná hora Golgota bola neskôr zabudovaná do vnútra Baziliky Božieho hrobu, v ktorej sa dodnes nachádza. V súčasnosti zo skalnej hory Golgoty zostal asi 7 m dlhý, 3 m široký a 4, 80 m vysoký kus skaly.

Kaplnka Adama v Bazilike Božieho hrobu

Podľa už spomenutej tradície bol Ježišov kríž bol vztýčený nad hrobom prvého človeka - Adama: Turisti a pútnici v Jeruzaleme v Bazilike Božieho hrobu si môžu všimnúť pod Golgotou kaplnku Adama a v nej skalu puknutú zhora nadol. Táto skalná puklina sa ťahá z hornej časti Golgoty od päty Spasiteľovho kríža, až do jej spodnej časti, do kaplnky prvého človeka - Adama. Keď sprievodcovia vysvetľujú symboliku tejto puknutej skaly, hovoria, že cez túto puklinu stekala krv nášho Pána Ježiša Krista sem, do hrobu prvého človeka - Adama, na jeho lebku, ako znamenie vykúpenia celého ľudstva.

Evanjeliá neopisujú detailne hrôzy ukrižovania. O Golgote stroho konštatujú: „Tam Ho ukrižovali“ (Ján 19, 18). Vskutku, Novej zmluve nejde o popis utrpenia, ale predovšetkým o posolstvo.

Kríž považujeme pevný základ všetkých článkov našej viery. Kríž Golgoty je kľúč, lebo hovorí o takej smrti, ktorá vedie do života. Ján 11, 25 - 26n: (Ježiš riekol): „Ja som vzkriesenie a život - kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie, a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa.

Keď premýšľame o Golgote nejde iba o informácie zo zemepisu, dejín či archeológie, ale predovšetkým o posolstvo Kristovho kríža. Kríž je samým srdcom kresťanstva, stredobodom viery, fundamentom našej nádeje, inšpiráciou pre našu lásku.

V apoštolskom vierovyznaní sa prechádza od Ježišovho narodenia z Márie Panny rovno k slovám, že Ježiš trpel pod Pontským Pilátom a bol ukrižovaný. Určite to nie je preto, že by nebolo dôležité, čo Ježiš robil, ale preto, že všetko dostáva svetlo z kríža. Kríž je kľúč.

Kristova krížová cesta, známa aj ako Via Dolorosa, sa tiahne ulicami starého Jeruzalemu. Od piateho zastavenia, kedy mu Šimon Cyrenejský začína pomáhať, začína cesta viac stúpať - stúpate na Golgotu. Niektorí si ju možno predstavia ako riadny kopec, no je to skôr kopček, teda žiadny turistický výkon vám naň netreba.

Chrám božieho hrobu - chrám postavený na mieste ukrižovania a pochovania Ježiša Krista, známe aj ako Golgota.

Hneď keď vstúpite, všimnete si pred vami ľudí, ako kľačia pri kamennej tabuli a pokladajú na ňu rôzne náboženské predmety, aby si ich posvätili. Dole kamenná tabuľa, na ktorej olejovali a pripravovali telo Ježiša Krista na pohreb.

Teraz k ďalšej, azda najdôležitejšej časti, chrámu, po ktorej aj nesie celé meno - Boží hrob. Ten nájdete od vstupu naľavo. Vyzerá to ako kaplnka (takzvaná edikula) uprostred chrámu, okolo ktorej bude zrejme rada čakajúcich ľudí, čo sa chcú dostať dovnútra. Vo vnútri vás najskôr bude čakať miestnosť, ktorá sa nazýva Anjelská kaplnka. Je tam vystavená originálna čas kameňa, ktorým bol zakrytý Kristov hrob. Na tomto kameni podľa svätého písma sedel anjel a zvestoval vzkriesenie Ježiša Krista - preto sa táto časť nazýva Anjelská. A potom akoby v ďalšej miestnosti nájdete i samotné miesto, kde sa pod novším obalom, Kristov hrob nachádza a kde ležalo jeho telo.

Vrchol krížovej cesty je tu. Tu je vrch Golgoty. Tu Ježiš zomrel a bol pochovaný, a o 3 dni vstal zmŕtvych.

Kúsok ďalej od IX. zastavenia, ak dáte ešte pár krokov, môžete nájsť takéto akoby nádvorie, kde žijú etiópski mnísi a nachádza sa tam aj bočný chrám. Práve na týchto miestach našla sv. Helena a jej syn cisár Konštantín miesta spojené s ukrižovaním a zmŕtvychvstaním Ježiša Krista a následne tu v 4. storočí postavili chrám. Ten sa samozrejme postupne menil, zväčšil až do súčasných podôb.

Na mieste dnešného chrámu bol v 4. storočí postavený chrám vďaka sv. Helene a jej synovi cisárovi Konštantínovi.

Samotný chrám, najposvätnejšie miesto kresťanov, spravujú viaceré kresťanské cirkvi - najmä grécka ortodoxná, arménska apoštolská (tiež vlastne ortodoxná) a františkáni v mene rímskokatolíckej cirkvi + je tu aj etiópska ortodoxná, kóptska ortodoxná či sýrska ortodoxná cirkev. Títo všetci majú v bazilike nejaké svoje miesto. Akurát časť s Božím hrobom je akoby spoločná a tam si duchovní jednotlivých cirkvi striedajú služby.

Kľúče od najposvätnejšieho miesta kresťanov majú už od 12. storočia moslimovia, ktorí chodia pravidelne odomykať a zamykať baziliku Božieho hrobu. Kresťania sa nevedeli dohodnúť, ktorá z cirkvi bude mať tie kľúče. Tak ich radšej dali do rúk moslimom.

Bazilika Božieho hrobu

Toto je Jeruzalem, teda aspoň z časti. Toto sú jeho príbehy a vzťahy, ktoré tam panujú. Teraz už viete, prečo sa naň obracajú pohľady až troch náboženstiev a čo všetko majú spoločné.

Vo svete je veľmi známe Turínske plátno, ktoré je v súčasnosti uchovávané v Kaplnke Svätého plátna v Turínskom dóme. Prvý vedecký výskum plátna sa uskutočnil 9. - 13. 10. 1978. Na projekte sa zúčastnilo 40 vedcov z USA a Talianska. Boli to väčšinou protestanti, traja židia, šiesti agnostici a štyria katolíci.

Plátno je veľké 4,36 x 1,1 m. Je utkané z ľanu a nepatrnej prímesi bavlny. Tento spôsob tkania bol rozšírený na prelome letopočtu v Malej Ázii.

Znalecké posudky tvrdia, že ide o telo dospelého muža s bradou, fúzmi a vlasmi siahajúcimi až po plecia, vysok´ho 175 - 180 cm, vážiaceho 75 - 81 kg, s dobre vyvinutým svalstvom. Jeho vek odhadujú vedci na 35 - 40 rokov.

Smrť nastala niekoľko hodín pred uložením mŕtveho do plátna. Telo bolo položené v dĺžke na jednu polovicu plátna a druhá polovica bola naň preložená ponad hlavu.

S plátnom bolo telo v kontakte niekoľko hodín, ale nie viac ako tri dni. Telo bolo stuhnuté, s hrudníkom extrémne napnutým na nadýchnutie, so zdvihnutým nadbruším a vpadnutým podbruším, čo je typické pri zavesení za ruky. K tomu možno pridať charakteristické rany na zápästiach a stopy cícerkov po stekaní krvi z rozpätých ramien v smere gravitácie. Poloha chodidiel a rany na nich svedčia o tom, že nohy boli pribité jedným klincom, a to s ľavou nohou preloženou cez pravú. Rany spôsobené ukrižovaním vedú cez zápästia.

Presný počet rán po bičovaní sa nedá určiť, lebo niektoré splývajú a niektoré sú nezreteľné. Môže ich byť 80 až 120.

Na pravej strane, medzi piatym a šiestym rebrom je stopa po oválnom otvore veľkom 4,4 x 1,1 cm. Spôsobený bol zrejme kopijou. Všetci lekári, ktorí plátno skúmali, sa zhodujú v tom, že ide o posmrtnú ranu, súdiac podľa relatívne malého množstva krvi, jej tmavšieho sfarbenia, väčšej viskozity a veľkého množstva posmrtného séra.

Obraz na plátne úplne verne zobrazuje skutočnosť. Veriť, že je možné umele vytvoriť takýto obraz v stredovekých podmienkach, by vyžadovalo oveľa väčšmi veriť v zázračné schopnosti umelca.

Turínske plátno - dôkaz ukrižovania Ježiša Krista?

Existujú aj alternatívne teórie o mieste Ježišovho hrobu. Jednou z nich je Záhradný hrob, ktorý sa nachádza za hradbami súčasného Starého mesta. Je miestom meditácie a modlitby, ale len veľmi ťažko ho možno stotožniť s miestom Ježišovej smrti a pochovania.

Najznámejší a najstaršie uctievaný Ježišov hrob nájdeme v Bazilike Božieho hrobu v Jeruzaleme. Dlhoročný sprievodca Svätou zemou argumentuje, že súčasné múry zo 16. storočia nemusia byť pôvodné. Počas vykopávok v ruskom Hospici sv. Alexandra našli časti druhého múru z čias Ježiša Krista.

Hodnovernosti miesta nahráva aj fakt, že v chráme našli ešte štyri hroby z 1. storočia. Už Evanjelium podľa Matúša naznačuje lož veľkňazov a starších, že mŕtve Ježišovo telo v noci ukradli jeho učeníci, a teda nevstal z mŕtvych.

tags: #kde #bol #ukrizovany #jezis #kristus