Slávnosť Zoslania Ducha Svätého je apoštolského pôvodu.
Katolícka cirkev bude v nedeľu 28. mája sláviť Slávnosť Zoslanie Ducha Svätého. Táto slávnosť je známa aj pod názvom Turíce. Svätodušná nedeľa sa slávi 50 dní po Veľkej noci aj v iných kresťanských cirkvách. Svätodušné sviatky sú po Vianociach a Veľkej noci tretie najvýznamnejšie kresťanské sviatky.
Už sv Pavol píše: „V Efeze zostanem až do Turíc“ (1 Kor 16,8). Aj najstarší cirkevní spisovatelia spomínajú túto slávnosť (Tertulián, Origenes, apokryf Listy apoštolov z roku 130). Slávnosť má vigíliu, ktorá mala v Gelaziánskom i Gregoriánskom sakramentári štyri čítania, od 12. storočia to bolo šesť čítaní, čo ostalo až do roku 1956. Samotná slávnosť sa slávila s oktávou od 6. storočia, keď sa vytrácal zmysel slávnosti ako vyvrcholenia Veľkonočného obdobia, čiže päťdesiaty deň po zmŕtvychvstaní, a brala sa ako osobitná slávnosť. Počas liturgickej obnovy došlo k zrušeniu tejto oktávy, aby bolo veľkonočných dní naozaj päťdesiat.
Veriaci si na Svätodušnú nedeľu pripomínajú udalosť, keď Ježišovi učeníci zhromaždení v Jeruzaleme boli naplnení Duchom Svätým a začali hovoriť rôznymi jazykmi. „Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť,“ píše sa v knihe Skutkov apoštolov. V deň Turíc bol Duch Svätý zjavený ako tretia Božská osoba Najsvätejšej Trojice a zároveň v tento deň bola Cirkev zjavená svetu.
Deň Turíc (Šavuot)
Známych je sedem darov Ducha Svätého, a to - Dar múdrosti, Dar rozumu, Dar rady, Dar sily, Dar poznania, Dar nábožnosti a Dar bázne voči Bohu. K symbolom Ducha Svätého patrí najmä voda, ktorá naznačuje jeho pôsobenie pri krste a oheň symbolizujúci jeho pretrvávajúcu silu a tiež oblak a svetlo. Až neskôr sa symbolom Ducha Svätého stala aj holubica.
Úplné odpustky sa udeľujú veriacemu, ktorý sa v kostole alebo kaplnke zúčastňuje na slávnostnom recitovaní alebo speve hymnu Veni Creator Spiritus - Píď, Duchu Svätý, tvorivý, a to buď v prvý deň (civilného) roku (čiže 1. januára) preto, aby (si) vyprosoval Božiu pomoc do celého nadchádzajúceho roku, alebo na slávnosť Zoslania Ducha Svätého. Enchiridion odpustkov s. 76, 26 §1.1. Touto slávnosťou sa končí Veľkonočné obdobie. Veľkonočná svieca sa s úctou uchováva pri krstiteľnici, aby sa od nej pri slávení krstu mohli zažať sviece pokrstených. Pri slávení pohrebných obradov sa zapálená kladie k rakve zosnulého na znak toho, že pre kresťana je smrť jeho Veľkou nocou. Od pondelka po tejto slávnosti sa modlíme ráno, na poludnie i večer Anjel Pána.
Od roku 2018 sa v celej Rímskokatolíckej cirkvi slávi v pondelok po Zoslaní Ducha Svätého, doteraz tradične označovaný ako Svätodušný pondelok, povinná liturgická spomienka Preblahoslavenej Panny Márie, Matky Cirkvi. Spomienku Preblahoslavenej Panny Márie, Matky Cirkvi ustanovila Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí dekrétom zverejneným 3. marca 2018 s podpisom prefekta Roberta Saraha z 11. februára 2018 v deň spomienky Panny Márie Lurdskej. O tejto úcte vo svojich dielach hovoril už sv. Augustín aj sv. Lev Veľký. V novodobej histórii Cirkvi v tejto súvislosti stojí za zmienku 21. november 1964, keď svätý Pavol VI. na záver tretieho zasadnutia Druhého vatikánskeho koncilu vyhlásil Preblahoslavenú Pannu Máriu za „Matku Cirkvi, čiže celého kresťanského ľudu, tak veriacich ako aj pastierov, ktorí ju volajú najmilovanejšia Matka.“ Prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí kardinál Robert Sarah vysvetlil výber termínu liturgického dňa v tesnej blízkosti Turíc nasledovne: „Pri zvážení dôležitosti tajomstva duchovného materstva Márie, ktorá sa počnúc očakávaním Ducha Svätého na Turíce (porov. Sk 1, 14) nikdy neprestala matersky starať o Cirkev putujúcu v čase, pápež František ustanovil, že v pondelok po Zoslaní Ducha Svätého bude spomienka Panny Márie, Matky Cirkvi záväzná pre celú Katolícku cirkev rímskeho obradu.
Kostoly v Košickom Kraji
Košický kraj sa rozkladá v juhovýchodnej časti Slovenska a je tvorený dvoma veľkými útvarmi - Východoslovenskou nížinou a horským systémom Spišsko-gemerský kras. V kraji sú zastúpené štyri historické regióny: Abov, Gemer, Spiš a Zemplín. Ako štvrtý najväčší kraj má rozlohu 6 754,33 km2 a k 1. januáru 2021 mal 782 216 obyvateľov, čo ho robí druhým najväčším krajom na Slovensku. Takmer 55 percent z nich žije v jeho 17 mestách.
Na území Košického kraja sa rozprestiera aj Košický samosprávny kraj (KSK). Od decembra 2017 je jeho predsedom Rastislav Trnka. Kraj sa člení na 11 okresov (vrátane okresov Košice I - IV a Košice-okolie) s okresnými mestami.
Severovýchod Uhorska predstavoval už od stredoveku hraničnú oblasť, v ktorej sa stretávali dve cirkevné tradície - východná a západná. Zároveň išlo o región s výraznou etnickou heterogenitou.
Náboženský a duchovný vývoj tak od reformácie prebiehal v podmienkach konfrontácie Katolíckej cirkvi latinského i byzantsko-slovanského obradu a dvoch dominantných protestantských konfesií. Zároveň sa protestantskí duchovní stali podriadenými rímskokatolíckych dekanov.
Dnes majú na území KSK svoje farnosti tri rímskokatolícke cirkevné územné jednotky: Spišská diecéza, Rožňavská diecéza a Košická arcidiecéza. Stoja tam dva sídelné chrámy rímskokatolíckych hierarchov: košická Katedrála svätej Alžbety arcibiskupa metropolitu východnej cirkevnej provincie Bernarda Bobera a rožňavská Katedrála nanebovzatia Panny Márie biskupa Stanislava Stolárika.
Gréckokatolícke farnosti patria pod Košickú eparchiu, ktorú vedie arcibiskup Cyril Vasiľ. Jeho katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky sa nachádza v centre krajského mesta.
Reformovaná kresťanská cirkev, ktorá má v Košickom kraji dôležité postavenie najmä v oblastiach s výraznou maďarskou menšinou, je súčasťou širšej štruktúry cirkvi na Slovensku. V kraji sa nachádza päť seniorátov s desiatkami cirkevných zborov a s takmer polovicou kalvínskych kostolov na Slovensku.
Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Košickom kraji organizovaná v rámci Rimavského seniorátu, Gemerského, Košického, Šarišsko-zemplínskeho a Tatranského seniorátu.
Pravoslávne cirkevné obce kraja patria pod Michalovsko-košickú eparchiu, na ktorej čele stojí arcibiskup Juraj (Rudolf Jiří Stránský). Oba jeho katedrálne chrámy - košický Chrám usnutia Presvätej Bohorodičky, svätého Jána Milostivého, alexandrijského patriarchu a svätej Rozálie z Palerma i michalovský Chrám svätých apoštolov rovných Cyrila a Metoda - boli postavené po Nežnej revolúcii.
Konfesionálna Charakteristika Košického Kraja
Kraj má pestré národnostné zloženie, čo má vplyv na konfesionálnu príslušnosť jeho obyvateľov.
Dominujú v ňom rímskokatolíci (48,39 percenta), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta), kalvíni (4,82 percenta), luteráni (3,76 percenta) a pravoslávni (1,91 percenta). Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania.
V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 43 kostolov a chrámov. Vyše dve tretiny kostolov a chrámov kraja patria katolíkom latinského a byzantsko-slovanského obradu, ale v období reformácie bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech Evanjelickej cirkvi helvétskeho vyznania (kalvínov).
Veľmi pozoruhodné je, že len v šiestich zo 440 obcí Košického kraja sa nenachádza ani jeden kostol alebo chrám. V členení podľa okresov ide o tieto obce:
- Košice-okolie (4): Kecerovský Lipovec, Mudrovce, Trsťany, Vtáčkovce
- Michalovce (2): Budince, Krásnovce
Poloha Košického kraja na mape Slovenska
Počet i podiel kostolov podľa denominácie:
- rímskokatolícke kostoly: 381 (47,86 percenta)
- gréckokatolícke chrámy: 157 (19,72 percenta)
- kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 150 (18,84 percenta)
- evanjelické kostoly: 71 (8,92 percenta)
- pravoslávne chrámy: 37 (4,65 percenta)
Pôvodné datovanie kostolov a chrámov:
- 12. storočie: 4
- 13. storočie: 61
- 14. storočie: 43
- 15. storočie: 21
- 16. storočie: 10
- 17. storočie: 18
- 18. storočie: 139
- 19. storočie: 182
- 20. storočie: 251 (z toho po Nežnej revolúcii 96)
- 21. storočie: 67
Pútnické Miesta
Na území kraja je niekoľko pútnických miest. Podliehajú právomoci diecézneho alebo eparchiálneho biskupa:
a) rímskokatolíckej Košickej arcidiecézy:
- Kostol Sedembolestnej Panny Márie na Kalvárii v Košiciach
- Kostol narodenia Panny Márie v Malej Vieske, miestnej časti Družstevnej pri Hornáde
- Kostol Ružencovej Panny Márie v Obišovciach
b) rímskokatolíckej Rožňavskej diecézy:
- Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Úhornej
- Kostol Panny Márie Karmelskej v Bôrke
- Kostol svätej Anny v Rudníku
c) rímskokatolíckej Spišskej diecézy:
- Kaplnka svätého Joachima a Anny v Kluknave
- Diecézna svätyňa Božieho milosrdenstva v Smižanoch
d) gréckokatolíckej Košickej eparchie:
- Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky v Klokočove
- katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach
- Bazilika minor zoslania Svätého Ducha v Michalovciach
- Chrám svätých Cyrila a Metoda v Sečovciach
- Chrám svätého Juraja Veľkomučeníka v Slovinkách
- Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky v Trebišove
- Chrám blahoslaveného hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča vo Veľkých Kapušanoch
e) pravoslávnej Michalovsko-košickej eparchie:
- Chrám uspenia Presvätej Bohorodičky v Nižnej Rybnici
Kostoly na Zozname svetového dedičstva UNESCO:
- rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého v Žehre
- gréckokatolícky Chrám prenesenia ostatkov svätého Mikuláša, arcibiskupa Myr Lykejského v Ruskej Bystrej
Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka. Pre jeho rozsiahlosť z neho uvádzame iba kostoly v krajskom meste, kde ich má z celkového počtu 43 štatút národnej kultúrnej pamiatky 20:
- rímskokatolícky Kostol svätého Ladislava v Košickej Novej Vsi, mestskej časti Košíc (13. storočie)
- rímskokatolícky Kostol svätého Petra a Pavla v Barci, mestskej časti Košíc (13. storočie/1917)
- rímskokatolícky Kostol svätého Jána Krstiteľa v Šebastovciach, mestskej časti Košíc (13. storočie/1996)
- rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie (14. storočie)
- rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie v Šaci, mestskej časti Košíc (14. storočie)
- rímskokatolícka Katedrála svätej Alžbety (1380 - 1508)
- rímskokatolícky Kostol svätého Michala Archanjela (1663)
- rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého (18. storočie)
- rímskokatolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie (1737 - 1957)
- rímskokatolícky Kostol svätých Petra a Pavla v Kavečanoch, mestskej časti Košíc (1783)
- rímskokatolícky Kostol svätého Bartolomeja v Myslave, mestskej časti Košíc (1792)
- Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Barci, mestskej časti Košíc (1795)
- rímskokatolícky Kostol svätého Vavrinca v Lorinčíku, mestskej časti Košíc (1813)
- Evanjelický kostol (1816)
- rímskokatolícky Kostol svätého Michal Archanjela v Poľove, mestskej časti Košíc (1820)
- rímskokatolícky Kostol svätej Anny v Ťahanovciach, mestskej časti Košíc (1850)
- gréckokatolícky katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky (1886)
- rímskokatolícky Kostol svätých Cyrila a Metoda v Krásnej, mestskej časti Košíc (1935)
- rímskokatolícky Kostol Krista Kráľa (1940)
- rímskokatolícky Kostol Kráľovnej pokoja na Juhu, mestskej časti Košíc (1940)
Zaujímavosti
- Katedrála svätej Alžbety je z pohľadu zastavanej plochy (1 796 m²) štvrtým najväčším kostolom našej vlasti.
- Košický kraj je krajom s najväčším počtom budov, ktoré boli prestavané na kostol či chrám; pri 23 z nich ide o 11 gréckokatolíckych chrámov.
- Najstaršími kostolmi (12. storočie) sú tri kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi (Borša, Svinica, Zemplín) a jeden rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého v Trebišove.
- Najmladším chrámom (september 2024) je gréckokatolícky Chrám Kristovho vzkriesenia v Košiciach-Podhradovej, prestavaný za dva roky z chátrajúceho výmenníka tepla.
Vo výstavbe sú tieto kostoly a chrámy: gréckokatolícky Chrám všetkých svätých v Moldave nad Bodvou, pravoslávny Chrám svätého Juraja Veľkomučeníka v Krompachoch, pravoslávny Chrám svätého Bazila Ostrožského v Beňatine, rímskokatolícky Kostol Panny Márie Fatimskej v Bidovciach a rímskokatolícky kostol bez patrocínia v Nižnej Kamenici.
S premonštrátskym rádom, ktorý sa riadi Regulou svätého Augustína a na území dnešného Slovenska pôsobí od 12. storočia, sa v kraji spájajú tri objekty: kláštory v Jasove a Lelese a rehoľný dom v Košiciach, všetky s nádhernými kostolmi.
V Košiciach pôsobia, i keď len 30 rokov, aj augustiniáni, jeden z najstarších mníšskych rádov.
Najstaršou známou stavbou na území mestskej časti Košice-Juh bol mestský špitál s kostolíkom sv. Ducha na Južnej triede, postavený pravdepodobne v polovici 13. storočia. Barokový kostol, ktorý dnes tvorí centrum areálu, postavili v rokoch 1730 - 1733. Obraz hlavného oltára kostolíka s námetom zoslania sv. Ducha je od J. Mathausera a pochádza z roku 1894. Unikátom je freska pri vchode, znázorňujúca kostol a mestské hradby. Komplex v súčasnosti slúži ako Dom pokojnej staroby A. F. Zastávky v okolíRybníky III., kostol ¤, Ku Bratke, Perec ¤, Ku Bratke, Perec ¤, Ku Bratke, Billa ¤, Ku Bratke, Billa ¤, Perecká, Rybníky III. MHD v okolíBus 5: AS-Železničná stanica, nást.č.28 = > PP Géňa, Farmol ¤, Bus 3: Levice, Ul. Zdroj dátMapové údaje pochádzajú z www.OpenStreetMap.org, databáza je prístupná pod licenciou ODbL. Mapový podklad vytvára a aktualizuje Freemap Slovakia (www.freemap.sk), šíriteľný pod licenciou CC-BY-SA. Fotky sme čerpali z galérie portálu freemap.sk, autori fotiek sú uvedení pri jednotlivých fotkách a sú šíriteľné pod licenciou CC a z wikipédie. Výškový profil trás čerpáme z SRTM. Niečo vám chýba? Pridajte to.
Katedrála svätej Alžbety v Košiciach
Kostol v Uhrovci
Klasicistický rímskokatolícky kostol bol postavený v rokoch 1816-1817. Nahradil stredovekú stavbu, pretože bol postavený na mieste, kde stál románsky kostol, ktorý tu stál ešte začiatkom 19.storočia, ale schátral. Farnosť v Uhrovci sa spomína v roku 1260 a zahrnutá je aj v zozname pápežských desiatkov z rokov 1332-1337. Existovala však podľa všetkého už koncom 12.storočia. Prvý kostol v obci stál na návrší na okraji obce pravdepodobne už pred koncom 12.storočia a podľa kanonických vizitácií mal byť podobný stojacemu kostolu v neďalekej obci Kšinná. Na základe toho možno usudzovať, že šlo o jednoloďovú, bezvežovú stavbu s polkruhovo ukončenou apsidou. Stavebným materiálom mal byť kameň a kostol mal mať dva vstupy a šesť okien. Okolo sa nachádzal cintorín obohnaný ohradným múrom. V areáli stála aj zvonica. Vizitácia z roku 1806 hovorí o zlom stave objektu, ktorý bol následne zbúraný a na jeho mieste postavili v rokoch 1816-1817 súčasný klasicistický kostol. Ten už má severojužnú orientáciu.
Geofyzikálny výskum Doc. RNDr. Jána Tirpáka, CSc. potvrdil existenciu murív zaniknutej stavby pri sakristii a svätyni súčasného kostola, ako aj v interiéri sakristie. Taktiež sa podarilo zachytiť úsek ohradného múru. Stavba je centrálne poňaté jednolodie s rovným uzáverom presbytéria, po oboch stranách pristavanými priestormi sakristie a oratória a so vstavanou vežou do štítového priečelia. Hlavný priestor lode je zaklenutý českou plackou na spôsob plochej kupoly. V presbytériu je menšia česká placka, spočívajúca na vtiahnutých nárožných pilieroch. Na západnej strane je vstavaný organový chór s dvojitou archivoltou a širokým vstupným oblúkom. Hladké fasády s rizalitom veže, na priečelí, v ktorom je segmentovo zakončený portál. Veža je zastrešená zvonovitou strechou.
Hlavný oltár je klasicistický s plochou pilastrovou architektúrou, zakončenou segmentovým štítom a s obrazom Zoslania Svätého Ducha. Kazateľnica je klasicistická z roku 1817, na polygonálnom parapete sú rozety. Krstiteľnica je klasicistická zo začiatku 19,storočia. Nad vchodom do krypty je zamurovaný renesančný epitaf z predošlého kostola. Vo veži sú umiestnené dva cenné zvony, jeden gotický z roku 1511 a druhý renesančný z roku 1653. Pred kostolom je z časti kmeňa, pravdepodobne lipy rezbárom vytvorený ruženec s krížom, nad ktorým je strieška pokrytá šindľom. Je to dôkaz toho, že z veľkého množstva šikovných rezbárov z minulosti sa táto zručnosť v obci zachovala až dodnes.
Kostol v Nižnom Hrabovci
Kostol postavený v roku 1825 podľa projektov tereziánskej stavebnej kancelárie z konca 18. storočia. Jednolodie s predstavanou vežou a neskôr pristavanou sakristiou. Veža má skosené hrany a je zastrešená zvonovitou prilbou s laternou. Vnútorné zariadenie podľa východného rítu, novšie, z pôvodného ikonostasu ostal iba obraz Madony, Krista Kráľa a Zoslania sv. Ducha, všetky z čias stavby kostola.
Zo štúdia archívnych dokumentov vyplýva, že gréckokatolíci, ktorých potomkovia tu žijú podnes oblasť Nižného Hrabovca, kolonizovali koncom posledného desaťročia 17. storočia. Krátko po príchode si gréckokatolícki veriaci okolo roku 1700 postavili drevený chrám Nanebovzatia Panny Márie, pri ktorom bol cintorín a fara. Po zriadení farnosti v Poši sa v roku 1814 stal Nižný Hrabovec jej filiálnou obcou. V roku 1820 sa začalo s výstavbou nového chrámu Zoslania svätého Ducha, ktorá bola ukončená v roku 1825. Gréckokatolícku cirkev ,,zrušili“ 28. apríla 1950 na tzv. Prešovskom sobore. Katolíckych kňazov východného obradu tak vystriedali pravoslávni. V gréckokatolíckom chráme Zoslania svätého Ducha v tom čase odstránili ikonostas, z ktorého sa zachovali iba tri ikony. Činnosť gréckokatolíckej cirkvi bola obnovená v roku 1968.
Pamiatková ochrana: Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie: Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Kostol Ducha Svätého v Žehre