Keby sme chceli byť príliš vznešení, tak by sa dalo pokojne napísať, že to znamená úplne všetko a ani by sme neklamali. Je to totiž tak, že kto objavil Jeho, získal lásku, získal všetko potrebné na prežitie.
Ale ak sa bližšie pozrieme na Ježišovu cestu z neba na zem a späť, ktorú absolvoval, všimneme si čosi pozoruhodné. Čosi, čo by nám nemalo schádzať z mysle, aj keď nás obklopuje temnota.
Príklady prejavov lásky v Biblii
V Biblii nachádzame mnoho príkladov toho, ako sa Božia láska prejavuje v živote ľudí. Tu sú niektoré z nich:
Colník
Bol raz jeden muž pracujúci ako colník. Jeho zamestnanie nebolo najčestnejšie, preto ho ani ľudia nemali radi. Azda ho rešpektovali, azda ho aj na ulici pozdravili, ale že by ho nazývali priateľom alebo milším ako brat, to asi ťažko.
Sedel si jedného dňa vo svojej práci, keď tu zrazu šiel okolo on. Ježiš na neho pozrel a povedal: „Poď za mnou.“ A colník vstal a išiel za ním. Ježiš za ním vstúpil do situácie, v ktorej sa nachádzal. Dotkol sa miesta hriechu, dotkol sa jeho osamelosti. Dal mu možnosť robiť veci inak a lepšie.
Lazarova smrť
Potom bol aj iný muž menom Lazar. Ježišovi bol blízky, veď ho aj pozýval k nim domov, aby pojedol s ním a jeho sestrami. Lenže Lazar skonal a na dve sestry, Martu a Máriu, dopadol obrovský žiaľ. Ježiš, keď sa o tom dopočul, vstal a odišiel tam za nimi. Na miesto posledného odpočinku, na miesto, kde padali slzy väčšie ako hrachy, tam, kde sa len tak liala beznádej, ani čoby to bola zúrivá rieka. Ježiš plakal s nimi, súcitil.
Áno, tento príbeh dopadol trošku inak, skončil sa zázrakom, lebo Ježiš vzkriesil Lazara z mŕtvych. Žiaľ, nie všetko takto končí, vlastne tak končí máločo. Ale viete, kde je pointa? Je to o tom, že Ježiš prichádza, keď sme na dne. Prelieva s nami slzy, keď oplakávame mŕtvych alebo aj vtedy, keď nám ubližujú živí. On sa neštíti priblížiť sa k nám.
Koniec koncov neštítil sa malomocných, zastával sa slabých, podával ruku ochrnutým a pomáhal im vstať. A to je láska. Že nech sme kdekoľvek, na cintoríne, v záhrade či v práci, On je s nami. Neopustí, nevzdiali sa. Neprestáva nás milovať, naopak, znovu a znovu, keď ráno otvárame oči, pripomína nám, že je tu nová milosť v podobe ďalšieho dňa.
S dobrým úmyslom si vymieňajú snúbenci zlaté prstene pri sobášnom oltári; veď láska je zlatom sveta. Podobne je to aj so zlatom lásky. Najrozmanitejšie, najrôznejšie veci nosia toto veľké, sväté meno; láskou ich nazývajú blázni a mudrci, hriešnici alebo svätí. Ako lásku ich ospevujú verklikári po uliciach i chrámové organy v katedrálach.
Zdá sa, že táto otázka je ťažká. No nie je to tak. Nepravú lásku rozoznáme od pravej a s Bohom spriaznenej lásky veľmi ľahko, podľa znaku, ktorý udrie do očí už na prvý pohľad. Nietzsche pripomína, že sa nemáme „trvale pridržiavať jednej osoby, i keby to bola tá najmilšia osoba na svete. Filozof touto pripomienkou, aj keď to myslel po svojom, veľmi presne a správne vystihol podstatné jadro veci.
Pravá láska, nech prebýva v akomkoľvek malom či tesnom srdci človeka, nie je nikdy čímsi malým alebo tesným; pravá láska rozširuje ducha i srdce a obopína všetko, čo je tu, Boha i svet, hviezdy na nebi i červa na ceste, človeka i zviera, dobrých i zlých, priateľa i nepriateľa. Ako je však takáto láska možná?
Každá pravá, život zohrievajúca láska obsahuje vždy aj istú dávku radosti z toho, čo milujeme; človek napríklad miluje priateľa, snúbenicu, matku, pretože sa teší z ich dobroty alebo čnosti, či krásy; milujeme kvety, zvieratá, obrazy, hudbu, pretože nám napĺňajú srdce radosťou a potešením. Keďže máme milovať všetko, naozaj všetko, má potom všetko a každé stvorenie na svete v sebe čosi také, že by nám to poskytovalo radosť, ak to milujeme?
Jedna známa báseň rozpráva o tom, ako staručká matka ozdobuje hrob tuláka a samovraha. To znamená, že ktosi ho kedysi určite aj miloval. Niečo podobného, ba čosi ešte krajšieho možno zaiste povedať o každom človeku, o každej bytosti.
Jedna legenda hovorí, že Pán Ježiš išiel s apoštolmi po galilejskom kraji. Zrazu vedľa cesty zbadali mŕtveho psa. Apoštoli začali na psovi hľadať ohavnosti: aký je chlpatý a škaredý a už sa aj rozkladá. Veci nemilujeme preto, lebo ich nepoznáme. Alebo aj naopak, nepoznáme ich, lebo ich nemilujeme. Preto ak chceme ľudí i celé Božie stvorenie milovať, musíme poznávať jeho krásu a hodnotu.
Každé stvorenie vyšlo z lásky Boha. Tá ho naďalej udržuje, chráni a opatruje. Najmä každý človek, nech je už akýkoľvek, je účastným nekonečnej lásky Božej. Ako lúče slnka všetko pozlacujú, zem a oblohu, oblaky a more, ale aj najchudobnejšie chatrče na pobreží mora a unaveného a prachom pokrytého pútnika na ceste, tak ožaruje lesk Božej lásky, spočívajúci na všetkých a všetkom, každé stvorenie a každú ľudskú bytosť.
Svätý František sa správa s bratskou dobrotou nielen k štebotavej lastovičke a k nevinnému baránkovi, ale i k zúrivému vlkovi; veď i tento je Božím tvorom. Musíme všetko milovať preto, lebo aj Boh všetko miluje. A môžeme všetko milovať, lebo aj Boh všetko miluje. Iné, hlbšie zdôvodnené ozajstnej, všetko objímajúcej lásky ani nejestvuje.
„Musíme všetko milovať preto, lebo aj Boh všetko miluje.
„V abstraktnej láske k ľudstvu,“ hovorí znalec duší Dostojevskij, „milujeme skoro vždy len sami seba.“ A zasa iný znalec sŕdc píše: „Každá takzvaná láska k ľuďom ak nekorení v silnej láske k Bohu, je preludom a sebaklamom.
Alebo teda milujeme v tomto prípade iba tých lásky najhodnejších alebo tých, čo milujú aj nás, no sú stále až neuveriteľne rýchlo rozhodnutí lásku zredukovať alebo sa jej celkom zrieknuť, len čo predpoklady ich lásky skončia alebo sa oslabia. Alebo takáto ľudská láska je iba iným, trocha krajším slovom pre v skutočnosti dosť chladnú, praobyčajnú blahovôľu, vlastne skôr je to len akési neútočné správanie sa jedného človeka voči inému, aké majú dokonca i šelmy voči svojmu okoliu, keď sú nasýtené.
Základom a podstatou pravej lásky je náboženstvo, viera v Boha a láska k nemu. A pretože máme tak málo náboženstva; opravdivého, hlboko vrúcneho náboženstva, máme preto aj tak málo pravej, hlboko vrúcnej lásky.
Áno, hovorím o Veľkej Noci, aj keď tuším, že to ste asi nečakali. No verte tomu, že ani sviatky žien, matiek a otcov, oslavy zamilovaných a dokonca ani Vianoce s malým bábom v centre sa nevyrovnajú Veľkej Noci. A aby som aj to upresnila, nehovorím o jej folklórno - prijateľnej verzii.
Aby sme naozaj videli, že v Biblii láska nie je len plytké slovo, začnime od začiatku. Teda od hebrejčiny. Časy trápení, otroctva, kráľov a bojovníkov asi nie sú tie, pri ktorých by sme tému ako láska čakali. Ale to neboli len sladké reči, oni brali lásku veľmi vážne.
V Starej Zmluve sledujeme príbeh stvorenia sveta, povolanie jedného muža ísť tam, kam sa ešte nikto nedostal a potom život národa, ktorý z toho muža vznikol. Počuj, Izrael, Hospodin je náš Boh, Hospodin jediný! Milovať budeš Hospodina, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou silou.
Hebrejčina dobre vyjadrila, že láska je nielen podstatné meno, niečo čo tu je a nemení sa, ale láska je aj sloveso. Ahava, to slovo nájdeme v mnohých súvislostiach. Často pre vyjadrenie lásky a starostlivosti medzi ľuďmi. Niekedy popisuje fyzickú náklonnosť (kráľ Perzie ku Ester - žeby preto v tom mnohí stále vidia zamilovaný príbeh?) - ale hebrejčina má aj iné slová, ktoré popisujú fyzickú túžbu. Ďalej sa používa pre rodičovskú lásku (je to, čo Abrahám cítil k Izákovi) aj priateľskú lásku (ako Jonatán k Dávidovi a naopak).
Najdôležitejšia pre všetkých nás je však láska z nekončiacich zdrojov. Božia večná láska nie je Jeho povinnosť voči nám. On nás miluje preto, že to vyplýva z Jeho charakteru. Božia láska nie je len pocit, emócia, ale aj akcia - to, čo Boh robí pre nás. Izrael, čo teraz žiada od teba Hospodin, tvoj Boh? Naše prejavy lásky majú byť tieto: báť sa, chodiť, slúžiť a zachovávať - zvláštne slovesá, že? Lebo my sami by sme ich s láskou asi tak ľahko nespojili, a predsa… Biblia má iný pohľad na veci.
V Starej Zmluve je pointa toto: ukazujem lásku k Bohu tým, ako sa správam k ľuďom okolo seba - milovať budeš svojho blížneho ako seba. Izraelské kráľovstvo s Dávidom na čele sa považuje za vrchol fungovania vyvoleného národa. No potom prišli ťažšie veci. Rozdelenie na dve kráľovstvá a porážka + odvlečenie do zajatia pre jednu aj pre druhú časť. V čase, keď sa časť obyvateľov kráľovstva vrátila zo zajatia domov, už boli ovplyvnení iným svetom. A ten si doniesli so sebou. V mnohom to nemusíme vidieť ako zlú vec, lebo v duchovnom živote nejde o formy. Ide v prvom rade o to, akým obsahom sú naplnené.
V čase písania Novej Zmluvy bolo územie bývalého izraelského kráľovstva časťou Rímskej ríše. V nej bol prítomný grécky jazyk a grécke myslenie. Ďalej preto budeme hovoriť o všetkých gréckych slovách pre lásku. Znova zdôrazním - používať iný jazyk a iné myslenie pre vyjadrenie čohokoľvek nie je zlé - áno, niečo sa nám môže stratiť v preklade - ale na druhej strane prichádzajú možnosti, nové spôsoby ako vyjadriť nemennú pravdu.
Aké rôzne druhy lásky sa spomínajú v Biblii? | GotQuestions.org
Rôzne druhy lásky v gréckej filozofii a Biblii
V gréčtine, jazyku Nového zákona, existuje niekoľko slov pre lásku, ktoré odrážajú rôzne aspekty a prejavy tohto citu.
- Filia je láska bez romantickej príťažlivosti a vyskytuje sa medzi priateľmi alebo členmi rodiny. Vyskytuje sa, keď obaja ľudia zdieľajú rovnaké hodnoty a navzájom sa rešpektujú - bežne sa to nazýva „bratská láska“ (v tom je zahrnutá aj sesterská..). Filos sa bežne používal s odkazom na priateľstvá alebo rodinné vzťahy, napríklad na označenie lásky k otcovi a matke alebo synovi a dcére. Filia vyjadruje lásku založenú na skúsenostiach. Je to najvšeobecnejší typ lásky v Biblii, ktorý zahŕňa lásku k blížnym, starostlivosť, úctu a súcit s ľuďmi v núdzi.
- Pragma je jedinečná zohratá láska, ktorá dozrieva mnoho rokov. Je to večná láska medzi párom, ktorý sa rozhodne vynaložiť rovnaké úsilie na ich vzťah. Namiesto „zamilovania sa“ donekonečna „zamilujete sa“ do partnera, ktorého máte po svojom boku. Ako výborný príklad biblických párov s pragmou je tu určite Abrahám a Sára. Káleb podľa pragmy vyberal manžela pre svoju dcéru (ten, kto dobije toto mesto….a my vieme, že prišiel Otníel).
- Storge je prirodzene sa vyskytujúca láska zakorenená v rodičoch a deťoch, ako aj v najlepších priateľoch. Je to nekonečná láska postavená na bezpodmienečnom prijatí a hlbokom emocionálnom spojení. Príbuzné slovo k tomu znamená „rodinná oddanosť“. V Biblii sa nachádza mnoho príkladov rodinnej lásky, ako napríklad vzájomná ochrana medzi Noachom a jeho manželkou, láska Jákoba k jeho synom a silná láska, ktorú mali sestry Marta a Mária k svojmu bratovi Lazarovi.
- Eros je prvotná láska, ktorá prichádza ako prirodzený inštinkt pre väčšinu ľudí. Je to vášnivá láska prejavená fyzickou náklonnosťou. V Biblii sa priamo nenachádza, ale zase, už trocha poznáme apoštola Pavla a jeho chopnosť vyjadriť sa ku veciam aj bez toho, aby ich presne pomenoval. Keď písal do Korintu, kde touto témou žili, povedal niektoré veci celkom jasne. Hovoril o tejto láske a jej vyjadrení v bezpečnom priestore manželstva. Neodopierajte sa jeden druhému, iba ak na určitý čas so vzájomným súhlasom, aby ste sa venovali modlitbe, a potom buďte zase spolu, aby vás satan nepokúšal, keby ste sa nemohli ovládnuť.
- Ludus je latinský výraz a jeho grécky ekvivalent znie: ερωτοτροπία - dvorenie. Dosť úzlo súvisí s Veľpiesňou, knihou, čo som spomínala v predchádzajúcom odseku. Ludus je flirtovanie, zvádzanie, hravá náklonnosť.
- Mania sa objavuje u párov s výraznou nerovnováhou veku, postavenia, vzdelania… moci. Často je to vyhrotené: jeden je agresor a druhý obeť. A možno jeden, možno obaja z nich na začiatku mali myšlienku - zúfalo potrebujem partnera, aby som ukázal svoju vlastnú hodnotu. Áno, toto nie je láska, ktorá nás drží nad hladinou, ale klesáme rýchlo dolu. Nakoniec, grécke slovo mania poznáme aj v slovenčine: maniak, manický, egomaniak. Príklady z Biblie: Amnon a Tamar.
- Filautia je zdravá forma lásky, kde si uvedomujete svoju vlastnú hodnotu a neignorujete svoje osobné potreby. Gréci rozumeli, že existuje viac druhov sebalásky. Jedna zaváňa egoizmom a narcizmom a vôbec nie je v poriadku. Tá zdravá sebaláska nám pomíha presne v tom, čo od nás Biblia očakáva: milovať blížnych.
- Agape je najvyššia úroveň lásky, ktorú môžeme ponúknuť. Poskytuje sa bez akýchkoľvek očakávaní, že dostanete niečo na oplátku. Ponuka agape je rozhodnutie šíriť lásku za akýchkoľvek okolností - vrátane deštruktívnych situácií. Agape nie je fyzický akt ani pocit. V NZ je však agape najvyššou formou lásky. Podľa toho každý spozná, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať. V gréčtine je tam použité slovo agape. Prosím, overte si to.
Agape bolo neskôr preložené do latinčiny ako caritas, čo je pôvod nášho slova „charita“. C.S. Lewis to nazval „darčekovou láskou“, najvyššou formou kresťanskej lásky. Pribúdajú dôkazy o tom, že agapé v mnohých krajinách nebezpečne upadá. Úroveň empatie v svete prudko klesla, pričom najstrmší pokles nastal za posledné desaťročie. Naliehavo potrebujeme oživiť našu schopnosť starať sa o tých, čo sa nevedia starať sami o seba.
Prejavy rôznych druhov lásky
Biblia nám predstavuje rôzne aspekty lásky, ktoré sa prejavujú v odlišných formách. Nasledujúca tabuľka sumarizuje niektoré z týchto druhov lásky a ich prejavy:
| Druh lásky | Popis | Prejavy |
|---|---|---|
| Filia | Láska medzi priateľmi a rodinou, založená na spoločných hodnotách a vzájomnom rešpekte. | Byť dôveryhodný, byť oporou v ťažkých časoch, prísť na pomoc, byť jedni pre druhých ako rodina. |
| Pragma | Zohratá láska, ktorá dozrieva mnoho rokov, a ktorá sa prejavuje snahou dávať lásku, a nie len prijímať. | Snažiť sa lásku dávať, a nie len prijímať, robiť kompromisy, preukazovať trpezlivosť a toleranciu. |
| Storge | Prirodzene sa vyskytujúca láska zakorenená v rodičoch a deťoch, ako aj v najlepších priateľoch. | Obetovať svoj čas, seba alebo osobné potešenie, odpúšťať rýchlo. |
| Eros | Vášnivá láska prejavená fyzickou náklonnosťou, vyjadrená v bezpečnom priestore manželstva. | Plniť si povinnosti voči partnerovi, vyjadrovať fyzickú náklonnosť. |
| Ludus | Flirtovanie, zvádzanie, hravá náklonnosť, pestovanie spoločného humoru. | Pestovať spoločný humor, tancovať spolu, počúvať zamilované piesne. |
| Mania | Žiarlivosť, majetníckosť, obmedzovanie a nezdravé naviazanie sa, ktoré nie je láskou. | Rozpoznať obsedantné alebo majetnícke správanie skôr, ako naň začnete konať, sústrediť sa viac na seba ako na inú osobu. |
| Filautia | Zdravá forma lásky, kde si uvedomujete svoju vlastnú hodnotu a neignorujete svoje osobné potreby. | Vytvoriť prostredie, ktoré podporuje vašu pohodu, starať sa o seba tak, ako by sa rodič staral o dieťa, tráviť čas s ľuďmi, ktorí vás podporujú. |
| Agape | Najvyššia úroveň lásky, ktorá sa poskytuje bez akýchkoľvek očakávaní, že dostanete niečo na oplátku. | Venovať svoj život zlepšovaniu životov iných, byť si vedomí svojich činov pre dobro ľudstva, ponúknuť svoj čas a charitu niekomu, kto to potrebuje. |
Božia láska ako základ stvorenia
Boh je láska, a všetko stvoril z lásky. Láska nie je len jeho vlastnosťou - on sám je láska. Vyjadrenie „Boh je láska“ ukazuje najhlbším spôsobom, kto je Boh a aký je.
Keď pozorujeme prírodu, vidíme obdivuhodnú krásu, rozmanitosť a poriadok. Celý vesmír je dokonale stvorený až do najmenšieho detailu. Všetko je usporiadané a premyslené. Vrcholom Božieho stvoriteľského diela je človek. A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré.
Vyššie citované biblické miesta ukazujú, že Boh nám dáva dar života. Obliekol si ma mäsom a kožou, kosťami a šľachami si ma popretkával. Dal si mi život a vernosť a Tvoj dozor zachoval môjho ducha. Stará sa o nás, je voči nám milosrdný, ponúka nám vzťah, a tak s nami zdieľa svoju lásku. Všetko jeho konanie voči nám a celému stvoreniu je láska.
Láska nie je len Božia vlastnosť, neosobná energia alebo silné emócie, ktoré ľudia často za lásku považujú. Božia láska je „stelesnená“ v Božej bytosti - vo vzťahu medzi Otcom, Synom a Duchom svätým. Tento vzťah je jedinečný a dokonalý a prejavuje sa v nezištnom vzájomnom dávaní. Boh chce pre nás to najlepšie a všetko stvoril tak, aby nás pritiahol k sebe - k svojej láske. Boh nám skrze svoju lásku dáva sám seba. Jeho odovzdanosť voči nám ukazuje, že zmyslom nášho života je poznávať Božiu lásku a opätovať ju. Preto nás stvoril.
Byť milovaným, váženým, prijatým a cteným je pre väčšinu ľudí najvyšším cieľom v živote. Ľudia hľadajú lásku rozličnými spôsobmi. Keď ľudia Boha nepoznajú, vedome či nevedome sa snažia nájsť svoju identitu a hodnotu v tom, čo robia a ako ich druhí prijímajú. Tí, u ktorých hľadajú prijatie, sa potom nespravodlivo dostávajú do pozície, ktorá v skutočnosti patrí len Bohu. Takýto spôsob „lásky“ je egoistický, berie ľuďom slobodu vo vzťahoch a môže viesť k napätiam a sklamaniam.
Jedine Boh môže dať človeku jeho pravú hodnotu a identitu, pretože len on je zdrojom lásky. Aj keby sme boli dokonalí, nikdy nebudeme schopní naplniť najhlbšiu túžbu človeka - byť dokonale milovaný. Teda, našu túžbu byť dokonale milovaní môže naplniť iba Boh. Božia láska nestavia nikoho do centra pozornosti, ako to robia ľudia, keď sú na sebe závislí. Boh nás učí, že naplnenie nebudeme prežívať, keď nás druhí postavia do centra, ale keď sa nezištne dávame druhým. On sám je nám príkladom. My milujeme, pretože on prvý miloval nás.
Božia láska a naše schopnosti
Božia láska nás robí schopnými milovať bez toho, aby sme niečo očakávali naspäť. Milovať môžeme nezávisle na tom, ako sa cítime. Láska je slobodná od sebeckých túžob, nehľadá uznanie od druhých ľudí a nevolí si jednoduchšiu cestu. Vo vzťahoch založených na Božej láske človek nepotrebuje hľadať žiadne prijatie, uznanie alebo naplnenie svojich túžob, pretože Boh mu dáva to, čo skutočne potrebuje. … v klamaní majú záľubu, dobrorečia svojimi ústami, no v srdci zlorečia. [Láska] neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy.
Lekár môže predpísať liek, ktorý je horký, ale robí to preto, že vie, že pacientovi pomôže. Nebolo by to v súlade s Božou láskou, keby liek pacientovi nepredpísal, pretože by sa mu chcel zapáčiť alebo by chcel, aby sa pacient na nejaký čas cítil dobre. Stvorenie a bytosť človeka sú veľkým svedectvom o Božej láske. Najväčším svedectvom jeho lásky však je, že k nám poslal svojho Syna. Boh k nám prišiel tak blízko, aby svojim životom a smrťou ukázal, ako veľmi nás miluje a že nás chce zachrániť. A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život.
Boh nám dáva všetko, čo potrebujeme. Dáva nám veľa dobrých vecí, uschopňuje nás milovať a robiť dobro. Keď spoznáme Ježiša, tak nám skrze svoj život a smrť ukazuje, ako veľmi sme Boha odmietali kvôli našim hriechom.
Milovať druhých ako seba samého
Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. Milovať druhých znamená chcieť to najlepšie pre každého, bez uprednostňovania osôb. Ježiš nehovoril o úplne novom prikázaní. Nepomsti sa a neprechovávaj hnev voči príslušníkom svojho ľudu, ale miluj svojho blížneho ako seba samého! Ja som Pán!
Čo znamená milovať druhých ukázal Ježiš skrze celý svoj život i smrť. Vedel, že ľudia najviac potrebujú zmierenie s Bohom, a že im v tom často bráni hriech. Jeho láska preto zahŕňa aj to, že jasne odmietol pokrytectvo a viedol ľudí k posúdeniu ich života pred Bohom. Ježiš hovoril každému pravdu priamo a ukazoval, čo musia ľudia zmeniť. Kvôli tomu ho mnohí nenávideli a nakoniec ho zabili.
Keď ľudia lásku odmietajú, oddeľujú sa od Boha i od seba navzájom. V pravej, biblickej cirkvi každý žije láskou, ktorú dáva Boh. Jeden druhému slúži celým svojím životom a tiež si necháva slúžiť. To je láska, ktorá ľudí spája, nie človekom vytvorená hierarchia alebo organizácia. Ak láska kresťanov vychladne, prestane byť cirkev cirkvou. Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem. Tí, ktorí Ježiša milujú, budú zdieľať svoje životy. Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás.
Bohužiaľ je veľmi málo ľudí, ktorí by takto chceli žiť. Božia láska sa nepáči každému človeku a nemôžeme pre ňu získať všetkých ľudí. Individualizmus, sebectvo a konzumný život sú časté aj v náboženskom prostredí. Ak niekto povie: „Milujem Boha,“ a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. A toto prikázanie máme od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata.
Láska je prikázanie. To nás povzbudzuje a dáva nám nádej, že dokonca aj dnes je možné nasledovať Ježiša a v láske žiť. Ježiš by nám neprikázal milovať, keby to nebolo možné. Sami zo seba by sme toho neboli schopní, ale s Jeho pomocou môžeme naplniť tento jediný pravý cieľ v živote. S ním môžeme nájsť tú jedinú lásku, ktorá nás môže naplniť. Práve kvôli tomu sme boli stvorení.
Z knihy Skutky apoštolov môžeme spoznať život prvých kresťanov. Všetci, čo uverili, boli jednej mysle a jedného srdca a nikto nehovoril o ničom, čo mal, že je to jeho vlastné, ale všetko mali spoločné. Milovali sa navzájom tak, že pre nich bolo úplne prirodzené zdieľať celý svoj život, vrátane svojho majetku. Naučili sa tejto láske od Ježiša a apoštolov. To je láska, ktorú musia kresťania voči sebe mať. Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou. Podľa toho poznáme, že sme z pravdy, a upokojíme si pred ním srdce.