Pravoslávny krst dospelého – postup a význam

Sviatosť krstu je tou najdôležitejšou, ktorá nás včleňuje do Kristovej cirkvi. No ako samotná cesta viery a skúsenosť s Bohom je pre každého človeka výnimočná a iná, to isté môže platiť i s časom prijatia sviatostí. Sviatosť krstu prijímajú deti najčastejšie v perinke.

Väčšina ľudí si na svoj krst nepamätá, nakoľko deti prijímajú sviatosť krstu do pár mesiacov života po narodení. Ako prebieha príprava naň u dospelého človeka? Ako vnímali sviatosť krstu ľudia pokrstení v dospelosti?

Čo znamená sviatosť krstu?

Čo pre kresťana katolíka vlastne sviatosť krstu znamená? Odpovedá prof. Miloš Lichner, katolícky teológ, kňaz: ,,Všetky sviatosti sú viditeľné úkony, ktoré ustanovil Kristus, aby nám nimi udeľoval neviditeľnú Božiu milosť. Krst je vstupnou bránou do Cirkvi, ktorá robí z človeka člena Kristovho Tajomného tela. Je prvá zo siedmich sviatostí a v určitom slova zmysle aj najdôležitejšia, lebo bez nej nie je možné prijať ďalšie sviatosti."

Hlavným rozdielom nie je určite len to, že dospelý človek si svoj krst pamätá. ,,Najdôležitejším rozdielom je, že pri krste dospelého človeka je to práve on, ktorý vyjadruje túžbu, aby bol pokrstený. V prípade dieťaťa sú to jeho rodičia, ktorí s ním prichádzajú. Dieťa je vždy krstené vo viere svojich rodičov. Preto i deti na prvom sv. prijímaní opakujú vyznanie viery, ktoré za nich vyznali kedysi rodičia a krstní rodičia,“ vysvetľuje prof. Miloš Lichner.

Príprava na krst v dospelosti (Katechumenát)

Prirodzene smerujeme i k otázke, v akom veku je najvhodnejšie prijať sviatosť krstu. Prof. Lichner uvádza, že okrem bežnej praxe krstenia malých detí máme v súčasnosti i deti, ktoré vyrastali v kresťanskom prostredí, ale neboli pokrstené, a teda v dospelosti prichádza ku konverzii a chcú prijať sviatosť krstu.

Katechumen je človek, ktorý túži a je rozhodnutý prijať sviatosť krstu. Toto rozhodnutie by malo vyvierať z jeho vlastného vnútra. ,,Mal by mať vieru, s ktorou prichádza, a mal by to byť ľudsky zrelý človek. Katechumenát je aj o rozlišovaní, aj o umení povedať „ešte nie“, ak chýba dostatočná ľudská alebo duchovná zrelosť,“ dopĺňa prof. Miloš Lichner a pokračuje: „Sv. Augustín v jednej z homílií tiež hovorí, že rozdiel medzi katechumenmi a pokrstenými nie je vo viere, lebo aj katechumen už „nejako“ verí, ale v tom, čo prináša sviatosť krstu - Božiu milosť prostredníctvom odpustenia dedičného hriechu a v dospelosti aj aktuálnych hriechov.

Prof. Miloš Lichner odporúča, že po prijatí sviatosti krstu by malo nasledovať duchovné aj ľudské sprevádzanie v prostredí spoločenstva.

Osobná skúsenosť s krstom v dospelosti

Príbeh 1:

V akom veku ste prijali sviatosť krstu?

Mal som šestnásť rokov. Mne a staršej sestre ponúkla mama chodenie na krstnú náuku. Súhlasil som rád. Trojmesačné obdobie pred krstom bolo krátke, ale intenzívne. Okrem náboženských vedomostí som mohol preniknúť do živého spoločenstva Cirkvi.

Kto vás viedol ku krstu?

Hoci moji rodičia a starí rodičia boli pokrstení katolíci, počas totality nepraktizovali svoju vieru z ideologických dôvodov. Avšak vždy som bol vedený k hodnotám pravdy, slušnosti a spravodlivosti. Rodičia mi dali základ dobra, na ktorý mohla nadviazať nadprirodzená milosť. Krstná milosť očistila moje charakterové vlastnosti a vliala mi nové sebavedomie. Kostol mi ďalej otvoril nové voľnočasové možnosti. Vstúpením do partie mladých kresťanov som mohol dozrievať. Toto obdobie kresťanského a osobnostného dozrievania sa zavŕšilo birmovkou vo veku 19 rokov, kedy som prijal birmovné meno František.

Myslíte si, že je lepšie prijať sviatosť krstu ako malé dieťa alebo ako dospelý, ktorý si už uvedomuje jej význam?

Stotožňujem sa s aktuálnou cirkevnou praxou krstiť malé deti. Máme na to aj biblické príklady. Krst ako prvá sviatosť je nezaslúžiteľný dar, pôsobí vždy blahodarne a má umožniť každej ľudskej bytosti mať podiel na Božej nadprirodzenej milosti. Do našej nesmrteľnej duše sa vtláča nezmazateľný znak, že patríme Kristovi a diabol si na nás nemôže robiť nárok.

Príbeh 2:

V akom veku ste prijala sviatosť krstu?

Sviatosť krstu som prijala vo veku 29 rokov, na Bielu sobotu. V Boha som určitým spôsobom verila vždy, rodičia nás k viere viedli. Na škole som navštevovala náboženskú náuku z vlastného presvedčenia. Vnútorne som sama cítila, že sa chcem dať pokrstiť. Nad týmto krokom som rozmýšľala niekoľko rokov. Manžel, vtedy ešte priateľ, mi bol vždy v tejto otázke oporou. Chodili sme spolu do kostola a vždy keď som mala nejaké otázky ohľadom viery, sv.

Bol vo vašom živote nejaký konkrétny moment, situácia, ktorá podporila vaše rozhodnutie sa dať pokrstiť?

Priznám sa, že v úvode som mala pochybnosti. Po rozhodnutí dať sa pokrstiť som absolvovala prípravu. Viedol ju dekan, p. Mgr. Stanislav Pavúk. Predtým, ako sme išli na prvé stretnutie, som bola nervózna. Priznám sa, tento p. dekan s veľkým srdcom a úžasným prístupom a správaním, zmenil úplne môj skeptický pohľad na Cirkev. Zrazu som sa na naše stretnutia začala tešiť, bolo to pre mňa neskutočne prínosné. Naučila som sa veľa nových vecí. Bude to znieť možno zvláštne, no mám pocit, že po krste mi tak vnútorne odľahlo. Akoby som sa zbavila nejakého bremena. Sviatosť krstu mi priniesol väčší pokoj a viac si uvedomujem, že chcem byť dobrým a milujúcim človekom.

Príbeh 3:

V akom veku ste prijal sviatosť krstu?

V tom čase som už mal 24 rokov. Vyrastal som v evanjelickej Cirkvi a.v.. Boha som začal viac spoznávať asi vo veku štrnásť rokov. Ovplyvnil ma v tom čase i jeden z najťažších momentov života, a tak som Boha začal viac hľadať. O nejaký čas som narazil na Godzone projekt. Veľmi ma oslovili a túžil som sa s nimi spojiť. Po pár rokoch som sa stal súčasťou ich spoločenstva SP. Našiel som tu veľa úžasných kamarátov katolíkov, ktorí zdieľali so mnou svoj život viery. Hľadal som v sebe Boha a pýtal sa: ,,Je aj vo mne?“ Veril som, že je všadeprítomný, bez ohľadu na Cirkev. Aj napriek tomu som začal pociťovať, že v tej rímskokatolíckej ide o viac. Že tá moc a Tajomstvo sv. Eucharistie je proste niečo veľké. To ma tam ťahalo, pozývalo vstúpiť, vstúpiť do Eucharistie. Nebyť len pozorovateľom z vonkajšej strany. Najmä spoločenstvo SP. Boli otvorení pre všetkých, nielen pre ľudí z rímskokatolíckej cirkvi. Zároveň priatelia, ktorí mi ukazovali tajomstvá a sviatosti katolíkov.

Bol vo vašom živote nejaký konkrétny moment, situácia, ktorá podporila vaše rozhodnutie sa dať pokrstiť?

Sviatosť krstu som prijal pár mesiacov pred vypuknutím pandémie. Zatiaľ je to krátka doba na rozlíšenie. Mám však stále bázeň pred týmto veľkým Tajomstvom. Je pre mňa veľká milosť, že môžem prijímať sviatosti. Dáva mi to väčšiu radosť ako predtým. A vďaka sv. spovedi a sv.

Význam krstu v živote človeka

Od svojich rodičov , príbuzných a blízkych vieme, že sme boli pokrstení. Je nám známe, kto sú našimi krstnými rodičmi, pretože sa s nimi stretávame pri rôznych rodinných príležitostiach. Mnohí z krstných rodičov dávajú o sebe vedieť aj takým spôsobom, že pri príležitosti našich narodenín nám darujú nejaký vecný dar. O svojom krste vieme prípadne aj to, že v akom chráme sme boli pokrstení a mnohí z nás vedia aj to, že ktorý kňaz nás pokrstil.

Starší si pamätajú, že pred sobášom sa kňaz vypytuje či sme boli pokrstení, v ktorom chráme a zaujíma ho aj to, akého sme vierovyznania. To je stručná charakteristika dnešnej situácie a okolností, ktoré nám pripomínajú, že sme prijali svätú tajinu krstu. Možno, že uvedená charakteristická sa nedá aplikovať na váš konkrétny prípad, ale vo všeobecnosti platí.

Dnes sa v našich chrámoch akosi málo hovorí o krste. V niektorých farnostiach je ešte zvykom, že na záver kalendárneho roka, keď kňaz informuje o hospodárení na farnosti, uvedie aj to, že koľko bolo vykonaných krstov počas uplynulého roka.

V tejto chvíli sa mnohým z vás núka otázka: „Prečo je to tak?“ Čo je dôvodom toho, že v dnešnej dobe tak málo hovoríme i počujeme o krste? Mnohým tento stav natoľko vyhovuje, že sa im zdá už úplne prirodzeným a normálnym. Ďalej už nebudeme uvažovať v tejto rovine, ale položme si priame otázky: „Čo znamená krst v živote človeka?“ a „Prečo naši rodičia, bez nášho súhlasu, nás hneď po narodení dali pokrstiť?“

Nový život v Kristovi

Odpovede na položené otázky dáva samotný Christos. On vysvetlil význam a zmysel svätej tajiny krstu v rozhovore so starcom Nikodémom. Stalo sa, že keď raz Christos hovoril o Kráľovstve nebeskom počúval ho aj istý starec menom Nikodém. Christos sa vtedy vyjadril: „Kto sa nenarodí z vody i Ducha, nemôže vstúpiť do Božieho kráľovstva.“ Na to sa ho Nikodém spýtal: „Vysvetlí mi ako ja starec, na sklonku svojho života sa môžem nanovo narodiť, či mám sa naspäť vrátiť do lona svojej matky?“ Christos mu však odpovedal: „Ak sa nenarodíš z vody i Ducha nemôžeš vojsť do Božieho kráľovstva.“

Z uvedeného rozhovoru je jasne vidieť, že krst, ktorý sme prijali, je nové narodenie z vody i Ducha. Je to narodenie nie telesné ale duchovné pre nový život v Christu a s Christom. Preto aj Cirkev počas udeľovania svätej tajiny krstu prikazuje spievať oslavný hymnus: „Jelicy vo Christa krestistesja, vo Christa oblekostesja. Aliluia“. Všetci, ktorí sme pokrstení, prijali sme do svojho vnútra Christa a v Christov odev čistoty sme sa obliekli. To reálne manifestuje „križma“, biely odev čistoty.

Trojným ponorením do vody v mene Svätej Trojice: Otca Amiň, Syna Amiň, i Svätého Ducha Amiň, zomrel starý človek a narodil sa nový, pretože každý kto sa narodil od telesných rodičov, sa pod vplyvom hriechu Adama a Evy v raji, rodí ako starý človek, zaťažený týmto prvotným hriechom. Prijatím krstu sa zbavujeme tohto hriechu a aj ostatných hriechov, ak sme ich učinili svojim konaním.

Cirkev vykonáva svätú tajinu krstu v mene Svätej Trojice z toho dôvodu, že takto ju prikázal vykonávať samotný Christos. Písmo nám svedčí, že keď na misijnú činnosť posielal svojich učeníkov povedal im: „Choďte do celého sveta, krstite národy v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko čo som vám prikázal“. Cirkev keď vykonáva krst nekoná podľa ľudského príkazu ale podľa príkazu Božieho. Krst sa vykonáva v mene Svätej Trojice, pretože krstom sa začleňujeme do života s trojjediným Bohom, respektíve vo svätej tajine krstu sme sa narodili pre tento život v jednote s našim Stvoriteľom, ktorým je Boh Trojica. Tento život sa uskutočňuje vo Svätom Duchu cez Christa k Otcovi.

Krst Jána Krstiteľa

Zo Svätého Písma vieme, že krst vykonával aj svätý Ján Predchodca Christa, ktorého nazývame Krstiteľom, pretože od neho prijal krst aj Isus Christos v rieke Jordán. Ján krstil vodou. Táto udalosť je sprítomňovaná vo sviatku Bohozjavenia, kedy aj Cirkev vykonáva tzv. veľké svätenie vody. Jánov krst však nebol krstom nového narodenia, ale krstom pokánia, preto Ján aj povedal: „Ja vás krstím vo vode na pokánie, ale prichádzajúci za mnou (rozumej Isus Christos) silnejší než ja, ktorému nie som hodný niesť jeho obuv. On vás bude krstiť Svätým Duchom“. Tento prorok vyzýval Izrael, aby činil pokánie lebo sa priblížilo Kráľovstvo nebeské a každému, kto s vierou v Boha, v pokore a pokání sa dal pokrstiť, Boh odpustil hriechy.

Christos, ako Boží Syn však bol bez hriechu. Prečo teda prijal krst od Jána, nakoľko odpustenie hriechov, ako vtelený Boží Syn nepotreboval. Odpoveď na tieto naše úvahy nájdeme v evanjeliu podľa Matúša. Isus Jánovi, ktorý sa zdráhal ho pokrstiť, povedal: „nám je dané naplniť každú pravdu“ (Mt 3, 15), čo znamená, že úlohou Christa bolo naplniť Zákon. Preto prijal krst pokánia od Jána. Jeho prijatím posvätil vody, aby sa voda stala opäť nositeľkou života, aby mala takú istú kvalitu ako pri stvorení sveta, kedy: „Duch Boží sa vznášal nad vodami“ (Gen 1, 2). Tým, že Christos posvätil vody, dal nám reálnu možnosť sa nanovo narodiť pre nový život, lebo voda sa znovu stala živlom, ktorý je nositeľom života. V tom spočíva kontinuita Jánovho krstu s našim krstom. Ak by Christos sa nedal pokrstiť od Jána, voda by nemala kvalitu pre nový život. Aj tu vidíme, že Duch Boží vo vide holubice sa vznáša nad vodami, tak ako to bolo pri stvorení.

prof. ThDr. 9. 29. kresťanský cirkevný iniciačný obrad potvrdzujúci príslušnosť ku katolíckej cirkvi prijatú pri krste; sviatok kresťanskej dospelosti. Pozostáva z modlitby biskupa a pomazania čela birmovanca krizmou (zmesou olivového oleja a balzamu), ktorej sa pripisuje magická moc. Dieťa dostáva birmovné meno a jeho patrónmi sa stávajú birmovní rodičia. V prvotnokresťanských obciach krstili dospelých a birmovka nasledovala hneď po krste.

Od čias, keď sa zaužívalo krstenie novorodencov, u rímskych katolíkov birmujú deti asi od dvanásteho roku veku, ktoré sa predtým zúčastnili prvého prijímania; birmovanci sú zároveň predstavovaní biskupovi. U pravoslávnych birmujú novorodencov hneď po krste a krstný rodič je obvykle aj birmovným rodičom. Birmovka sa v jednotlivých farnostiach koná hromadne. Obrad je zároveň rodinnou udalosťou, nasleduje po ňom slávnostné pohostenie a obdarovanie dieťaťa zo strany birmovných rodičov.

Tabuľka: Rozdiely medzi krstom detí a dospelých

tags: #pravoslavny #krst #dospeleho