Boží príbeh: Ježiš volá učeníkov
Ježiš v Nazarete
Nato vyšiel odtiaľ a prišiel do svojej otčiny a učeníci Ho nasledovali. Keď prišla sobota, začal učiť v synagóge, a mnohí, ktorí Ho počúvali, veľmi sa divili a hovorili: Odkiaľ to má? A čo je to za múdrosť, čo Mu bola daná? A čo sú to za prejavy moci, čo sa dejú jeho rukami? Či to nie je ten tesár, syn Márie a brat Jakubov, Jozefov, Júdov a Šimonov? A či Mu sestry nežijú tu medzi nami? A pohoršovali sa na Ňom.
Ježiš im však riekol: Nikde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine medzi pokrvnými a vo svojom dome. A nemohol tam urobiť iného divu, len čo na niekoľkých chorých položil ruky a uzdravil ich. A divil sa ich nevere. Potom chodil po okolitých dedinách a učil.
Mk 6,3 - Pozri poznámku k Mt 12, 46. Mk 6,5 - Pozri poznámku k Mt 13, 58.
Povolanie Dvanástich
Nato zavolal si dvanástich a začal ich rozosielať po dvoch; dal im moc nad nečistými duchmi a prikázal im nebrať si na cestu nič okrem palice - ani chlieb, ani kapsu, ani medené peniaze do opaska, iba obuv na nohy; ani druhé spodné rúcho na preoblečenie. Ďalej im povedal: Do ktoréhokoľvek domu prídete, zostaňte tam, kým neodídete odtiaľ. Ak by vás niekde neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim. [Veru, hovorím vám: ľahšie bude v súdny deň Sodomčanom a Gomorčanom ako tomuto mestu.]
Vyšli teda a kázali pokánie, vyháňali mnohých démonov, olejom pomazali mnohých nemocných a uzdravovali ich.
Mk 6,7-13 - Mt 10, 1. 5-15; Lk 9, 1-6. Mk 6,8-9 - Napriek niektorým rozdielom v porovnaní s Mt 10, 10 obsah je ten istý. Mať na cestu iba palicu je práve toľká chudoba, ako ju ani nemať. Apoštol musí byť odpútaný od všetkého. Ježiš ich zveruje Božej prozreteľnosti. Východná pohostinnosť im zabezpečovala jedlo i bývanie, nemali to však zneužívať. Mk 6,13 - Apoštoli mazali chorých olejom. Tridentský koncil v tom vidí predobraz sviatosti pomazania chorých. Podobne o tom hovorí aj apoštolská konštitúcia Pavla VI. Sacram Unctionem infirmorum.
Uvedené verše vyjadrujú to, čo je pre Marka podstatou nasledovania Krista: byť s Ježišom a konať to, čo on: vyučovať a robiť zázraky. Učeníci svoju činnosť konfrontovali s Ježišovými slovami a skutkami. Cirkev sa utvára v dialógu učeníkov s Ježišom, ktorému učeníci rozprávajú a podľa ktorého hodnotia svoje konanie. Ježiš je mierou nášho počínania.
„Pusté miesto“ (erémos topos) pripomína miesta, kde prvýkrát vystúpil Ján Krstiteľ a vyzýval na pokánie; miesta, kde bol Ježiš pokúšaný, i tiché miesta, kam sa Ježiš odchádzal modliť. Ježiš sľubuje odpočinok a občerstvenie všetkým, ktorí sa namáhajú a ťažia ich problémy.
Smrť Jána Krstiteľa
Aj kráľ Herodes počul o Ježišovi, lebo Jeho meno bolo už známe; hovorilo sa: Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto pôsobí v Ňom zázračná moc. Iní hovorili: To je Eliáš, iní zase hovorili: To je prorok ako niektorý z prorokov. Keď to však počul Herodes, povedal: Ján, ktorého som dal sťať, vstal z mŕtvych.
Herodes totiž dal zlapať Jána a v putách uvrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu, a Ján bol povedal Herodesovi: Nie ti je dovolené žiť so ženou bratovou. Preto Herodias zanevrela na neho a chcela ho zabiť, ale nemohla, lebo Herodes sa bál Jána vediac, že je spravodlivý a svätý; a dal ho strážiť. Keď ho počúval, bol mnoho razy v rozpakoch, a jednako rád ho počúval.
Prišiel však vhodný deň, keď Herodes svojim hodnostárom a vysokým dôstojníkom a popredným Galilejcom vystrojil hostinu na svoje narodeniny. Vtedy vstúpila dcéra onej Herodiady, tancovala a zaľúbila sa Herodesovi a jeho spoluhodovníkom. Kráľ povedal dievčaťu: Zažiadaj si odo mňa, čo len chceš, a dám ti; aj sa jej zaprisahal: Čo si len zažiadaš, dám ti, až do polovice svojho kráľovstva.
Ona vyšla a spýtala sa matky: Čo si žiadať? Odvetila jej: Hlavu Jána Krstiteľa. Hneď sa poponáhľala ku kráľovi a predniesla mu svoju žiadosť: Chcem, aby si mi dal hneď na mise hlavu Jána Krstiteľa. Kráľ sa veľmi zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spoluhodovníkom nechcel jej odrieknuť.
Kráľ teda ihneď poslal kata s rozkazom priniesť hlavu Jánovu. Ten odišiel, sťal ho vo väzení, priniesol jeho hlavu na mise a odovzdal ju dievčaťu, dievča ju dalo zas materi. Keď to počuli Jánovi učeníci, prišli, vzali jeho mŕtvolu a vložili do hrobu.
Mk 6,14-29 - Mt 14, 1-12; Lk 3, 19-20; 9, 7-9.
Návrat Apoštolov a Nasýtenie Zástupu
Apoštolovia zišli sa k Ježišovi a oznámili Mu všetko, čo robili a učili. Povedal im: Poďte sami na osamelé miesto a odpočiňte si trochu. Lebo toľkí prichádzali a odchádzali, že sa nemali ani kedy najesť. Odplavili sa teda loďou na pusté miesto do samoty. Ale mnohí ich videli odchádzať a dozvedeli sa, kam, preto zbehli sa tam pešo zo všetkých miest a predišli ich.
Keď Ježiš vystúpil, uzrel veľký zástup, i zľutoval sa nad ním, lebo boli ako ovce, ktoré nemajú pastiera. A začal ich učiť mnohému. Keď už bolo mnoho hodín, pristúpili k Nemu učeníci a hovorili: Kraj je pustý a už je mnoho hodín; rozpusť ich, nech idú po okolitých osadách a dedinách a nakúpia si niečo jedla. Ale On im povedal: Vy im dajte jesť. Odpovedali Mu: Či máme ísť nakúpiť chleba za dvesto denárov a dať im jesť?
Opýtal sa ich: Koľko máte chlebov? Choďte pozrieť! A keď pozreli, povedali: Päť, a dve ryby. Vtedy kázal im všetkým posadať si po skupinách do zelenej trávy. I posadali si v radoch po sto a po päťdesiat. Potom vzal tých päť chlebov a obe ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom, aby im podávali; aj obe ryby podelil všetkým.
A všetci jedli a nasýtili sa. A ešte aj zvyškov nazbierali dvanásť plných košov, aj z rýb. Tých však, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov.
Mk 6,30-44 - Mt 14, 13-21; Lk 9, 10-17; Jn 6, 1-13. Mk 6,34 - Podľa paralelného textu sv. Jána (6, 4) toto zázračné rozmnoženie chlebov a rýb sa stalo pred Veľkou nocou. Bola to druhá Veľká noc Kristovho verejného účinkovania.
Evanjelium opisujúce návrat apoštolov veľmi dobre vystihuje atmosféru v rodiacom sa spoločenstve: nadšenie, úžasné duchovné skúsenosti učeníkov s Božou mocou, ktorá sa cez nich prejavovala, družnosť. Medzitým bolo okolo Ježiša stále rušno. Už toto kladie viaceré otázniky, prečo to tak nie je medzi nami, prečo sme takí pouzatváraní do agendy svojich administratívnych chlievikov.
Ježiš hovorí o odpočinku, pričom ho nemá byť priveľa, ale potrebná „trocha“. No dôraz kladie najmä na utváranie spoločenstva. To vidíme zo všetkých charakteristík, ako Ježiš trávi čas osamote s apoštolmi. Oboje je dnes veľkou výzvou.
Výraz „zľutoval sa“ (esplanchnisthé) znamená „pohli sa jeho vnútornosti“, ktoré sú v starozákonnom chápaní sídlom emócií. Vystihuje hlboké vnútorné prežívanie a predstavuje prechod od súcitu k činu. Tento obraz dobre charakterizuje zástup, ktorý vo veľkom počte prišiel za Ježišom. Jasne však evokuje mnohé biblické súvisy. Najmä rozpoloženie Izraela, ktorému za vlády nehodných panovníkov chýba starostlivosť a vedenie.
Ježiš Kráča po Mori
Hneď potom kázal učeníkom vstúpiť na loď a preplaviť sa pred Ním na druhú stranu k Betsaide, zakiaľ nerozpustí zástup. Rozlúčiac sa s nimi, odišiel na vrch modliť sa. Keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora, a On bol sám na zemi.
A keď videl, ako sa plavia zmietaní, lebo dul protivný vietor, prišiel k nim o štvrtej nočnej stráži, chodiac po mori, a chcel ich obísť. Ale oni, keď Ho videli chodiť po mori, mysleli si, že je to prízrak, a skríkli, lebo všetci Ho videli a predesili sa. On ich však hneď oslovil a povedal im: Vzmužte sa! Ja som, nebojte sa!
I vstúpil k nim na loď a vietor utíchol. A oni boli celkom bez seba, lebo nechápali, čo to bolo s tými chlebmi, keďže ich srdce zatvrdlo.
Mk 6,45-52 - Mt 14, 22-33; Jn 6, 16-21. Mk 6,48 - "Nad ránom" - doslova "o štvrtej nočnej stráži" (čiže o 3. hod.) Podobne aj u Mt.
Uzdravovanie v Genezarete
Keď sa preplavili, prišli do Genezaretu a tam pristáli. Ale sotva vystúpili z lode, hneď Ho (ľudia) poznali a rozbehnúc sa po celom kraji, začali na nosidlách prinášať chorých tam, kde počuli, že je. A kamkoľvek vošiel, či do mestečiek alebo do miest a či do osád, vykladali chorých na námestia a prosili Ho, aby sa Mu smeli dotknúť čo len lemu plášťa; a tí, čo sa ho dotkli, boli zachránení.
Mt 14:34 - Keď sa preplavili, prišli do Genezaretu.
Duch Svätý je skutočne hlavnou osobou pre celé poslanie Cirkvi, jeho činnosť veľkolepo žiari v misiách ad gentes, ako sa to v prvotnej Cirkvi ukazuje pri obrátení Kornélia, pri rozhodovaní vznikajúcich problémov, pri voľbe krajín a národov. Duch pôsobí skrze apoštolov súčasne i v poslucháčoch.
Misionári sa držali tejto línie a mali pred očami očakávania a nádeje, starosti a bolesti, kultúru ľudí, aby im zvestovali spásu v Kristovi. Reči v Lystre a Aténach sú pokladané za vzory evanjelizovania pohanov. Pavol vstupuje do dialógu s kultúrami a náboženskými hodnotami rôznych národov.
V Skutkoch apoštolov sú dôkazy, že misie, ktoré sa obracali najprv na Izrael a potom na iné národy, sa rozvíjali na rôznych úrovniach. Najprv sú to dvanásti apoštoli spojení pod vedením Petra, ktorí hlásajú blahozvesť. Potom je to spoločenstvo veriacich, ktorí spôsobom svojho života a konania dosvedčujú Pána a obracajú pohanov. Ďalej sú to zvlášť poverení, ktorí sú určení hlásať evanjelium.
Duchom „môže človek dospieť vo viere k rozjímaniu a zakusovaniu tajomstva Božieho plánu spásy“. Duchom „môže človek dospieť vo viere k rozjímaniu a zakusovaniu tajomstva Božieho plánu spásy“.
Sedem Ježišových sobotných zázrakov
- Uzdravenie chromého (Lukáš 13:10-17)
- Uzdravenie človeka s opuchnutou rukou (Marek 3:1-6)
- Uzdravenie človeka posadnutého démonom (Lukáš 4:31-37)
- Uzdravenie ženy s krvotokom (Matúš 9:20-22)
- Uzdravenie slepého (Ján 9:1-41)
- Uzdravenie malomocného (Matúš 8:1-4)
- Uzdravenie ochrnutého (Matúš 9:1-8)