Kde nosí prsteň kňaz? Tradície a symbolika nosenia prsteňov

Nosenie prsteňov má bohatú históriu a symboliku, ktorá sa líši v závislosti od kultúry, náboženstva a osobných preferencií. Od starovekých civilizácií až po súčasnosť, prstene zohrávajú významnú úlohu pri vyjadrovaní záväzkov, stavu a identity.

Cirkevný obrad vstupu do manželstva sa skladá z dvoch častí. Zasnúbeniu sa hovorí „obrad prsteňov“, lebo jeho jadrom je odovzdanie prsteňov, najprv mužovi, potom žene. Prstene, o ktorých teraz hovoríme, čiže obrúčky, sú teda z cirkevného hľadiska v pravom zmysle slova snubnými prsteňmi. To nijako neznižuje ich hodnotu, práve naopak.

Treba totiž vedieť, že vo východných cirkvách, medzi ktoré patrí aj naša Gréckokatolícka cirkev na Slovensku, toto cirkevné zasnúbenie „nie je len jednoduchý sľub, ale definitívny záväzok,“ takže „nie je vhodné, aby sa zasnúbenie slávilo povrchne alebo na začiatku plánov na manželstvo“ (Inštrukcia na aplikáciu bohoslužobných predpisov Kódexu kánonov východných cirkví, článok 85). To, čo neskôr povieme o nosení prsteňov, sa teda týka v prvom rade obrúčok, čiže prsteňov z cirkevného hľadiska v pravom zmysle slova snubných.

Korunovaniu sa hovorí „obrad korunovania,“ lebo jeho jadrom je nasadenie manželských korún alebo vencov na hlavy snúbencov. V bohoslužobnej knihe s názvom Trebník, ktorá okrem iného obsahuje sobášne obrady, sa uvádza, že kňaz nastokne mužovi a žene ich snubné prstene, čiže obrúčky, „na prst pravej ruky.“ Z toho jasne vyplýva, že predmetné prstene by sa mali nosiť na prste pravej ruky.

Dôvod je veľmi jednoduchý a zakladá sa najmä na symbolike používanej vo Svätom písme. Keď Biblia hovorí o Božej sile, o Božom mocnom zásahu do dejín, spomína jeho „pravicu“ (napríklad Ž 117, 16), nie ľavicu. Keď Kristus rozpráva o Hroznom súde, hovorí, že vyvolení budú stáť „po jeho pravici“ (Mt 25, 31 - 46), nie po jeho ľavici, lebo tam budú zatratení. Keď vypočúvali svätého apoštola, prvomučeníka a protodiakona Štefana, on videl Krista stáť „po pravici“ Boha, nie po jeho ľavici. Podobných príkladov by sa dali uviesť celkom určite desiatky, pravdepodobne stovky. A dokonca aj v bežnom živote, keď si niekoho chceme uctiť, necháme ho kráčať po svojej pravici.

Netvrdím, že nosiť obrúčku na ľavej ruke je ťažký hriech, najmä vtedy nie, ak nepoznáme uvedené inštrukcie Trebníka. Ak ich však poznáme a pochopíme, je nanajvýš správne a žiaduce, aby sme ich ako veriaci ľudia rešpektovali. Musím sa priznať, že počas prvých mesiacov svojho manželstva som v dôsledku nevedomosti aj ja nosil obrúčku na ľavej ruke. Keď som však zistil, ako sa veci majú, „presedlal som“ na prstenník pravej ruky.

Svadobné obrúčky sú jednou z najdôležitejších súčastí svadby, ich výber a nákup. Kvetinovú výzdobu a tortu budete mať po svadbe maximálne na fotkách a vo vašich spomienkach, no obrúčky zostanú symbolom vášho zväzku na celý život. Na akom prste sa snubné prstene vlastne nosia a akú ruku zvoliť? Západnou civilizáciou je prstenník považovaný za tradičný prst ako nositeľ obrpčky. Táto tradícia má korene už v starom Egypte. Ten vychádzal z kruhu, ktorý nemá konca ani začiatku predstavuje teda nekonečnosť spoločnej lásky. Popri symbolickom umiestnení svadobnej obrúčky bol dôležitý aj samotný tvar prsteňa lásky. Antický svet na túto tradíciu nadviazal, ale svadobné obrúčky mali stále rozdielnu podobu oproti dnešku.

Ako šiel čas naprieč storočiami a kultúrami, všetko sa vyvíjalo a menilo. Aj dizajn sa premieňal. Jeden z veľmi obľúbených motívov, bolo spojenie dvoch rúk v prsteni.

V dnešnej dobe poznáme dva prstene pre zamilovaných. Podľa tradície najskôr muž žene daruje zásnubný prsteň a požiada jej tým o ruku. Potom nasledujú svadobné obrúčky. Ako zásadné je považované obdobie zásnub.

História a tradície zásnubných prsteňov

Prvé zmienky o zásnubách západného typu pochádzajú zo židovskej Tóry a súvisia s Abrahámovým príbehom. V súbore rabínskych diskusií o zákone a etike zvanom talmud sa objavuje rozdelenie vzniku manželského zväzku na dve časti: na zásnuby a svadbu - zásnuby formálne menia spoločenský stav páru, zatiaľ čo svadba predstavuje právne ustanovenie tejto zmeny. Pri zásnubách dával ženích nevestinmu otcovi symbolickú sumu za stratu dcéry a dievča dostávalo prsteň zdobený domčekom, ktorý symbolizoval spoločnú budúcnosť snúbencov. Hebrejské zvyky okolo zásnub neskôr prevzali starí Gréci, tí však záväzok potvrdzovali iba ústne pred svedkami. Odovzdanie prsteňa si z judaizmu vypožičalo aj rímske rodinné právo. Tam však muž daroval prsteň svojej vyvolenej na zásnubnej hostine.

V staroveku a stredoveku, podobne je tomu v niektorých oblastiach sveta aj dnes, odovzdaniu zásnubného prsteňa a následným oslavám spravidla predchádzalo vyjednávanie rodín oboch snúbencov o cene nevesty a výške jej vena. Nevesta a ženích mali väčšinou iba obmedzený vplyv na priebeh celého aktu - od tých, ktorí prijali rozhodnutie rodičov ako hotovú vec, po tých, ktorí mali pri výbere partnera právo veta. Typickými dohodnutými zväzkami a zasnúbením sotva narodených detí sa preslávili panovnícke dynastie západnej a východnej Európy, ktoré svadobnou politikou upevňovali svoje postavenie a moc.

K zasnúbeniu bol často potrebný okrem požehnania rodičov aj súhlas miestneho duchovného. Až potom sa mohli vymieňať sľuby a podpisovať zmluvy, po ktorých nasledovali náležité oslavy.

Romantická hudba, večera pri sviečkach, kvety a zásnubný prsteň s diamantom k zásnubám patrí. Je to klasický a osvedčený spôsob, ako svoju milú požiadať o ruku. Vyberte nádherný zlatý zásnubný prsteň s diamantom, kúpte veľkú kyticu krásnych kvetov a zarezervujte 2 miesta v peknej reštaurácii, kde budete mať úplné súkromie. To je všetko.

Ako všetci páni tušia, snúbenica dostáva od snúbenca zásnubný prstienok. Ideálne zlatý a s diamantom. Aspoň malým. Ak vašu vyvolenú milujete a môžete si to dovoliť, nešetrite na nej. Kúpte jej luxusný zásnubný prsteň a rozhodne v tomto bode urobte v peňaženke "prievan". Investícia do šperku sa vám určite vyplatí. Navyše zlato časom získava na hodnote, takže sa jedná aj o tzv. “múdru” investíciu.

Pozor, aj snúbenec by mal dostať dar, ktorý bude nosiť taktiež stále pri sebe (šperk či hodinky). Dary môžu mať vyryté meno či dátum zasnúbenia.

Páni, krásnu kyticu je dôležité darovať aj mamičke vašej vyvolenej. Preto nezabudnite, keď pôjdete žiadať o ruku rodičov snúbenice, zastaviť sa v kvetinárstve alebo kyticu vopred objednať online. Malá kytica stačí.

Zasnúbenie by malo trvať minimálne 6 mesiacov a maximálne jeden rok. Potom prichádza na rad svadba. Správne! Klasickým, ale stále obľúbeným gestom je darovať zásnubný prsteň pri romantickej večeri.

Ak vám chýba nápad na netradičné požiadanie o ruku, hľadajte inšpiráciu v obľúbených romantických filmoch vašej priateľky. Partnerku môžete v liste vyslať trasou cez hračkárstva, kvetinárstvo a vinotéku, kde jej v každom obchode na jej meno necháte vyzdvihnúť pre ňu špeciálne zabalený darček (plyšák, ruže, víno či šampanské).

Predtým patrili zásnuby k veľkým rodinným oslavám, ktoré mali svoje pravidlá. Dnes sa od tejto tradície upúšťa. Ale rozhodnutie je len na vás a môžete osláviť zasnúbenie aj s celou rodinou.

Pri väčšej rodinnej oslave oznamuje zasnúbenie otec nevesty tak, že zacinká lyžičkou na pohárik. Všetkým zúčastneným oznámi zasnúbenie. Snúbenci potom vstanú a odovzdajú si darčeky.

Pokiaľ sa jedná o zásnuby, väčšina mužov sa snaží pre svoju vyvolenú vybrať romantické miesto, zvoliť vhodné slová a samozrejme vybrať krásny prsteň. Krátky okamih musí muž urobiť nezabudnuteľným. V súčasnej dobe sú trendom netradičné miesta. Na rozhľadni, na výlete i pri sledovaní západu slnka z teplovzdušného balóna.

Zasnúbenie bolo významnou udalosťou so všetkými formalitami. Čo radí etiketa v prípade žiadosti o ruku a ako by mala podľa pravidiel vyzerať oslava. Mal by budúci ženích žiadať o ruku svojej priateľky jej otca?“Zmysel zasnúbenia je vo verejnom záväzku, ktorý znamená, že vzťah muža a ženy je natoľko vážny, že v budúcnosti počítajú so svadbou. “Zásnuby nemajú žiadnu právnu platnosť, a ak dôjde k rozchodu, nevyžadujú sa žiadne úkony podobné tým pri rozvode manželstva.

O ruku žiada muž ženu, napríklad aj v rodinnom kruhu. Je zvykom, že so žiadosťou o ruku prichádza muž a záleží na ňom, ako veľmi romanticky to vykoná. “Predtým hrali pri zásnubách hlavnú úlohu rodičia. Dokonca sa posielali oznámenia, v ktorých rodičia oznamovali, že sa ich deti zasnúbia.

Ak sa zasnúbená dvojica rozhodne, že sa ich spoločná cesta končí a musia sa rozísť, vracia partnerka zásnubný prsteň partnerovi späť. Tento prsteň by už nemala na prst navliecť iná žena.

Veľmi často sa do zásnubných prsteňov gravíruje dátum zásnub, meno partnera alebo romantické vyznania. Kedysi zásnuby väčšinou prebiehali v nedeľu a začali tak predsvadobné prípravy. Otec nevesty mal to výsostné postavenie, že oznámil túto radostnú novinu pri slávnostnom obede. Budúca nevesta mala zároveň od ženícha dostať aj kyticu.

Predtým sa počas zásnub riešili aj majetkové vzťahy a samozrejme veno. Dnes všetko prebieha skôr tak, že sa mladí zasnúbia napr. na dovolenke a oznamom zásnub je foto na sociálnej sieti a rodičia sa len priebežne informujú, kde plánujú budúci manželia žiť, akú chcú mať svadbu a ostatné praktické veci týkajúce sa samotného veľkého dňa.

Tradície sa postupom času menili, ale ešte koncom 19. storočia bolo zvykom, že muž musel najprv požiadať o ruku rodičov svojej vyvolenej a až potom bola na rade jeho partnerka. V dnešnej dobe je to väčšinou naopak. Budúci ženích najprv požiada svoju nastávajúcu o ruku pri nejakej romantickej udalosti a potom spoločne informujú rodinu a priateľov o svojom veľkom životnom kroku. Dnes po žiadosti o ruku väčšinou nasleduje stretnutie s rodičmi nevesty. Matka nevesty i nevesta by mali dostať kvety. Nasleduje oznámenie svadby rodičom ženícha.

Od zásnub do svadby by mala uplynúť doba minimálne 6 mesiacov a maximálne 1 rok. Aj keď sa tradície v dnešnej modernej a uponáhľanej dobe moc nedodržiavajú, je pekné, keď počas zásnub ženích vie, čo sa patrí. Kúpte kyticu pre mamu nevesty a kyticu pre svoju nastávajúcu.

V každom prípade, či už chcete usporiadať tradičné zásnuby, alebo sa zasnúbiť osamote, je to naozaj dôležitá a neopakovateľná chvíľa vo vašom spoločnom živote, preto ju nepodceňujte. A ako sme už vyššie spomínali, ten správny šperk podčiarkne výnimočnosť a vážnosť danej chvíle.

Zásnuby nie sú záväzkom po právnej stránke. Je to skôr z tradície vychádzajúci verejný prejav výnimočnosti vzťahu, ktorý snúbenci v budúcnosti plánujú povýšiť na manželstvo. Pri príležitosti zásnub si snúbenci dávajú dary. Snúbenici snubný prsteň, snúbencovi prsteň alebo iný predmet pripomínajúci deň zásnub.

Samotnej svadbe predchádza zasnúbenie, ktoré sa tradične začína požiadaním o ruku a darovaním zásnubného prsteňa. Ten by si žena nemala dávať dole až do svadby, pretože odloženie prsteňa môže zapríčiniť aj odloženie, ak nie dokonca zrušenie, samotnej svadby.

A... na ktorú ruku ste si dali (dáte obrúčku pri katolíckom sobáši? Viem, že väčšina párov si dáva na ľavý prstenník, ale videla som aj sobáš, kde si novomanželia dávali prstene na pravú ruku. a nie je to jedno ? kto vam to zakaze si ich dat tam, kam vam pasuju ? Myslím, že je to úplne jedno. Ľudia nosia obrúčky na ľavej, na pravej, na prstenníku, prostredníku. my sme si pri obrade dali na lavu ruku obrucky a tak to aj ostala. Ja som volila podľa toho, že ľavá ruka je bližšie k srdcu :-) ale ak ju chceš mať na pravej, tak ju daj na pravú, neviem, či je to v tomto nejak striktné. my nosíme na ľavom prstenníku :) tam som nosila snubný ... ja budem mat na lavej spolu so zasnubnym na tom istom prste.. inak vraj to je lava ruka lebo je blizsie k srdcu ale neviem co je na tom pravdy.. Ja mam zasnubny na pravej lebo na lavej mi padal a prislo mi zbytocne ho dat kvoli 1 roku zmensovat, lebo by som ho aj tak prelozila na pravu. Obrucku si dam na lavu ruku na prstenik. Neviem ci sa to tak hovori aj dnes, ale vraj sa kedysi davala obrucka na lavy prstenik, lebo lava ruka je blizsie srdcu a ten prst je vraj najviac. Existuje na to aj taka ´´riekanka´´ ze prstenikom sa neda hybat lebo je pevny ako laska... Presne ako tu píšete existujú na to 2 nezávisle vysvelenia.

Najprv otvorte vaše dlane a dajte si ich proti sebe. Potom zohnite prostredníky na obidvoch rukách a nechajte ich stále spojené. Ostatné 3 prsty + palec nechajte vystreté a stále oproti sebe. Teraz sa pokúste rozdeliť palce od seba (reprezentujúce rodičov). Roztvoria sa, pretože vaši rodičia nie sú predurčení žiť s vami večne. Spojte palce späť ako predtým a teraz rozdeľte vaše ukazováky (reprezentujúce súrodencov). Teraz dajte opäť dokopy ukazováky a oddeľte malíčeky (reprezentujúce vaše deti). Nakoniec spojte aj malíčeky a skúste ešte oddeliť prstenníky (reprezentujúce vášho životného partnera).

Druhé vysvetlenie: Všetko sa to začalo predtým, než vedci objavili, ako funguje obehový systém. V šestnástom storočí si totiž ľudia mysleli, že najdlhšia žila v ľudskom tele ide priamo od štvrtého prsta na ľavej ruke až k srdcu. Práve kvôli tejto spojitosti ľavého prstenníka so srdcom vymysleli názov „vena amoris“, a teda žila lásky. V každej krajine však platí niečo iné. V Dánsku, Poľsku či Rakúsku nosia ľudia bežne prsteň na pravom prstenníku. Napríklad v Nemecku si prsteň pred svadbou dajú najskôr na ľavú ruku a až po svadbe ako symbol súdržnosti na pravú.

Neexistuje žiaden zákon, ktorý by striktne určoval, na ktorom prste máte nosiť obrúčky. Tiež z praktických dôvodov. My nosíme na ľavej ruke, ale kňaz nám povedal, že obrúčky by sa mali nosiť na pravej ruke, lebo i pravou rukou sa zdravíme a podávame ju druhým ľuďom. V kostole, keď sa počas sobáša podajú ruky (tiež pravé), tak sa vzájomne navliekajú i obrúčky na prsteník pravej ruky....

Hoci žijeme v 21. storočí a povedačky o nadprirodzených silách už väčšinou nikto neberie vážne, mnoho ľudí je ešte stále poverčivých. Dávajú si pozor, aby na seba neprivolali nešťastie alebo nepriazeň osudu, a naopak, rôznymi úkonmi sa usilujú dostať šťastenu na svoju stranu. Množstvo povier sa spája so svadbou. Nie je to veľmi prekvapujúce, veď svadba je jedna z najdôležitejších udalostí v živote človeka.

Niektoré tieto povery sú veľmi známe a stali sa súčasťou svadobného folklóru, iné už zapadli prachom.

Nosenie prsteňov v rôznych kultúrach

Rôzne kultúry majú odlišné zvyklosti týkajúce sa nosenia prsteňov:

• V Nórsku, Nemecku, Švédsku a Indii nosia nevesty zásnubné prstene na prstenníku pravej ruky.
• V Čile nosia zásnubné prstene na pravej ruke muži aj ženy. Po svadbe presunú prstienky na ľavé prstenníky.
• Mnoho argentínskych párov si vymieňa len zásnubne prstienky. Svadobné obrúčky už nie.
• V tradičnej hinduistickej kultúre nosia ženy zásnubný prsteň (tzv. bichiya) na prstoch na nohách.
• Pôvodní obyvatelia Severnej Ameriky si vymieňali strieborné prstene s polodrahokamami - najčastejšie tyrkys a červené korále.
• Vo Francúzsku ženy preferujú polodrahokamy pred veľkými diamantmi.
• V Škandinávii darujú prstienky muži ženám a naopak. Často ide o jednoduché strieborné alebo zlaté krúžky.
• Írske zásnubné prstene tvoria korunované srdce držané dvomi rukami. Ako symbol zasnúbenia sa nosia na ľavej ruke korunkou k srdcu, po svadbe musí korunka smerovať od srdca.
• V Západnom Bengálsku dostávajú ženy namiesto zásnubných prsteňov železné náramky.
• Súčasní Číňania začínajú pri zásnubách dodržovať západné tradície, ale pôvodne si snúbenci vymieňali peniaze alebo iné drobnosti.
• Príslušníci kmeňa Samburu v severnej Keni nosia okolo krku šperky z korálok, podľa ich farieb spoznáte, že sú zasnúbení.
• Waleskí snúbenci si odovzdávajú darčeky do domácnosti.

Tieto rozdiely poukazujú na to, že nosenie prsteňov je hlboko zakorenené v kultúrnych a spoločenských normách, ktoré sa líšia po celom svete.

Okrem odevu a iných liturgických pomôcok, biskupi nosia aj prsteň ako jeden zo symbolov svojho úradu.

Biskup Peter Beňo vysvetľuje, že biskupi prijímajú insígnie pri vysviacke: „Význam jednotlivých insígnií je naznačený v slovách, ktoré svätiteľ vyslovuje počas liturgického slávenia pri odovzdávaní jednotlivých insígnií. Ktorá z insígnií je pre otca Beňa najdôležitejšia? „Asi pektorál, náprsný kríž, lebo ten mi pripomína, komu slúžim a koho chcem ohlasovať. Mám v úcte aj môj biskupský prsteň, ktorý som dostal pri vysviacke, lebo je odliaty zo svadobných obrúčok mojich rodičov a sú v ňom zaliate relikvie sv. Andreja-Svorada a Beňadika, skalských pustovníkov a patrónov našej diecézy.

Tabuľka: Rozdiely v nosení prsteňov v rôznych krajinách

Bez ohľadu na to, či sa rozhodnete pre tradičné alebo netradičné zásnuby, dôležité je, aby tento okamih bol pre vás oboch výnimočný a nezabudnuteľný.

tags: #kde #nosi #prsten #knaz