Svet ukrýva mnoho pokladov a tajomstiev, a aj keď bádateľov, historikov a cestovateľov je mnoho, niektoré pozoruhodné miesta sú stále prekvapením pre mnohých. Jedným z takýchto miest je aj ostrov Cyprus, ktorý leží na pomedzí Európy, Ázie a Afriky. Po stáročia vstrebával vplyv rôznych mocností, ktoré sa oň uchádzali a niektoré dodnes uchádzajú. Práve tento ostrov je opradený legendami o zrodení jednej z najznámejších bohýň - Afrodity.
Zrodenie Venuše (Afrodity) od Sandra Botticelliho
Mýtický pôvod Afrodity
Podľa gréckej mytológie sa tu narodila bohyňa lásky Afrodita. Ak by ste čakali pri tejto príležitosti nejaký druh romantiky, horko by ste sa mýlili. Táto kráska bola stvorená bizarným spôsobom. Keď bol boh Urán vykastrovaný, jeho genitálie boli hodené do mora blízko ostrova.
V dávnych dobách putovali na ostrov pútnici hľadajúci lásku, aby si bohyňu uctili. Postupom času vznikol dnešný obraz Afrodity ako dokonalej krásky. Pravda je však taká, že staroveký pohľad na krásu bol značne odlišný od dnešného vnímania.
Afroditu na Cypre symbolizuje už dlhé tisícročia veľký ‚Aphrodite’s Rock‘ alebo aj Petra tou Romiou. Podľa povesti bude každý, kto prepláva okolo tejto korpulentnej skaly požehnaný večnou láskou.
Aphrodite's Rock (Petra tou Romiou)
Cyprus - ostrov bohyne lásky
Ostrov Cyprus leží na pomedzí Európy, Ázie a Afriky. Po stáročia vstrebával vplyv rôznych mocností, ktoré sa oň uchádzali a niektoré dodnes uchádzajú.
Iba pár desiatok kilometrov odtiaľ sa nachádza ďalší prírodný unikát - bahenné sopky. V Azerbajdžane je ich cez sedem stoviek a mnohé z nich sú staré aj 25 miliónov rokov. Niektoré sú síce malé a merajú na výšku aj šírku len niekoľko metrov, ale iné sú aj 10 kilometrov široké a 700 metrov vysoké. Tajomstvom týchto prírodných anomálií je povrchovo vriaca magma, ktorá vytvára bublajúce jazierka. Avšak prekvapujúco tieto jazierka nie sú horúce.
Yanar Dagh alebo Horiaca hora je jedným z najzaujímavejších prírodných úkazov. Neďaleko Baku, hlavného mesta Azerbajdžanu, na Apšeronskom polostrove horí nepretržite od 50. rokov minulého storočia. Plamene dosahujúce výšku až 3 metre sú živené zemným plynom unikajúcim z hlbín zeme. Oheň úplne premenil charakter okolitej krajiny, ktorá je nasýtená plynovými emisiami. Ide o tak neobvyklé miesto, že bolo v roku 2007 vyhlásené za prírodnú rezerváciu. Zaujímavá história hory Yanar Dagh však siaha ešte hlbšie do minulosti. Horiaca hora priťahovala cestovateľov už v 19. storočí. Písal o večných plameňoch, ktoré ani vietor nedokáže uhasiť. Pravdou však je, že niektoré plamene nie je ťažké uhasiť, ale rovnako ľahké je ich zapáliť. O tom sa presvedčil aj jeden miestny pastier, ktorý zahodeným ohorkom spôsobil, že jedná zo stien horí už 70 rokov.