História vzniku prvej cirkvi je komplexná a rozsiahla téma, ktorá sa prelína s dejinami náboženstva, politiky a spoločnosti. Tento článok sa zameriava na dôležité momenty a udalosti, ktoré formovali cirkev, a to najmä s dôrazom na obdobie reformácie a jej vplyv na vznik nových cirkevných spoločenstiev.
Začiatky reformácie
31. októbra 1517 sa stal prelomovým dátumom v dejinách cirkvi. Chudobný mních a doktor wittemberskej univerzity, Martin Luther, pribil na dvere zámockého chrámu 95 téz, v ktorých vyjadril svoj nesúhlas s učením a praktikami vtedajšej cirkvi. Luther chcel nahradiť atmosféru strachu atmosférou lásky, ktorá bola príznačná pre prvotnú cirkev.
Jeho snaha však narazila na odpor cirkvi a pápeža, ktorý ho po neúspešných pokusoch prinútiť Luthera odvolať svoje názory, vylúčil z cirkvi. Následne ho za kacíra a vyhnanca označil aj nemecký cisár Karol V.
Zrod novej cirkvi
Lutherove myšlienky si získali priaznivcov medzi študentmi, univerzitnými profesormi a kniežatami. Pôvodná snaha o nápravu - reformáciu cirkvi - tak viedla k zrodu novej cirkvi, ktorá sa od tej vtedajšej v mnohom líšila. Biblia sa čítala po nemecky, ľudia spievali piesne, Večeru Pánovu prijímali všetci a kázalo sa o láske, milosti a odpustení. Tieto zmeny zasiahli nielen oblasť náboženstva, ale aj školstva, umenia a mnohé iné.
Luther a jeho spolupracovníci spísali svoje učenie do vyznania, ktoré 25. júna 1530 prečítali cisárovi Karolovi V. Reformácia zasiahla do mnohých oblastí spoločenského života, a preto historici hovoria, že sa ňou skončil stredovek.
Luther a protestantská reformácia: Rýchlokurz svetových dejín #218
Vplyv reformácie na rôzne oblasti
Reformácia nebola len cirkevnou záležitosťou, ale zasiahla aj do školstva, umenia, hudby a architektúry.
- Školstvo: Luther trval na tom, aby pri každom evanjelickom kostole bola zriadená aj škola. Filip Melanchton sa stal reformátorom nemeckého školstva a bol označovaný za "učiteľa Germánov".
- Umenie: Maliar Lucas Cranach namaľoval množstvo obrazov, ktoré vyjadrovali nové chápanie evanjelia.
- Hudba: Martin Luther podporil organ ako nástroj, ktorý môže vhodne a dôstojne osláviť Pána a presadil, aby nábožné piesne spievali všetci zhromaždení. Sám zložil niekoľko duchovných piesní a zostavil spevník.
- Architektúra: Reformátori odmietali honosnú výzdobu chrámov a preferovali skôr praktické než umelecké vybavenie kostolov, čím dali podnet k vzniku nového architektonického štýlu - klasicizmu.
Vďaka reformácii sa organ ako hudobný nástroj vyvinul do dnešnej podoby a máme dnes diela takých velikánov, ako je Johan Sebastian Bach, ktorí tvorili svoje diela na duchovné, spravidla reformačné témy.
Martin Luther a jeho život
Martin Luther sa narodil 10. novembra 1483 v Eislebene. Bol synom Jána a Margaréty Lutherovcov. Keď mal 5 rokov, začal chodiť do školy, kde sa učilo čítanie, písanie, spievanie a latinčina. Neskôr študoval práva na univerzite v Erfurte.
Počas búrky v roku 1505, keď sa bál o život, sľúbil Bohu, že sa stane mníchom. Dva týždne po tejto udalosti vstúpil do augustiniánskeho kláštora v Erfurte.
Po dvoch rokoch života v kláštore sa stal kňazom a neskôr doktorom teológie. Ako doktor prednášal na univerzite vo Wittenbergu a kázal v chráme.
Lutherov objav Božej spravodlivosti
Luther sa trápil otázkou, či je v Božích očiach dosť dobrý. Počas prípravy na prednášku narazil v Písme na pojem „Božia spravodlivosť“ a zistil, že Božia spravodlivosť človeka nesúdi podľa skutkov, ale podľa viery. Pre Martina Luthera to bol objav, ktorý ho naplnil nevýslovným pokojom a radosťou. Pochopil, že to najdôležitejšie je úprimná viera.
Spor o odpustky a pribitie téz
V čase, keď pápež potreboval peniaze na stavbu nového chrámu v Ríme, nariadil predaj odpustkov. Luthera takéto učenie pobúrilo, pretože vedel, že Božie odpustenie si nemožno kúpiť za peniaze. 31. októbra 1517 pribil na dvere chrámu vo Wittenbergu 95 téz proti odpustkom.
Reakcie na Lutherove tézy
Lutherove tézy sa rýchlo rozšírili a dostali sa do rúk kniežat aj biskupov. Pápež najprv považoval celú vec za škriepku medzi mníchmi, no keď sa k Lutherovi pripájalo čoraz viac ľudí, rozhodol sa ho predvolať do Ríma na výsluch. Luther bol nakoniec exkomunikovaný z cirkvi.
Cirkev bratská a jej korene
Cirkev bratská je mladým výhonkom na kmeni jednej, svätej, všeobecnej, apoštolskej cirkvi. Jej korene siahajú k osobe a dielu Ježiša Krista. Hlásia sa k starokresťanským vyznaniam viery, k učeniu zbožných stredoveku, k dedičstvu svetovej i domácej reformácie a k zásadám evanjelikálneho hnutia.
Fragmenty príbehu Cirkvi bratskej
- Sto rokov pred reformáciou bol v Českom kráľovstve upálený reformátor Ján Hus.
- Peter Chelčický je považovaný za zakladateľa Jednoty Bratrskej (1457), ktorá sa stala prvou "protestantskou" cirkvou na svete.
- Posledným biskupom Jednoty Bratrskej bol Ján Ámos Komenský.
- V roku 1880 vznikol v Prahe prvý zbor Svobodné církve reformované, ktorá neskôr zmenila svoje meno na Církev českobratskú.
Cirkevné dejiny vrcholného stredoveku
V 11. storočí cirkev prežívala ťažké obdobie, prebiehal boj o investitúru a cirkev bohatla. V roku 1054 sa od západného kresťanstva oddelila pravoslávna cirkev (veľká východná schizma). V tejto situácii napadli Svätú zem seldžuckí Turci.
Cirkev a križiacke výpravy
Pápež Urban II. v roku 1095 vyzval k obrane Božieho hrobu pod heslom "Boh to chce". Prvá križiacka výprava sa odohrala v rokoch 1096-1099 a bola jedinou, ktorá mala úspech. Križiaci dobyli Jeruzalem a založili tu svoje kráľovstvo.
| Výprava | Roky | Výsledok |
|---|---|---|
| Prvá križiacka výprava | 1096-1099 | Úspešné dobytie Jeruzalema |
| Ďalšie križiacke výpravy | 12.-13. storočie | Neúspešné, strata Svätej zeme |
Krížové výpravy mali negatívne aj pozitívne dôsledky. Z negatívnych - sú dôkladom zle realizovaných dobrých úmyslov a opätné navŕšenie cirkevného bohatstva. Z pozitívnych je to predovšetkým prvý pokus zjednotiť Európu na báze kresťanstva a rozšírenie európskeho kultúrneho obzoru.
Krížové výpravy obohatili cirkev aj o nové rytierske rády, ako johaniti, templári a rád nemeckých rytierov.
Cirkev v 13. storočí
Organizovanie križiackych výprav stálo cirkev veľa peňazí a strácala duchovnú autoritu. Amorálny život cirkvi si uvedomovalo veľa cirkevných dejateľov. S jej vnútornou obrodou začal benediktínsky kláštor Cluny. Vznikli nové formy západného mníšstva, ako kamalduli, kartuziáni a cisterciáni.
Vznikli tzv. žobravé rády (mendikanti) - františkáni a dominikáni. Františkánov založil sv. František z Assisi, ktorý sa snažil cirkev obnoviť jej návratom k pôvodnej evanjelijovej chudobe. Dominikánov založil sv. Dominik, ktorý príčinu morálnej skazy videl v nevedomosti a nevzdelanosti.
Univerzity zakládala predovšetkým cirkev. Rozkvitala tu scholastika, ktorá sa snažila o harmóniu a súlad medzi vierou a vedou.
Kacírske hnutia
Druhým spôsobom "reformy" boli kacírske hnutia, ktoré takmer vždy začali vynikajúcimi ideálmi, ale skončili odvrhnutím cirkvi ako takej. Už začiatkom 12. storočia sa na francúzskom juhu objavili katari (albigenskí), ktorí vyznávali dualistický názor a odmietali hmotný svet. Inou herézou bolo učenie lyonského obchodníka Petra Valdesa, ktorý pre ideál chudoby rozdal celý svoj majetok a kritizoval bohatstvo cirkvi.
Inkvizícia
Cirkev sa proti týmto bludárom bránila. V každej diecéze bol vybraný špeciálny cirkevný činiteľ, ktorého úlohou bolo bludárov vyhľadávať a zmierovať ich s cirkevným učením. Ak bludár odmietol uznať svoju chybu, bol daný svetskej moci.
Vznik prvotnej cirkvi kresťanov
Po nanebovstúpení Pána sa začala formovať prvotná církev kresťanov. Tvorili ju prevažne Ježišovi učeníci spolu s tými, ktorí kladne reagovali na kázanie apoštolov. Ako prvé bolo založené spoločenstvo v Jeruzaléme. Cirkev sa začala rozrastať a jej členmi sa stali i kňazi a farizeji.
Antiochia sa stala modelom "novej Cirkvi" aký sa rozšíril po celom svete. Založili ju helénistickí židia a po prvýkrát boli okolím pomenovaní "kresťania teda Kristovci". Okrem Antiochie existovali a vznikali spoločenstvá na mnohých miestach, ako Efez, Rím, Korint a Filipy.
Stručné dejiny ECAV na Slovensku
Slovenskí evanjelici sú súčasťou veľkej rodiny evanjelických kresťanských cirkví, ktoré boli založené v procese reformácie. Počiatky evanjelickej cirkvi siahajú do prvej polovice 16. storočia, keď na územie Slovenska začala prenikať reformácia Lutherovho smeru z Wittenbergu.
Žilinská synoda v roku 1610 ustanovila organizačnú štruktúru evanjelickej cirkvi vo vtedajšom Hornom Uhorsku. Až v roku 1781 po prijatí Tolerančného patentu došlo k čiastočnému zrovnoprávneniu cirkví v Uhorsku. Rovnosť cirkví pred zákonom však nastala až v roku 1848.
Katolícka cirkev a kresťanstvo
Katolícka cirkev a kresťanstvo prešli dlhú a zložitú cestu. Počas svojej histórie sa dopustili mnohých prešľapov, no zároveň vykonali aj mnoho dobrého. Dôležité je poznať celú históriu a neidealizovať si žiadnu inštitúciu.
Medzi prešľapy katolíckej cirkvi a kresťanstva patrí vypálenie knižnice v Alexandrii, vražda Hypatie, prenasledovanie kacírov, križiacke výpravy, inkvizícia, proces s templármi, tridsaťročná vojna a ukradnutá generácia v Austrálii. Na druhej strane, kresťanstvo vzdorovalo Rímskym cisárom, prestalo obetovať zvieratá, zastavilo mašinériu gladiátorských hier, vzdorovalo moslimským nájazdom, ubránilo Viedeň a vzdorovalo komunistom.