Emeritný arcibiskup Róbert Bezák býva v dedine pri Bratislave, no do Rakúska to nemá ďaleko. Slovenskí veriaci si všimli, ako v mestečku za hranicami navliekol na seba rúcho a prehovoril po slovensky.
No útočisko tu nachádza aj emeritný arcibiskup Róbert Bezák. Zúčastneným veriacim sa totiž prihovoril tiež slovenský emeritný arcibiskup Róbert Bezák, ktorý doplnil miestneho farára. V rakúskom Hainburgom prebieha pritom výmena farárov.
Práve som si včera prečítal u Vaculíka, že znakom vzdelanej a otvorenej osobnosti je schopnosť tolerovať iný názor. Čo Vy na to, pán Bezák a všetci odporcovia „nebezpečného pacifizmu“ [prvá Bezákova reakcia na zmienku o otcovi Kuffovi].
Sabatický rok a pôsobenie v Radvani
Oficiálne administrátor Banskobystrickej diecézy Marián Bublinec ustanovil Bezáka od 1. augusta za výpomocného duchovného vo farnosti v Radvani. Podrobnosti podľa Juhaniakovej prebehli v osobnom rozhovore medzi Bublincom a Bezákom.
Bezák dostal ponuku stráviť rok v ústraní. Od cirkvi dostal na rok voľno. Bezákovi poskytli časový priestor na „osobné stíšenie“, ak oň bude žiadať. Hovorovo ide o „sabatický rok“, počas ktorého sa kňaz môže venovať iným aktivitám ako pastoračnej činnosti.
„Obyčajne sa kňazi v takomto prípade na nejaké obdobie utiahnu niekam do kláštora, kde sa venujú modlitbe, duchovnej alebo prípadne aj zdravotnej regenerácii,“ povedala hovorkyňa Biskupského úradu v Banskej Bystrici Zuzana Juhaniaková.
Sabatický rok je v súlade s kanonickým právom. Počas tohto obdobia bude Bezák dostávať riadny plat. Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik vysvetľuje, že sabatický rok vychádza z Biblie. „Je to každý siedmy rok, ktorý možno využiť na odpočinok alebo zmenu.“
Bezák je členom rehole redemptoristov, ktorá mu hneď po odvolaní ponúkla, aby pôsobil v niektorom z jej kláštorov. V minulosti slúžil niekoľko rokov v Starých Horách neďaleko Banskej Bystrice.
Cirkevné právo hovorí, že emeritný biskup rehoľník si môže vybrať miesto bydliska, ak mu ho neurčí Vatikán.
Minulosť a prenasledovanie ŠtB
Získali sme utajovaný spis, ktorý za bývalého režimu viedli na Róberta Bezáka. Emeritný arcibiskup spomína, ako ho eštebáci tlačili do spolupráce a on odmietol.
Keď pri dverách bytu zazvonili eštebáci, mal on aj rodičia po nálade. Radosť vystriedal strach, zobrali ho na výsluch. Tam sa ho snažili zlomiť, aby s nimi spolupracoval a udával ľudí zo svojho okolia.
V rukách prvýkrát drží utajovaný spis, ktorý zachytáva, ako po ňom išli komunistami ovládané orgány štátnej moci počas jeho vojenčiny v rokoch 1986 až 1987. Denník N ho získal z archívu Ústavu pamäti národa. Povolávací rozkaz dostal krátko po vysokej škole, mal 26 rokov. V januári 1986 narukoval do juhočeského mesta Bechyně.
Práve v tomto období naňho nasadili vojenskú kontrarozviedku, aby ho mali pod kontrolou, ak by sa snažil vplývať na vojakov. „Stále nado mnou viselo, že nie som v bezpečí. O praktikách komunistickej moci sa mu hovorí ťažko a to konštatuje, že mal „šťastie“ v porovnaní s inými, ktorých režim úplne zlikvidoval alebo kruto tyranizoval.
Nedokáže pochopiť, prečo jeho generácia zabúda, aké to bolo žiť v strachu, s eštebákmi v pätách, s ostnatým drôtom na hraniciach a nemožnosťou slobodne sa rozhodovať. „Ak nám to chýba a chceme vrátiť staré časy, oplatí sa ešte žiť v takejto krajine?
Štátna bezpečnosť si podľa Bezáka cielene vybrala na vypočúvanie termín počas vianočných prázdnin, keď sa študenti medzi sebou nemali možnosť rýchlo informovať, kto čo povedal. Bezák hovorí, že vyšetrovateľ to naňho skúšal rôzne. „Najprv sa tváril ako môj otec. Rozprával: ‚Ja ti nechcem ublížiť, ja ti chcem dobre.‘ To bol prvý krok. Keď videl, že sa mu nedarí, nasledovali vyhrážky, ako sa môžu postarať, že ma vyhodia zo školy.
Keď spoluprácu s ŠtB odmietol, vyhrážanie sa stupňovalo. „Naozaj to bol zo strany eštebákov med a bič. Najprv vyskúšame, či by si nechcel.
Róbert Bezák hovorí, že sa s kamarátmi po návrate do školy v januári 1981 rozprávali o vyšetrovaní, detaily si však nechával každý pre seba. Podľa jeho spomienok po hladovke vyhodili zo školy dvanástich študentov.
Keď v roku 1984 navštevoval piaty ročník, združenie Pacem in terris v Prahe zorganizovalo ďalšiu prorežimnú akciu. Študenti opäť zvažovali, že akciu odignorujú. No vedenie školy vopred pohrozilo, že kto do Prahy nepríde, školu nedokončí. Rozhodli sa preto do Prahy vycestovať, no dorazili tam s kravatami na krku.
„Bolo neslýchané prísť v kravatách, lebo tam všetci chodili s kolárikom, bielou čiaročkou v košeli.
Najviac sa podľa Bezáka pohoršovali biskupi, hoci práve od nich sa čakalo, že majú autoritu vzoprieť sa komunistickej moci, ktorá popierala náboženské slobody. Za kravaty napokon nikoho nevylúčili. „Táto naša revolta nám prešla, neodvážili sa vyhadzovať za kravaty.“
Väčšinu spolupracovníkov medzi kňazmi získavala ŠtB za poskytované výhody alebo ich presvedčila využitím kompromitujúcich materiálov a vydieraním.
V zachovanom spise sa spomína, že ho spravodajsky rozpracovávali s cieľom zistiť, či „negatívne ideologicky nepôsobí na ostatných vojakov základnej služby“ a či sa nestretáva s miestnymi predstaviteľmi cirkvi a nepácha s nimi trestnú činnosť. Predpokladali, že aj počas vojenčiny ďaleko od domova bude chodiť do kostola.
O tom, že mu kontrarozviedka pravidelne prehľadávala veci, čítala poštu a od ostatných vojakov vyzvedala, čo robí, doposiaľ nemal ani tušenia. Mená vojakov zo spisu mu už po rokoch nič nehovoria. Podľa spisu bolo v jeho okolí viac vojakov, ktorí boli dôverníkmi kontrarozviedky a donášali naňho. Nič prevratné však nezistili.
Vojenská kontrarozviedka knihy poslala na preverenie, či nejde o závadovú literatúru. „Keď knižky našli, možno sa aj niečomu priučili,“ komentuje po rokoch Bezák.
Keď končil vojenčinu, do spisu v decembri 1987 zapísali, že ho ešte na vysokej škole verbovali za spolupracovníka ŠtB. „Na túto spoluprácu nepristúpil a ani pristúpiť nehodlá.
Ústavu pamäti národa sa až v marci tohto roka podarilo zverejniť 371 príslušníkov vojenskej kontrarozviedky na Slovensku, ktorí boli v jej službách v rokoch 1968 až 1989.
Tabuľka: Pôsobenie Róberta Bezáka
| Roky | Pôsobisko/Funkcia |
|---|---|
| 1984 - 1986 | Kaplán v Brezne |
| 1986 | Základná vojenská služba |
| 1988 | Kaplán v Detve |
| 1988 | Kaplán v Žiari nad Hronom |
| 1988 | Administrátor Sklené Teplice |
| 1989 | Farár v Tužine |
| 1990 | Farár v Uľanke |
| 1990 | Štúdium v Ríme |
| 1993 | Výpomoc v Bratislave |
| k 3. 9. 2005 | Farár v Starých Horách |
| Jún 2008 | Správca farnosti Banská Bystrica - Radvaň |
| 18. 4. 2009 - Júl 2012 | Arcibiskup v Trnave |
| 1. 8. 2012 | Výpomoc, sabatický rok |
Stretnutie na podporu odvolaného arcibiskupa Róberta Bezáka - Trnava
Odvolanie z funkcie a súčasnosť
Odrazu v lete 2012 prišla šokujúca správa, pápež Benedikt XVI. bez vysvetlenia odvolal Bezáka, čo časť verejnosti prijala s nevôľou a na protest sa zhromažďovali v Trnave a v tichosti sa modlili. Odvolanie Bezáka dodnes nie je hodnoverne vysvetlené, Vatikán jeho prípad ukryl pod pečať na 50 rokov.
„Moja kauza sa pre Vatikán absolútne skončila. Zatrpkol som voči niektorým ľuďom, pre ktorých môj život prestal byť dôležitý.
Po piatich rokoch bude dostávať konečne mzdu stredoškolského učiteľa náboženstva a etiky, lebo počas posledných rokov sa snažil vyžiť z úspor.
Róbert Bezák (* 1. marca 1960 v Handlovej) pôsobil istý čas aj v Banskobystrickej diecéze v Radvani. Za jeho menovaním trnavským arcibiskupom stál vtedajší banskobystrický biskup a predseda Konferencie biskupov Slovenska Rudolf Baláž. Stalo sa tak v apríli 2009 na základe rozhodnutia pápeža Benedikta XVI. Zhodou okolností rovnaký pápež Bezáka o tri roky neskôr odvolával z funkcie bez uvedenia pádnych dôvodov.
Dodnes sa Róbert Bezák a ani verejnosť nedozvedeli pravý dôvod, prečo bol obľúbený arcibiskup odvolaný. uzavrel svoje aktívne pôsobenie v katolíckej cirkvi Róbert Bezák.
Komunikácia s cirkevnou hierarchiou je podľa nich takmer nemožná. Prisudzovaná vina "porušenie prísahy vernosti a poslušnosti" na základe odmietnutia vzdať sa úradu nezohľadňuje, že morálne je akýkoľvek vynútený skutok neplatný. A obrátením sa na médiá odvolaný arcibiskup iba využil svoj nárok na verejnú obhajobu.
„V Trnavskej arcidiecéze nastala po odvolaní arcibiskupa Bezáka 'normalizácia'. Kazatelia na Trnavskej novéne boli diskrétne vyzvaní, aby neotvorili 'kauzu Bezák', viacerí kňazi a rehoľníci zastávajúci sa odvolaného arcibiskupa boli preložení na iné miesta, riešia sa udania, prepustení sú moderátori médií, výnimkou nie sú vyhrážky. A pre nás nepochopiteľný je prístup katolíckych médií. Róbert Bezák je systematicky vymazávaný z histórie Trnavskej arcidiecézy, na čele ktorej pôsobil tri roky. Pôsobí to, akoby pre svoju diecézu nič neurobil, dokonca akoby pre ňu neexistoval," uvádza sa vo vyhlásení petičného výboru.
Bezáka odvolal pápež z úradu v júli.