Keď Boh zatvorí dvere: Hľadanie významu a nových príležitostí

V živote sa často stretávame so situáciami, keď sa nám zdá, že sa pred nami zatvárajú dvere. Tieto momenty môžu byť plné sklamania, neistoty a strachu. No, ako hovorí známe príslovie, "keď Boh zatvorí dvere, niekde otvorí okno." Čo to však naozaj znamená a ako môžeme nájsť silu a nádej v týchto ťažkých časoch?

Hľadanie pokoja v nepokoji

Žijeme vo svete, kde sme denne ovplyvňovaní negatívnymi správami, ktoré nás oberajú o náš pokoj. Ak nemáme Boží pokoj, strácame veľa. Kvalita nášho života závisí od toho, ako si dokážeme zachovať pokoj vo svojom srdci a mysli.

Boží pokoj je vzácny poklad. Ak ho máme, získame veci, ktoré nekúpime za žiadne poklady. Je to pokoj a radosť z Boha, ktoré svet dať nemôže, ale ktoré človek keď ráz v sebe zakúsi, vie že sú z Boha. Znakom dobrého duchovného smerovania je rastúci pokoj a radosť.

Sv. Pavol hovorí ešte o ďalších ako trpezlivosť, láskavosť, dobrota, vernosť, tichosť a sebaovládanie. Ale tie prvé tri sú najevidentnejšie. Môžeme si otázku položiť takto: Je vo mne Láska, Radosť a Pokoj? Ak nie? Určite nejdem po dobrej ceste, alebo nejdem správne po dobrej ceste.

Náš Boh nás stvoril s takým zámerom, aby sme tu na zemi žili medzi sebou vo vzájomnej láske a úcte. Je to jeden z predpokladov toho, aby sme boli zdraví a šťastní. Žiaľ, medzi ľuďmi existuje aj nepriateľstvo a nenávisť. Toto nás oberá o pokoj a tiež ohrozuje naše zdravie.

Ľudia by chceli žiť v pokoji a robiť si, čo ich baví. No nie všetko, čo nás baví a čo sa nám páči, je zárukou pokoja. Nie sme však ochotní zaplatiť za skutočný pokoj tú správnu cenu. Pokoj nepríde sám od seba, v tomto svete prebieha neustále boj dobra a zla.

Mnohí jednotlivci majú pre získanie pohody a pokoja tie najrôznejšie názory a predstavy. Sú to často veci, ktoré im neprinesú skutočný pokoj ani trvalé potešenie zo života. Občas sa nám stane, že túžbu po pokoji vyjadríme aj takouto vetou: „Ja sa do nikoho nestarám, nech mi všetci dajú pokoj.“

Nečinnosť ani pasivita pokoj neprináša. Zaháľanie a nuda plodí dokonca zlé veci a ľahko sa môžeme stať obeťou hriechu. Každý náš deň by mal byť naplnený zmysluplnou a užitočnou činnosťou. Aj rôznymi inými vecami chcú ľudia dosiahnuť pokoj. Snažia sa vyhýbať zlým správam, pohľadu na ľudské nešťastie, nechcú s tým nič mať.

Boli sme stvorení žiť pre iných. Bez naplnenia tohto poslania nenájdeme skutočný pokoj. Žiaľ, niekedy ani kresťania, ktorí majú byť svetlom v tomto svete, nežijú podľa Božích princípov. Stáva sa, že opúšťajú svoju cirkev, ak sa tam kážu veci, ktoré oslovujú ich svedomie. Nechcú sa vzdať svojho pohodlia a niečo s tým urobiť.

Biblický pohľad: Tesná brána a Božie kráľovstvo

Ježiš Kristus nás upozorňuje na dôležitosť úsilia a správneho smerovania v živote. Pán Ježiš počas svojho pozemského života viackrát varoval pred peklom. Jeden z takýchto pokynov si zaslúži osobitnú zmienku: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť. Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: „Pane, otvor nám!“ A on vám povie: „Ja neviem, odkiaľ ste!“ Vtedy začnete hovoriť: „Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil.“ Ale on vám povie: „Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť!“ Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von.“ (Lk 13,24-28).

Pán Ježiš hovorí o tesnej bráne. Lebo aj nám môže Ježiš povedať: „Neviem, odkiaľ ste. Odíďte odo mňa, všetci páchatelia neprávosti.“ Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák a Jakub i všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vás z neho vyhodili.” Musíme nechať v sebe zažiariť Božiu Dobrotu. Prosme Ježiša, aby On žil v nás.

Toto podobenstvo sa týka aj kresťanov, pretože aj tu Ježiš učí skrze svoju cirkev, ale ak si nezoberieme jeho slová k srdcu, nič nám nepomôže, že chodíme trebárs aj denne do kostola. Nestačí počúvať, ale je potrebné zachovávať. Teda nie je to pohodlná cesta, predstavovaná rôznymi modernými sektami, ale je to ta stará a nepopulárna úzka cesta a brána v tvare kríža.

Ježiš hovorí: „A prídu [ľudia] od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve.“ Táto myšlienka však nie je nová. Ježiš ju prevzal už zo Starého zákona, ako to budeme počuť v prvom čítaní z proroka Izaiáša: „Ja poznám ich skutky aj ich myšlienky, prídem a zhromaždím všetky národy a jazyky. Ony prídu a uvidia moju slávu.

Účasť alebo neúčasť na nebeskej hostine bude vlastne pre každého prekvapením. Nielen pre tých, ktorí tam budú, ale aj pre tých, ktorí tam nebudú. Vstupovať úzkou bránou, ktorou je Ježiš, znamená nastúpiť a kráčať úzkou cestičkou, ktorú nazývame cestou krížovou.

Boh ako útočisko a sila

Boží sľub je oveľa konkrétnejší. Uisťuje nás, že keď sa život nevyvíja tak, ako by sme očakávali, a keď všetky dvere a okná zostanú zatvorené, on bude s nami. Zostáva našou oporou a útočiskom. Tvoje okolnosti sa nemusia vždy zmeniť k lepšiemu. Môžeš však mať istotu, že Boh ich použije na to, aby cez ne zmenil teba. Dôveruj mu, aj keď ešte nevidíš „otvorené okno“.

Veriaci mali malú silu, ale veľkú vernosť. Kristovo slovo sa nedá oddeliť od Kristovho mena, lebo sa nedá oddeliť slovo od Autora slova. Nedá sa zachovať jedno a zaprieť druhé. Preto zachovávame slovo, lebo milujeme Autora slova. Keď nám je Autor slova vzácny, vtedy nám je i slovo Autora vzácne. Ale ako môžu slabí, bezmocní veriaci zachovať vernosť Kristovi? Navyše keď sú ešte vystavení rôznym tlakom zo strany spoločnosti? Nie sú to práve silní, ktorí obstoja? Len tak, že slabí sa vo svojej slabosti držia Boha. On je ich jedinou silou v ich slabosti.

Je to naša slabosť, ktorá vytvára priestor pre Boha a pre pôsobenie Božej moci. Sila kresťana je v ochote byť slabý a bezmocný. Vtedy sa plní, čo pri sebe spoznal aj apoštol Pavol: „Keď som slabý, vtedy som silný“ (2Kor 11:10). Lebo Božia sila pôsobí v ľudskej slabosti.

46. žalm nám pripomína: „Boh je naše útočisko a sila, osvedčená pomoc v súženiach.“

Modlime sa: „Pane, ďakujem ti, že ma meníš a že v búrkach života si mojím majákom a sprievodcom. Buduj prostredníctvom tejto situácie moju nádej a dôveru. Chcem ti poďakovať, že si stále so mnou. Amen.“

Otvorené dvere a nové príležitosti

Kristus aj v tomto liste začína svoje oslovenie zboru slovom poznania: „Poznám tvoje skutky“. Čo vie o nich konkrétne? „Máš málo síl“. Ale to nie je jeho mínus, ale plus. To je jeho prednosť. Božie kráľovstvo je kráľovstvo hlbokého paradoxu, lebo Božia moc sa tu na zemi prejavuje úplne inak ako ľudská moc. Božia moc sa prejavuje navonok ako úplná bezmocnosť.

„Hľa, otvoril som pred tebou dvere ktoré nikto nemôže zavrieť“. Obraz dverí sa v Biblii používa v súvislosti so spasením i službou. Otvorené dvere sú obrazom príležitosti, ktorá stále trvá. Pán cirkvi otvoril pred veriacimi dvere spásy i dvere služby. O týchto dverách platí, že ich nikto nemôže zavrieť.

Pre kresťanov vo Filadelfii boli tieto slová veľkým povzbudením. V meste žila početná židovská komunita, ktorá prenasledovala kresťanov ako sektárov. Upierala im právo volať sa Božím ľudom. Ale Kristus hovorí, že i príslušníci židovského národa raz spoznajú, že cirkev je nový Izrael. Preto nás nenechal žiť pred zatvorenými dverami. Preto nám otvoril dvere k Otcovi, aby sme i my mohli vstúpiť dnu.

Výsada otvorených dverí spásy sa môže stať veľkým povzbudením i pre nás. V živote neraz stojíme pred mnohými dverami, ktoré sa možno pred nami nikdy neotvoria. Pre niekoho to môžu byť dvere štúdia, zamestnania, alebo zdravia. Pre iného to môžu byť dvere manželstva. Túži si nájsť životného partnera a založiť si rodinu. Ale tieto dvere sa pred ním neotvoria. Musí sa naučiť žiť pred zatvorenými dverami manželstva. Niekto túži po tom, aby sa v jeho rodine otvorili dvere, ktoré povedú k lepším vzájomným vzťahom - s mužom, so ženou, s deťmi.

Cez otvorené dvere spásy môžeme dennodenne vstupovať k Otcovi a prinášať Mu svoje túžby i sklamania, radosti i žiale, víťazstvá i prehry. Mnohé pozemské dvere nám môže hocikto hocikedy privrieť i zabuchnúť pred nami. Veď sú okolo nás silnejší, šikovnejší, rýchlejší ľudia, ktorí nám spred nosa vyfúknu rôzne príležitosti. Predbehnú nás. Ale tieto dvere k nebeskému Otcovi ti nikto z ľudí nemôže zavrieť.

Ale platí to i naopak. Čo Kristus zatvorí, to nikto neotvorí. A my vieme, že jedného dňa sa dvere spásy zatvoria: „Keď hospodár vstane a zavrie dvere a vy zostanete stáť vonku…“ (Lk 13,25). Vtedy všetko bude záležať od toho, či človek bude vo vnútri, alebo vonku. Ale ten, kto už vošiel dverami spásy dnu, nebude vymknutý.

Sú tu nielen dvere spásy, ale aj dvere služby. A Kristus má nielen kľúče od dvier spásy, ale aj kľúče od dvier služby. Ten, kto vošiel dverami spásy, má pred sebou ďalšie dvere - dvere služby. Dverami spásy vstupujeme dnu, aby sme prijali dar spásy. Moc otvoriť dvere spásy - prístup k Otcovmu srdcu má len Kristus. A moc otvoriť dvere služby - prístup k ľudským srdciam má znovu len Kristus.

Keď viem, že Kristus má kľúč od dvier služby, mám sa modliť, aby tento kľúč i použil a dvere služby i otvoril. Možno sú to práve dvere srdca nášho životného partnera - muža či ženy. Alebo dvere srdca nášho rodiča, či dieťaťa. Ale Kristus má kľúč i k ľudskému srdcu. „Počúvala nás aj istá žene menom Lýdia…a Pán jej otvoril srdce“ (Sk 16,14). Keď stojíme pred zatvorenými dverami, nesnažme sa ich nasilu otvárať. Modlime sa, aby ich Kristus otvoril. Ale pred otvorenými dverami nestojme so založenými rukami. Na Ňom je, aby ich otváral.

Náš život na zemi nie je príprava na záverečnú skúšku, ktorá príde niekedy v budúcnosti. Celý náš život je skúška. Na konci sa len dozvieme výsledné hodnotenie. Ale okrem bežných skúšok, ktorými prechádzame, prídu i mimoriadne skúšky. To sú situácie, ktoré nami poriadne zatrasú. Nápory, ktoré nás naplnia úzkosťou. A otázka v hodine takej skúšky znie: Ako obstojím? Nezrazia ma životné nápory na zem? Neprevalcujú moju vieru? To sú otázky, ktoré si kládli i veriaci vo Filadelfii.

Príde i On sám: „Čoskoro prídem!“. S prichádzajúcou skúškou prichádza i Pán. Skúška príde, aby nás preverila. Pán príde, aby nás posilnil. Skúšky nebudeme ušetrení, ale v skúške nebudeme opustení.

Kristus i nám hovorí: Silno sa ma drž, aby sa ti niečo nestalo. Ale zároveň je to On, ktorý nás mocne drží vo svojej ruke. Keď prejdem „cez cestu“ bez úrazu, bez nehody, nie je to vďaka tomu, ako som sa ja pevne držal Jeho.

Po obraze kľúča a obraze dverí prichádza v liste tretí obraz - chrámový stĺp. Obraz kľúča je symbol autority, ktorú Kristus má. Obraz otvorených dverí je symbol príležitosti, ktorú Kristus ponúka. A obraz chrámového stĺpa je symbol bezpečia, ktoré Kristus sľubuje.

Ale kresťan vie o meste, ktoré už žiadne zemetrasenie neohrozí. Je to mesto jeho Boha, nový Jeruzalem, „ktorý zostupuje z neba od môjho Boha“. Kresťan vie o „chráme svojho Boha“, ktorý poskytuje úplné bezpečie. Stať sa stĺpom v Božom chráme znamená mať zasľúbené miesto v Božej prítomnosti, ktoré je absolútne bezpečné, pevné a stále. Je to sľub večného života.

V tomto meste a v tomto chráme má kresťan zasľúbený večný príbytok. Slovami Ježiša Krista: „už nikdy viac odtiaľ nevyjde“.

Božie meno na stĺpe hovorí o tom, komu patrím. Nepatrím sebe, ale Bohu. Môj život je prepísaný na Neho. Som Jeho majetok. Meno Božieho mesta na stĺpe hovorí o tom, kam patrím. Už nie som viac duchovný bezdomovec. Mám svoj domov v meste môjho Boha. Som občan nového Jeruzalema. A meno Božieho Syna na stĺpe hovorí o tom, komu vďačím za všetko.

Ako neveriť Tomu, ktorý viac miloval mňa ako svoj vlastný život?

Kríza ako príležitosť na rast

Kríza je súčasťou života a pozná ju každý, kto sa o niečo usiluje. Niekedy zvykneme kríze zbytočne ubližovať a nadávať na ňu, ako na niečo zlé. V skutočnosti ona nám pomáha riešiť problémy tým, že nás zatlačí do kúta, a my musíme zmobilizovať svoje sily. Takmer vždy sa nám to podarí, a ak sa to podarí, vždy nás to posunie dopredu. Nie je to však ľahké pochopiť. Nie je ľahké pochopiť, že aj pád na hubu je pohyb vpred.

Slovo kríza pochádza z gréčtiny, kde znamenalo súdny proces v ktorom vrcholí spor a v ktorom dochádza k rozhodnutiu. (etymológia, Říčan)

Mne osobne sa páči aj myšlienka od Wericha... 2. Pozná ju každý, kto sa o niečo usiluje. Niekedy zvykneme kríze zbytočne ubližovať a nadávať na ňu, ako na niečo zlé. V skutočnosti ona nám pomáha riešiť problémy tým, že nás zatlačí do kúta, a my musíme zmobilizovať svoje sily. Takmer vždy sa nám to podarí, a ak sa to podarí, vždy nás to posunie dopredu. Nie je to však ľahké pochopiť. Nie je ľahké pochopiť, že aj pád na hubu je pohyb vpred. Mne osobne sa páči aj myšlienka od Wericha...

Keď som sa kedysi v mladosti ocitol v krízi, naučil ma môj vedúci múdrosti voľby a tomu, že bezúspešne sa o niečo pokúsiť znamená aspoň sa poučiť; vôbec o nič sa nepokusiť znamená utrpieť nevyčísliteľnú stratu niečoho, čo snáď mohlo byť. (J.Adair)

Keď si druhí myslia, že sme na konci, vtedy treba naozaj začať. (Adenauer)

Nauč ma, aby som ťa hľadal a ukáž sa mi, keď ťa hľadám, lebo ťa nemôžem ani hľadať, ak ma nepoučíš, ani nájsť, ak sa mi neukážeš. (sv.Anzelm)

Keď Boh chce niekoho trestať, alebo mu zatvorí oči, alebo mu otvorí všetky dvere. (arabská múdrosť)

Znova som si vymyslel minulosť, aby som videl krásu budúcnosti. (L.Aragon)

Ten čo ťa stvoril, vie, čo má s tebou robiť. (sv. Augustín)

Blahobyt najlepšie odhalí neresť, ale nešťastie najlepšie odhalí čnosť. (F.Bacon)

Nešťastie je odrazovým mostíkom pre génia, bazénom pre kresťana, pokladom pre šikovného človeka, priepasťou pre slabých. (Balzac)

Bicykel sa nemôže pohybovať, pokým sa nepohne z miesta. (G.Bechtel)

Len pomätenci berú seba samých vážne. (M.Beerbohm)

Omyl je najplodnejšia vec na svete, lenže aby priniesol plody, musí najskôr zmiznúť. (B.Berenson)

Deň zo dňa mi je lepšie a lepšie iba dobre mi stále nie je. (A.Berková)

Človek je ako bicykel, ak na ňom nejdete, spadne. (Bismarck)

Temnota je najväčším nepriateľom svetla, a predsa je príčinou, že sa svetlo stáva patrným. (J.Böhme)

Keď kríza všetko zatemní, budú deti svetla zapaľovať hviezdy. (P.Bosmans)

Každý prechod, kedy niečo končí a niečo iné začína je veľmi náročný. Prechod medzi týmito dvomi cestami je obyčajne púšť. (M.Bubák)

V kríze “syndróm chladnička”. Človek znechutený prácou príde večer domov, sadne si k televízii, len tak prepína programy a stále chodí do chladničky, hoci nie je hladný. Zahlušovanie problému jedlom, sexom, deštrukciou... Kde chodím, keď mi je nanič? Čo je mojou chladničkou? (M.Bubák)

Na tlaky - depresiu alebo represiu pomáha expresia - vyjadrenie problému. (M.Bubák)

Vnútorne vyrovnaný jedinec je duševne chorý. (Ch.B...

Na záver ešte jeden výrok sv. Františka, ktorý nám pomôže pochopiť, ako to je zo Spásou a nami: „Svätec svojich bratov často uisťoval, že duchovná radosť je najistejším prostriedkom proti nástrahám a lestiam zlého ducha. Hovoril totiž: „Diabol najviac jasá, keď môže Božiemu služobníkovi vyrvať radosť ducha. Nosí so sebou prach a podlá ľubovôle ho hádže do záhybov svedomia, aby pošpinil čistotu svedomia a rýdzosť života. Ak je však srdce naplnené duchovnou radosťou, márne strieka had svoj jed. Zlí duchovia nezmôžu nič proti Kristovmu služobníkovi, keď ho zastihnú plného svätej radostnosti. Preto sa svätec snažil žiť radostne a zachovával si pomazanie ducha i olej radosti. Bedlivo sa vystríhal skľúčenosti, ako by to bolo najväčšie zlo. Ako náhle spozoroval, že vstupuje do jeho duše, rýchlo sa ponoril do modlitby. Hovoril totiž: „Božieho služobníka môžu niektoré veci zmiasť, ale vtedy sa má rýchlo ponoriť do modlitby a pred Najvyšším Otcom zotrvávať tak dlho, až sa mu zasa vráti radosť zo Spásy.

Pozrite vtákov nebeských: ani nesejú, ani nežnú, ani nezhromažďujú do stodôl, a váš Otec nebeský ich živí.

tags: #ked #boh #jedny #dvere #zatvori