Kedy Začína Pôstna Sobota: Hlbší Pohľad na Tradíciu a Význam

Pôstna sobota je dôležitou súčasťou prípravného obdobia pred Veľkou nocou, najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka. Počas tohto sviatku si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Toto obdobie nadväzuje na židovské veľkonočné sviatky - paschu, ktoré sa slávili na pamiatku oslobodenia Izraelského národa z egyptského otroctva.

Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je pôst, ktorý trvá 46 dní a zahŕňa šesť pôstnych nedieľ. Počas tohto času si kresťania pripomínajú utrpenie Ježiša Krista. Dve posledné pôstne nedele majú osobitné pomenovania: Smrtná a Kvetná. Smrtná nedeľa nám pripomína rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti, zatiaľ čo Kvetná nedeľa pripomína triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema.

Pôstna doba začína tzv. Popolcovou stredou. Samotný názov popolcovej stredy má pôvod už v starozmluvnej tradícii, kedy Izraeliti na znamenie pokánia a smútku sedávali v popole. Pôst je obdobie 46-tich dní pred Veľkou nocou. V pôste sa na znamenie vážnosti tohto obdobia pripomínajúceho utrpenie a smrť Ježiša Krista nekonajú sobáše ani zábavy.

Za pôstnymi nedeľami nasleduje tichý týždeň, do ktorého patrí Zelený štvrtok, Veľký Piatok a Biela sobota. Počas neho si cirkev zvlášť intenzívne pripomína pamätné dni utrpenia a smrti Ježiša Krista. Ich vážnosť pripomína čierne chrámové rúcho.

Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok sú pamiatkou zmŕtvychvstania Pána Ježiša Krista.

Do veľkonočného kruhu patrí ešte 5 nedieľ po Veľkej noci, ktoré ho uzatvárajú. Radostný charakter veľkonočných sviatkov symbolizuje aj biele chrámové rúcho, ktorým sú pokryté oltáre a kazateľnice počas nedieľ po Veľkej noci.

Pôst a Jeho Rôzne Formy

Pôst v širšom slova zmysle znamená zdržovať sa niečoho, čo nám je príjemné. Tak postíme sa, keď sami panujeme nad sebou, keď premáhame svoje zlé žiadosti, náruživosti, telesnosť, keď sa zdržujeme ináč dovolených pôžitkov, napr. užívania stavu manželského, pitia liehovín, fajčenia (dnes pozeraním TV, počúvaním svetskej hudby, hrania sa hier, hrania sa s mobilom a pod.) Toto by sme mohli nazvať pôstom dobrovoľným.

Dobrovoľným pôstom má sa postiť každý človek od kolísky až po hrob, lebo zdržovanie sa dovolených pôžitkov je veľmi užitočné. Tým nadobudne človek väčšej vlády nad sebou a stane sa dokonalým kresťanom.

Pôst v užšom slova zmysle je zdržovať sa istých jedál v istom čase, ako nám to Cirkev predpisuje. Cirkev ponajprv rozoznáva tzv. sviatostný pôst pred sv. prijímaním, keď nič, ani kvapku vody, ani omrvinku chleba nepožívame pred sv. prijímaním, a to počnúc od 12. hodiny polnočnej.

Pod slovom riadny pôst Cirkev rozoznáva dvojaký rozkaz o zdržovaní sa jedál:

1. Postiť sa, t. j., že sa len raz denne nasýtime, čo obyčajne býva na poludnie, možno však toto nasýtenie preložiť i na večeru ako na štedrý deň; okrem toho ešte ráno a večer si môžeme niečo máličko zajesť. Tento rozkaz platí pre všetkých katolíkov od dokončeného 21. do započatého 60. roku.
2. Zdržovať sa mäsitého pokrmu v istý deň, počnúc od 12. hodiny nočnej do 12. hodiny nasledujúcej noci. Tento rozkaz platí pre všetkých katolíkov od dokončeného 7. roku do smrti. Pod mäsom čiže mäsitým pokrmom sa rozumie akékoľvek mäso a z mäsa pripravované jedlá, medzi ktoré patrí aj mäsová polievka (i škvarky). Z tohto zákazu vyňaté sú mäsá rýb, žiab, rakov, divej vodnej kačice a slimákov. Ďalej vyňaté sú pre celú Cirkev vôbec všetky tuky-masti. Teda každou masťou: bravčovou, vytopenou zo slaniny, hovädzou, husacou atď. možno jedlá vždycky pripravovať a s chlebom ich požívať.

Cirkev na niektorý deň určuje obidva rozkazy, inokedy zas len jeden z nich. Cirkevný zákonník Kódex Can. 1252 určuje dni postenia sa a zdržovania sa mäsa pre celú Cirkev.

Nakoľko však v mnohých prípadoch veriaci nemôžu rozkaz do dôsledkov zachovať, pápež môže dať dišpenzáciu, či oslobodenie od tých rozkazov pre celú Cirkev, alebo pre niektorú krajinu. Taktiež biskup môže dať dišpenzáciu pre svoju diecézu, alebo niektorú faru, ale len z prípadu na prípad. Farár môže oslobodiť z prípadu na prípad jednotlivých svojich farníkov od zachovania týchto rozkazov, miesto ktorých im uloží iný dobrý skutok, sebazaprenie.

Tu je tabuľka pôstnej disciplíny ktorá je platná pre celú Cirkev. Nie sú tu dišpenzy jednotlivých krajín, ktorým ho dal pápež.

Vysvetlenie:

• Zdržovanie - zdržovanie sa mäsa
• Pôst - pôst, jedno jedlo denne (môžu byť ešte dve malé jedlá ráno a večer).
• Zdržovanie Pôst - Zdržovanie sa mäsa a iba jedno jedlo denne
• Bezpôstny deň - hocijaké jedlá

V cirkevnom pôste a zdržovaní sa mäsa, predsa niektorí sú ešte oslobodení:

1. od zdržovania sa mäsa v každý piatok, okrem Veľkého piatku, Popolečnej stredy, Štedrého dňa a Bielej soboty predpoludnia a to:
   • Všetci veriaci, ktorí sa zdržujú v tých miestach, kde je jarmok, veľká cirkevná alebo svetská slávnosť za veľkej účasti ľudu, kde slávia ako zasvätený sviatok deň svojho patróna alebo výročie posvätenia chrámu.
   • Všetci, ktorí sa zúčastnia na občerstvení z príležitosti pohrebu - na kare.
2. Od zdržovania sa mäsitého pokrmu vždy, okrem Veľkého piatku: (postiť sa však sú povinní):
   1. Úradníci, robotníci v továrňach, v baniach, kameňolomoch a v horách, keď si so sebou obed prinášajú; poľnohospodárski robotníci v žatve a v mlatbe; robotníci na železniciach, lodiach a pltníci.
   2. Žandári, financi, policajti so svojimi rodinami.
   3. Železničiari, električkári, Šoféri a námorníci.
   4. Ktorí sú v kúpeľoch na zotavení s rodinou a služobníctvom.
   5. Cestujúci vlakom alebo iným spôsobom, či jedia v hostincoch alebo si so sebou nesú jedlo.
   6. Všetci, ktorí sa stravujú v hostincoch, alebo si dávajú domov nosiť jedlo z hostincov alebo iných domov; hostinskí a ich rodiny.
   7. Ktorí bývajú a sa stravujú v rodinách, kde sa nepredkladajú pôstne jedlá (u inovercov).
   8. Rodiny, v ktorých aspoň jeden člen je oslobodený od pôstu, alebo u ktorých sa stravujú vojaci.
   9. Všetci, ktorí si pravidelne so sebou nosia obed.
   10. Všetci vojaci.
3. Chudobní, ktorí žijú z milosrdenstva iných, chorí a zotavujúci sa nemusia sa ani postiť ani zdržovať sa mäsitého pokrmu.

Postiť sa nie sú povinní ťažko pracujúci duševne i telesne.

Svätý Otec si však praje, aby sme sa dobrovoľné postili v dňoch Veľkého pôstu a kántrové piatky.

Veľký pôst sa vo Východnej cirkvi začína už v tzv. čistý pondelok hneď po syropôstnej nedeli (quinquagesima, naša predpôstna), v starších tradíciách sa stretneme dokonca s ešte dlhším obdobím pôstu počínajúc už od nedele Deviatnik.

Na Nicejskom koncile v roku 325 sa 40-dňové pôstne obdobie berie už ako príprava na Veľkú noc.

Spočiatku kresťania počas celého pôstneho obdobia (okrem nedieľ) jedli len raz za celý deň, väčšinou večer. Nejedli mäsitý pokrm, nepili žiadne víno (východné krajiny nepili ani mlieko a výrobky z neho). Na Veľký piatok a Bielu sobotu bol prísny pôst, kedy kresťania nejedli, ani nepili vôbec nič. Obrady Veľkonočnej vigílie trvali celú noc zo soboty na nedeľu.

Od roku 1969 je prísny pôst len na Popolcovú stredu a Veľký piatok. Vtedy sa môže veriaci najesť dosýta iba raz a dvakrát menej. Z vekového hľadiska sem patria veriaci od 18. do 60. roku života. Okrem tohto sa každý veriaci (od 14. roku života) musí zdržať mäsitého pokrmu.

Popolcová Streda: Symbol Pokánia a Kajúcnosti

Keď sa stala streda pred prvou pôstnou nedeľou začiatkom pôstneho obdobia, začal sa vykonávať v tento deň zvláštny obrad. Verejní hriešnici sa dobrovoľne a z kajúcnosti obliekali do kajúceho rúcha a nasypal sa im na hlavu popol na znak pokánia. Potom boli vyhnaní od spoločenstva veriacich a vrátiť sa mohli až po náležitom pokání na Zelený štvrtok večer, ktorý bol dňom zmierenia.

Ale aj ostatní veriaci boli poznačení popolom: mužom sa sypal popol na hlavu a ženám sa z popola urobil na čelo znak kríža. Prax verejného pokánia vo vrcholnom stredoveku zanikla, ale obrad popolca ostal do súčasnej doby ako znak pokánia a kajúcnosti. Preto má streda, kedy začína pôstne obdobie, prívlastok popolcová.

Pri poznačení veriaceho na začiatku pôstneho obdobia popolom môže kňaz použiť dve slovné formuly, ktoré sú na tento účel predpísané. Prvá znie: „Pamätaj človeče, že si prach a na prach sa obrátiš“. Sú to slová z knihy Genezis 3,19 a pripomínajú vyhnanie Adama a Evy z rajskej záhrady. Druhá formula znie: „Čiňte pokánie a verte evanjeliu“.

Pôst, pokánie a kajúcnosť patria k úkonom nášho náboženstva. Preto ich konajme s láskou a poníženosťou voči Pánu Bohu, ale vždy rozvážne a tak, aby sme si neuškodili svojmu zdraviu. Rozumný pôst môže prospieť aj ľudskému zdraviu. Súčasná pôstna cirkevná disciplína je usporiadaná tak, že nemôže poškodiť zdravému ľudskému organizmu.

Prach a popol bol symbolom kajúcnosti a pokánia aj u Židov v Starom zákone.

Smrť a vzkriesenie Pána Ježiša ako úplne centrálne posolstvo prvej cirkvi viedlo kresťanov k veľmi skorému pripomínaniu si všetkého, čo sa s ich Spasiteľom stalo. Jeho nasledovníci sa už v 2. storočí pripravovali na veľkonočné udalosti dvojdenným pôstom, ktorým si pôvodne spomínali na 40 hodín Krista zatvoreného v hrobe.

Názov popolcová streda (dies cinerum) pochádza asi z 8. storočia, keď kajúcnici prichádzali bosí a oblečení vo vrecovine a pred bohoslužbou dostávali od kňaza na čelo (v prípade klerikov na tonzúru) znak kríža palcom namočeným v popole pri slovách: „Pamätaj, človeče, si prach a na prach sa obrátiš.“ Popol vznikol pri predchádzajúcej nedeli, keď sa spaľovali zvyšky paliem (či iných rastlín) požehnaných rok predtým na Kvetnú nedeľu.

V období Veľkého pôstu sa má uskutočniť v živote kresťana predovšetkým naša vnútorná premena, naše pokánie. Je to určité vnútorné umieranie, ktoré človek vyjadruje aj navonok. Vnútorné pokánie kresťana sa môže prejavovať veľmi rozmanitým spôsobom. Máme sa zvlášť v tento veľkopôstny čas, podľa príkladu Spasiteľa pôstom, modlitbami, almužnou a vôbec naším kajúcnejším životom pripraviť na hodné prijatie sviatostí a na oslávenie najväčšieho sviatku kresťanstva - Veľkej noci.

Pôst v širšom zmysle slova znamená nielen zdržiavať sa mäsitých jedál, ako to často aj u kresťanov počujeme, ale znamená aj zdržiavať sa niečoho, čo nám je prijemné.

Obrad popolcovej stredy.

Odporúčanie kňaza Don Camilla: Kňaz don Camillo v rovnomennom sympatickom talianskom filme vyhlásil, že na protest i pokánie sa bude postiť tak, že nič nebude jesť a na znak toho, že to myslí vážne, dal zapečatiť chladničku. Všade okolo fary vzbudzoval obdiv, iba on sedel už tretí deň na stoličke so studeným obkladom na čele a modlil sa takto: „Ó, Pane, ako si sa Ty mohol postiť a konať pokánie 40 dní? Veď ja sa postím iba tretí deň a už ďalej nevládzem…“ Naozaj, s nejedením a nepitím nie sú nijaké žarty ani vtedy, keď to robíme ako pokánie. Treba dbať, aby to neohrozilo vaše zdravie. Ale ani s pokáním a kajúcnosťou nie sú žarty.

tags: #kedy #je #post #sobota