Jeho farba láka domácich aj zahraničných turistov! Obľúbená sakrálna stavba Modrý kostolík stojí na okraji centra Bratislavy na Bezručovej ulici, ktorá pôvodne na začiatku 20. storočia bola spojnicou medzi Grösslingovou ulicou a Dostojevského radom.
Modrý kostolík v Bratislave
Architekt a história
Autorom návrhu je maďarský architekt Edmund (Ödön) Lechner, ktorý sa podpísal aj pod budovu neďalekého Katolíckeho kráľovského hlavného gymnázia (dnes Grösslingova). Obom vtisol prvky secesie. Už na prvý pohľad je zrejmé, že legendárna GAMČA a Modrý kostolík majú rovnaký autorský rukopis. Ten projektoval aj neďaleké gymnázium na Grösslingovej ulici.História kostola zasväteného uhorskej svätici Alžbete siaha do roku 1906. V tomto období totiž maďarský architekt a predstaviteľ secesie Edmund Lechner začal pripravovať plány bratislavského Katolíckeho kráľovského hlavného gymnázia (v súčasnosti gymnázium na Grösslingovej ulici), pričom vznikla požiadavka, aby sa k nemu spomínaný kostol pripojil.
Základný kameň položili 23. augusta 1909 a vysvätenie sa konalo 11. októbra 1913. Kostol začal slúžiť škole a veriacim rok pred vypuknutím prvej svetovej vojny. Modrý kostol vysvätili v roku 1913 a postavili ho podľa projektu budapeštianskeho architekta Edmunda Lechnera.
O jeho vznik sa zaslúžila mecenáška sakrálnych stavieb, grófka Gabriela Szapáryová, ktorá financovala napríklad aj stavbu bratislavského Kostola nanebovzatia Panny Márie (Blumentál). Grófka Szapáryová nariadila vybudovať vchod do chrámu zo strany od školy, ale aj z Bezručovej ulice - práve ten v súčasnosti slúži ako hlavný vstup.
Staré Mesto - 100 rokov Modrého kostolíka / Hľadáme sa / Bratislavské módne dni
Architektonické prvky a farby
Kostol svätej Alžbety známy ako Modrý kostolík je secesná sakrálna stavba v bratislavskom Starom Meste. Ide o jednoloďovú stavbu s pristavanou valcovitou vežou. Súčasťou stavby je aj oválna veža vysoká 36,8 metra.
Interiér aj exteriér kostola je vymaľovaný odtieňmi bledomodrej farby. Stavbu charakterizujú prvky secesie. Tvoria ich ornamenty a pravidelne sa opakujúce prírodné motívy listov a kvetov. Steny budovy zdobia modré majolikové obkladačky. Modré drevené lavice vnútri kostola sú tiež ozdobené ornamentom s prírodným motívom štylizovaného listu a kvetu. Strechu pokrýva modrá glazovaná škridla. Pravé uhly nahrádza jemný oblúk.
Pohľadnica zo začiatku 70. rokov. Farba Modrého kostolíka - krásna zvonka, krásna vnútri. „Ale vždy to tak nebolo,“ dozvedám sa od Mariána Kráľa hneď na začiatku fakt, o ktorom som nemal ani potuchy. „Kostol mal rovnakú fasádu ako škola, modrú mal iba strechu!“ Až v 70. rokoch ho pri rekonštrukcii premaľovali celý namodro. „Pamiatkari by mu však radi vrátili jeho pôvodnú farbu. Ale čo by na to povedali ľudia?“ zamýšľa sa farár, s ktorým sedíme v bledomodrej kostolnej lavici pod zlatými hviezdami.
Zázrak ruží a svätá Alžbeta
Mozaika nad bránou hlavného vchodu vyobrazuje sv. Alžbetu, dcéru uhorského kráľa Ondreja II., ktorá má v plášti uložených množstvo ruží. Tento výjav sa viaže k zázraku, ktorý sa mal stať, keď raz šľachtičná Alžbeta pri svojom odchode zo zámku vynášala chlieb hladným. Členovia jej rodiny ju vtedy podozrievavo zastavili s otázkou, čo ukrýva v zástere. Boh ju chcel uchrániť pred hnevom príbuzných a tak zázrakom obhájil jej narýchlo vymyslenú výhovorku o ružiach a chlieb premenil na kvety. Obraz tejto svätice sa nachádza aj na hlavnom oltári vo vnútri kostola.
Nosným prvkom je príbeh tzv. zázraku ruží, ktorý predstavuje jednu z najslávnejších hagiografických legiend o sv. Alžbete Uhorskej. Po Európe sa rozšírila od prelomu 13. a 14. storočia. Hovorí, že údajne, keď raz sv. Alžbeta Uhorská niesla do podhradia chudobným chlieb, neprajní príbuzní ju mali napadnúť, čože to nesie. Hoci v zástere niesla chleby, keď jej ju strhli, tie sa premenili na ruže. Tento príbeh sa nesie výzdobou celého Modrého kostola. A je aj zvečnený na hlavnom oltárnom obraze od Gyula Túryho a aj na mozaike, ktorá zdobí priečelie chrámu. Obidve znázorňujú Alžbetinu dobročinnosť, ten istý príbeh v dvoch fázach.
Interiér Modrého kostolíka
Okolie a zaujímavosti
V blízkosti Modrého kostolíka je Pamätník nenarodených detí od výtvarníka Františka Guldana, ktorý bol odhalený 30. októbra 1997.
Zaujímavosťou je, že zmenšenú napodobeninu bratislavského Kostola svätej Alžbety Uhorskej možno nájsť v bruselskom parku Mini-Europe. Na tomto mieste sú umiestnené modely s pridanou hodnotou v oblasti architektúry a kultúrneho významu európskych krajín.