Vianoce sú jedným z najobľúbenejších sviatkov na celom svete. Hoci ide o kresťanský sviatok, oslavuje sa rôznymi spôsobmi v mnohých krajinách bez ohľadu na ich kultúru či náboženstvo. Vianočné zvyky a tradície sa líšia od miesta k miestu, no všetky majú spoločný cieľ - stráviť čas s rodinou a priateľmi a šíriť radosť a lásku.
Vo väčšine krajín sa Vianoce oslavujú 24. a 25. decembra, avšak nie všade je to rovnaké. V mnohých východných ortodoxných krajinách, napríklad v Rusku a Srbsku, sa Vianoce slávia až 7. januára, čo je podľa juliánskeho kalendára.
Pre ozrejmenie, 6. január (gregoriánsky kalendár) je vlastne 24. december (juliánsky kalendár). Pravoslávna cirkev sa riadi juliánskym kalendárom a posun medzi katolíckymi a pravoslávnymi Vianocami vznikol prijatím gregoriánskeho kalendára v západnej Európe. Všetci pravoslávni veriaci v Česku a na Slovensku - s výnimkou niektorých obcí na východnom Slovensku - sa riadia juliánskym kalendárom podobne ako napríklad pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, na Ukrajine, v Poľsku, Srbsku, Gruzínsku a iných krajinách.
Kultúrne dejiny národov ukazujú, že pri svojom počítaní času sa vždy orientovali podľa udalostí, ktoré mali pre nich osobitný význam.
Od konkrétneho kalendára závisí dĺžka trvania Apoštolského pôstu, ktorého začiatok - v pondelok po prvej nedeli po Zostúpení Svätého Ducha - je pohyblivý, zatiaľ čo jeho koniec má pevný dátum (28. jún).
Pravoslávne cirkvi sa nedokázali prebojovať k spoločnému rozhodnutiu. Starý kalendár dnes nasledujú ešte patriarcháty Jeruzalem, Moskva, Srbsko a kláštory na Hore Athos. Tieto cirkvi slávia nepohyblivé sviatky o trinásť dní neskôr, ako stanovuje Gregoriánsky kalendár, t. j. Vianoce 25. decembra podľa Starého štýlu, t. j. 7. januára podľa Nového štýlu.
Prečo sa v Rusku slávia Vianoce 7. januára?
Ruská pravoslávna cirkev stále dodržiava juliánsky kalendár, a preto Rusi oslavujú Vianoce 7. januára. V Rusku sa Vianoce slávia 7. januára, čo je v súlade s Juliánskym kalendárom. Tento deň je pre pravoslávnych veriacich významný nielen z duchovného hľadiska, ale aj z kultúrneho a historického.
Ruské Vianoce, známe ako Rojdestvo, sú hlbokou a krásnou oslavou, ktorá sa riadi tradičnými pravoslávnymi zvyklosťami a liturgiou.
Počas celého trvania omše všetci ostatní stoja. Silvestrovské oslavy, ktoré sa v Rusku volajú novoročné, však v súčasnosti stále predstavujú hlavný ruský zimný sviatok.
Vianočné zvyky pravoslávnych kresťanov
Samotné Vianoce sa oslavujú v pravoslávnej cirkvi 3 dni. Deň pred sviatkami 6. januára (24.decembra) sa konajú bohoslužby známe ako Veliké povečerie. 7. januára (25. decembra) sa koná svätá liturgia k sviatku Roždestva Christova (Narodenia Ježiša Krista, Vianoce), spievajú sa vianočné piesne a koledy. Po tomto sviatku nasleduje 8. januára (26.decembra) sviatok sobor presvjatoj Bohorodici (presvätej Bohorodičky) a 9. januára (27. decembra) si pravoslávni pripomenú sviatok sv. prvomučeníka Štefana.
Vianoce, ktoré sa oslavovali od konca 4. storočia, nadobudli v Rusku osobitný význam. V priebehu histórie sa Vianoce stali obdobím, kedy sa spojili duchovné a rodinné tradície.
Od pádu komunizmu v 1991 začali Rusi oživovať vianočné oslavy. Najvýraznejšou zmenou je nárast praktizovania náboženských zvykov. Vianočná bohoslužba sa začína o polnoci a trvá do úsvitu. Jediné miesta na sedenie v chrámoch sú typicky pri stenách a vo všeobecnosti sú vyhradené len pre starších, chorých a tehotné ženy.
Ruské Vianoce sa stali aj príležitosťou na spomienku na kultúrne dedičstvo a posilnenie rodinnej súdržnosti. Ruské Vianoce, oslavované 7. januára, sú obdobím bohatých tradícií a kultúrnych zvykov, ktoré majú hlboké korene v histórii pravoslávneho kresťanstva. Tieto sviatky sú nielen oslavou Narodenia Krista, ale aj príležitosťou na zamyslenie o hodnotách, ktoré sú pre ruskú kultúru dôležité - láska, rodina, tradície a nádej.
Prípravy a pôst
Prípravy na ruské Vianoce začínajú s obdobím Adventu, ktorý sa nazýva Filipovka. Toto obdobie trvá 40 dní pred Vianocami a je časom pôstu, modlitby a duchovnej reflexie.
Najprísnejší pôst sa dodržuje na Štedrý večer, keď sa slávia tzv. cárske časy s čítaním bohoslužobných textov viažucich sa k sviatku Roždestva zrána. Následne okolo obeda sa slávi Liturgiou svätého Vasilija Veľkého s večerňou. Na nej sa čítajú starozákonné čítania ohlasujúce Christovo narodenie. Veliké povečerie s posvätením chlebov, pšenice, vína a oleja sa koná neskoro večer. Na ďalší deň doobeda sa slávi slávnostná liturgia k sviatku Vianoc - ktorého presný názov v cirkevnoslovančine je Roždestvo Hospoda, Boha i Spasa našeho Isusa Christa.
Predtým zasadnú pravoslávni veriaci za štedrovečerný stôl, kde sa podávajú ešte pôstné jedlá.
Štedrý večer a tradície
Štedrý večer (Сочельник), ktorý predchádza Vianociam, je dôležitou súčasťou ruských vianočných osláv. V tento deň sa rodiny zhromažďujú, aby sa zúčastnili večere, ktorá sa nazýva Sochelnik. Tradičná večera sa skladá z 12 jedál, ktoré symbolizujú 12 apoštolov. Večera začína modlitbou a rozdelením štedrovečerného koláča. Tento koláč, nazývaný koláč Štedrej noci, je pečený s prianím a modlitbami za zdravie a prosperitu.
Na stole nechýbajú chlieb, med a cesnak. Večera sa začína na slovenské pomery netradične chlebom a cesnakom, ktoré symbolizujú zdravie. Hojnosť domu má priniesť fazuľa a hrach, ktoré sa robia ako prívarok. Neskôr Rusíni jedia pirohy, môžu sa pripravovať na rôzne spôsoby - so slivkami, bryndzou a zemiakmi, alebo s hubami. Až po pirohoch nasleduje polievka, byď kapustnica alebo rybacia. Na celú večeru by mal stačiť každému jeden tanier. Nikto nesmie od stola odísť, takže všetky jedlá sú poukladané na stole alebo blízko neho.
Na štedrú večeru sa Rusíni pripravujú už od rána. Zdobia vianočný stromček, pripravujú stôl, ktorý symbolizuje súdržnosť rodiny. Nohy stola sú preto obviazané reťazami. Rusíni sa ešte pred štedrou večerou umývajú vo svätenej vode, do ktorej vhodia mince, aby boli úspešní a darilo sa im po celý rok. Svätená voda sa potom vylieva pod strechou domu.
Dôležitou súčasťou vianočných osláv je aj stôl s darčekmi. V Rusku je zvykom, že darčeky sa zvyčajne dávajú až na Nový rok, a nie na Vianoce.
Ruské Vianoce sú obohatené o množstvo kultúrnych a folklórnych prvkov, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu.
V súčasnosti sa v Rusku Vianoce slávia prevažne v pravoslávnych rodinách. Mnohé z tradičných praktík pretrvávajú, avšak s nástupom globalizácie a moderných vplyvov sa do osláv vkrádajú aj nové zvyky.
Deň Vianoc (7. január) je dňom radosti a osláv, kedy sa konajú slávnostné bohoslužby v pravoslávnych kostoloch. V nedeľu sa koná slávnostná liturgia, kde veriaci oslavujú Narodenie Krista. Po bohoslužbe sa ruské rodiny stretávajú, aby si vzájomne priali šťastné Vianoce.
Hlavný dôraz je kladený na vieru, rodinné hodnoty a tradície, ktoré sú odovzdávané z generácie na generáciu.
Je obdivuhodné, že i v dobe globalizácie si pravoslávni doteraz zachovali zvyky a tradície svojich predkov siahajúce až do doby sv. Cyrila a sv. Metoda. Okrem spomínaného slávenia sviatkov podľa juliánskeho kalendára je pre pravoslávnych typické, že ako bohoslužobný cirkevný jazyk používajú už stáročia cirkevnoslovančinu.
Tradičné jedlá na ruských pravoslávnych Vianociach
A čo jedli na ruské pravoslávne Vianoce? Ako základ bola tzv. Kuťa, alebo aj sočivo. Po tomto sa jedli ďalšie jedlá - tých muselo byť vždy 12 (ako apoštolov). Všetky boli pôstne a za stolom muselo sedieť vždy párne číslo ľudí. Až potom, po pôstnych jedlách a modlitbách, sa jedlo mäso, ale aj ryby. Hydina sa podávala studená - napr. Piekli sa kysnuté koláče tzv. pirogy s rôznymi náplňami: kapusta, mäso, vajce a varenja (niečo podobné ako naše džemy).
Štedrá večera pravoslávnych Rusínov na severovýchode Slovenska pozostáva z pôstnych jedál, ako sú kapustnica bez klobásy, fazuľa či pirohy.
Kuťa - tradičné jedlo na Vianoce
V nasledujúcej tabuľke nájdete prehľad tradičných jedál a ich symboliku:
| Jedlo | Význam/Symbolika |
|---|---|
| Kuťa (sočivo) | Základné vianočné jedlo |
| Pirohy | S rôznymi náplňami (kapusta, mäso, vajce, džem) |
| Kapustnica | Pôstna verzia bez klobásy |
| Fazuľa (koločena) | Má priniesť hojnosť |
| Ryba | Pôstne jedlo |
| Med a cesnak | Symbol zdravia |
| Bobaľky | Tradičné pečivo |
Etnické rozloženie obyvateľstva na Slovensku (2011). Zdroj: Wikimedia Commons