Turíce, známe aj ako Zoslanie Ducha Svätého alebo Letnice, sú jedným z najvýznamnejších sviatkov liturgického roka. Ide o kresťanský sviatok, ktorý pripadá na 50. deň po Veľkej noci. V tento deň si kresťania pripomínajú príchod Ducha Svätého na apoštolov, ako je opísaný v Biblii. Prečítajte si viac o tradíciách a histórii tohto sviatku.
Giotto, Zoslanie Ducha Svätého zdroj: wikimedia commons
Pár slov o Turíciach na úvod
Slávia sa 50 dní po Veľkej noci a 10 dní po Nanebovstúpení Pána. Tento katolícky sviatok úzko súvisí s pripomienkou odovzdania Mojžišovi Desiatich Božích prikázaní na Sinaji a v izraelskej tradícii (Šavu´ot) sa slávi dodnes. Práve na tento sviatok bolo v Jeruzaleme množstvo ľudu a v tento sviatok bol Apoštolom zoslaný tešiteľ v podobe Ducha Svätého. Vďaka Duchu Svätému sa srdcia Apoštolov naplnili odvahou a okrem iného začali hovoriť aj cudzími jazykmi. V Svätom Písme si túto udalosť môžeme pripomenúť v Skutkoch apoštolov (Sk 2,1-12):
Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi; ako im Duch dával hovoriť. V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. I stŕpli a udivení vraveli: „Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kapadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.“ Všetci žasli a v rozpakoch si vraveli: „Čo to má znamenať?“
Samozrejme farizeji a saduceji, ktorí boli nepriateľmi kresťanov takmer okamžite našli vysvetlenie podľa známeho podľa seba súdim teba. Tvrdili de facto, že apoštoli alkoholicky tárajú, pretože si vypili „mladého vína“. Peter im však v Skutkoch apoštolov (Sk 2,14-24) tvrdo odpovedal:
Tu vystúpil Peter s Jedenástimi a zvýšeným hlasom im povedal: „Mužovia judejskí a všetci, čo bývate v Jeruzaleme, aby vám toto bolo známe, počúvajte moje slová. Títo nie sú opití, ako si myslíte! Veď je len deväť hodín ráno. Ale toto je to, čo povedal prorok Joel: „V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem zo svojho Ducha na každé telo: vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mladíci budú mať videnia a vaši starci budú snívať sny. Aj na svojich služobníkov a na svoje služobníčky vylejem v tých dňoch zo svojho Ducha a budú prorokovať. Budem robiť divy hore na nebi a znamenia dolu na zemi, krv, oheň a oblaky dymu slnko sa premení na tmu a mesiac na krv, skôr, ako príde Pánov deň, veľký a slávny. A vtedy: Každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.“ Mužovia, Izraeliti, počujte tieto slová: Boh u vás potvrdil muža, Ježiša Nazaretského, mocnými činmi divmi a znameniami, ktoré, ako sami viete, Boh skrze neho medzi vami urobil. A vy ste ho, vydaného podľa presného Božieho zámeru a predvídania, rukami bezbožníkov pribili na kríž a zavraždili. Ale Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci…
Ďalej sv. Peter pokračoval, opäť v Skutkoch apoštolov (Sk 2,32-38):
„Tohoto Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami. Božia pravica ho povýšila a keď od Otca dostal prisľúbeného Ducha Svätého, vylial ho, ako sami vidíte a počujete. Veď Dávid nevystúpil na nebesia, a predsa hovorí: „Pán povedal môjmu Pánovi: Seď o mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.“ Nech teda s istotou vie celý dom Izraela, že toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, Boh urobil aj Pánom aj Mesiášom.“ Keď to počuli, bolesť im prenikla srdce a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: „Čo máme robiť bratia?“ Peter im povedal: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha…
Čo sa týka cirkevného slávenia sviatku Turíc, tento sviatok sa slávil už od apoštolskej doby. Prvé písomné správy pochádzajú z prelomu 2. a 3. stor., ide o jeden z najvýznamnejších katolíckych sviatkov. V 4. stor. sa začala v predvečer slávnosti Turíc sláviť vigília a oktáva Zoslania Ducha Svätého. Liturgická farba Turíc bola vždy červená, čo symbolizuje nielen ohnivé jazyky a Ducha Svätého, ale aj katolíckych mučeníkov. Ďalším zo symbolov Turíc bola od katolíckeho staroveku aj holubica.
Fidelis Schabet, Zoslanie Ducha Svätého (holubica a ohnivé jazyky) zdroj: wikimedia commons
Ešte pred II. vatikánskym koncilom sa v sobotný predvečer pred turíčnou nedeľou ozývalo plieskanie bičov, strieľanie z pušiek a pištolí a takisto zvonenie kľúčmi. Hluk mal pripomínať hluk víchra s ohnivými jazykmi, ktorý sprevádzal príchod Ducha Svätého podľa už vyššie citovaného textu Skutkov apoštolov.
Tak ako mnohé iné milé zvyklosti, aj tento zvyk sa po II. vatikánskom koncile prestal zachovávať, dnes u synodálne vanutých zvyk strieľania z pušiek a pištolí už určite opätovne neprejde, lebo táto streľba by s veľkou pravdepodobnosťou vystrašila nielen synodálne vanutých, ale aj ich sodomitských kamarátov v Cirkvi…
Takže, aby sme to zhrnuli, Duch Svätý sa zjavil s hukotom a v podobe ohnivých jazykov. To, že Apoštoli začali hovoriť cudzími jazykmi je symbolom univerzálnosti katolíckej Cirkvi. Prvá homília sv. Petra viedla k obráteniu asi 3000 židov, ktorí sa stali kresťanmi.
Význam Turíc spočíva v tom, že je obrazom Zrodenia Cirkvi. Duch Svätý zjednotil Apoštolov a premenil zastrašených učeníkov Krista na odvážnych hlásateľov Evanjelia, ktorí neváhali pre Krista obetovať aj svoje životy. Duch Svätý sa vníma ako duša Cirkvi, je obrazom Tretej božskej osoby, ktorá vedie Cirkev v pravde (aj ten najhorší pápež umrie a jeho učenie tým stratí na platnosti. Duch Svätý vedie Cirkev a Boh nedopustí, aby Cirkev zišla zo správnej cesty (18 A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. (Mt 16,18))). Turíce sú teda aj symbolom šírenia Kristovho učenia medzi národmi.
Ako už bolo naznačené, symbolov Turíc je niekoľko.
- Oheň - symbol Ducha Svätého a jeho premieňajúcej moci.
- Vietor a hluk - pripomína neviditeľné, no mocné pôsobenie Božieho Ducha.
- Holubica - tradičný symbol Ducha Svätého.
- Červená liturgická farba - znamenie lásky, ohňa, mučeníctva a Ducha Svätého.
V ranokresťanskej tradícii sa počas Turíc krstili katechumeni, čo bolo tiež symbolom zrodenia Cirkvi a symbolom zrodom sformovaného katolíka.
Turíce majú pôvod ešte v predkresťanskom období a sú odvodené od zvieracej masky tura. V čase pred letným slnovratom sa zvykli konať bujaré maskované sprievody sprevádzané trúbením, strieľaním a hlučnou zábavou. Tieto pohanské obrady súviseli s kultom mŕtvych predkov, oslavou plodnosti a ochranou pred zlými silami. Ďalším prejavom zameraným proti negatívnym bytostiam bolo aj práskanie bičom na lúkach a turičné vatry.
Turíčne tradície a zvyky na Slovensku
Stavanie májov
Azda najznámejším zvykom je stavanie májov pred domami mladých dievčat. Na niektorých miestach sa tento zvyk nazýva aj ohrávanie májov. Čas stavania májov sa pritom líši podľa časti Slovenska. Na západnom Slovensku sa máje stavali počas noci z 30. apríla na 1. mája, čiže počas filipsko-jakubskej noci, avšak na východnom a strednom Slovensku sa stavanie májov viaže k sviatku Turíc. Väčšinou sa pritom využívali ihličnaté stromy ako jedle, no postupom času sa začali používať aj brezy. Každá dievka, ktorá pred svojim domom našla ozdobený máj, tak zistila, koľko mládencov sa o ňu uchádza. Ak sa však dievčine máj alebo mládenec nepáčil, mohla máj zvaliť a neprísť na večernú turičnú zábavu. Riskovala však tak možné nepríjemnosti.
Zdobenie obydlí a maštalí zelenými vetvičkami
Častým zvykom počas Turíc bolo zdobenie obydlí a maštalí zelenými vetvičkami. Ich úlohou bolo ochrániť dom a úrodu pred zlými silami. Zelenými vetvičkami sa zdobili aj kostoly či menšie oltáriky. Symboliku týchto zelených vetvičiek možno badať aj v židovskom sviatku Šavuot.
Čistenie studničiek v lesoch
Jedným z turíčnych zvykov bolo aj čistenie studničiek v lesoch. Táto úloha pripadla mládencom, pričom studničky mali byť vyčistené do slávenia Turíc, čo im malo zabezpečiť zdravie a sviežosť.
Otváranie studničiek
Na jar bolo pekným a užitočným zvykom „otváranie studničiek“. Išlo o čistenie studničiek a prameňov v chotári, ktoré sa začalo už po Veľkej noci a trvalo do Turíc. Ak by ľudia tieto prírodné zdroje vody nechali po zime zanedbané, báli sa, že v kraji bude nedostatok vlahy. Zvyklo sa tiež hovoriť, že kto do Turíc vyčistí aspoň jednu studničku, bude po celý rok zdravý. Na lúky zas chodili vyhrabávať konáre a kamene, aby sa koscom lepšie kosilo.
Turíce patrili medzi jeden z najvýznamnejších sviatkov východných Slovanov. Na východnom Slovensku v noci zo soboty na turičnú nedeľu dávali mládenci svojím vyvoleným na dom alebo do plota ozdobné stromčeky. Hoci sa mnohým máje evokujú oslavu 1. mája, práve na východnom Slovensku sa viažu k sviatku Turíc. Dnes túto tradíciu poznáme ako stavanie májov, bohato vyzdobených farebnými mašľami. Mládenci kedysi chodili stavať mám pred dom dievky, ktorá im padla do oka, dnes si predovšetkým na vidieku uctievajú ľudia túto tradíciu postavením jedného centrálneho mája v dedine. Stavanie májov je zvyčajne sprevádzané s veselicou- ľudovým spevom a tancom. Medzi tradíciie patrí aj voľba «hlavného mládenca» - kráľa.
Pre oblasť východného Slovenska, ale aj Gemera sa v minulosti používal aj názov Rusadlá. Symbolom týchto sviatkov zelene boli konáriky liesky, hrabu alebo iných listnatých stromov, ktoré si ľudia vkladali do okien, ozdobovali interiér a potom keď uschli odložili ich a v prípade búrky hádzali do pece.
Na Slovensku je známa turíčna púť v národnej Bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne.
K Turíciam sa viazali na Slovensku aj viaceré tradície a pranostiky. Napríklad už pred príchodom týchto sviatkov sa ľudia v chotároch starali o vyčistenie vodných tokov, mali vyčistiť aspoň jeden prameň alebo studničku. Podľa pranostík ľudia mali radosť z jasného a slnečného počasia počas svätodušných sviatkov, pretože mohli dúfať v hojnosť úrody.
Turíčna oktáva
Na tomto mieste by som oboznámil čitateľov len v hrubom náčrte s Turíčnou oktávou, ktorá sa však od II. vatikánskeho koncilu neslávi. Turíčna oktáva (lat. Octava pentecostes)bola osemdňová liturgická oslava, ktorá nasledovala po nedeľných Turícach - čiže sviatku Zoslania Ducha Svätého. Bola to jedna z najvýznamnejších oktáv v tradičnej rímskokatolíckej liturgii a uzatvárala celé veľkonočné obdobie.
Liturgický význam Turíčnej oktávy je zrejmý. Začínala sa v pondelok po Turíčnej nedeli a končila nasledujúcou nedeľou. Každý deň v tejto oktáve mal vlastnú svätú omšu a liturgické čítania s dôrazom na pôsobenie Ducha Svätého v Cirkvi a vo svete. Bol to čas vďakyvzdania za dar Ducha Svätého a modlitby za vnútornú obnovu veriacich i Cirkvi. Z teologického i duchovného aspektu išlo o nádherné zavŕšenie veľkonočného cyklu - veľkonočné obdobie trvalo 50 dní a Turíčna oktáva bola jeho vyvrcholením.
Rozšírené slávenie zoslania Ducha pripomínalo, že Duch Svätý nepôsobí len jednorazovo, ale neprestajne vedie a posväcuje Cirkev. Turíčna oktáva sa dotýkala aj tajomstva „mystického tela Cirkvi“, počas oktávy sa rozjímalo nad katolíckou Cirkvou a vplyve Ducha Svätého na ňu. Dvaja významní pápeži - svätci sv. Pius V. a sv. Pius X. boli veľkými presadzovateľmi Turíčnej oktávy - spolu s oktávami Veľkej noci a oktávami Narodenia Pána aj Turičné oktávy patrili k privilegovaným oktávam a v tomto období sa mohlo dočasne prerušiť aj slávenie sviatkov iných svätcov.
Bartolomeo Passaroti, Portrét sv. Pia V. zdroj: wikimedia commons
V roku 1969 bola Turíčna oktáva v rámci liturgickej reformy pápeža Pavla VI. zrušená, veľkonočné obdobie už uzatvára len Turičná nedeľa a pondelok po Turíciach je už len obyčajným liturgickým začiatkom cirkevného roka. Pozitívna informácia - u tridentských katolíkov sa Turíčna oktáva naďalej dodržiava, napriek rozrušeniu, ktoré táto skutočnosť u synodálne vanutých vyvoláva. Ďalšia pozitívna informácia - pribúdajú tí, ktorí sa čoraz viac zaujímajú o Cirkev pred II. vatikánskym koncilom a teda aj o duchovné plody Turíčnej oktávy v duchu klasickej tradície.
Liturgické hymny a antifóny pre Turičnú oktávu
Keďže som sa už dlhšie nevenoval katolíckej hudbe, dospel som k názoru, že by bolo možné našich čitateľov oboznámiť s výberom liturgických hymnov a antifón pre Turičnú oktávu podľa Missale Romanum od sv. Pia V., ktorý bol vydaný v roku 1570 a ktorá sa slávila v tradičnej rímskej liturgii (tridentská liturgia) ešte pred čudným a mnou neakceptovateľným odstránením Turíčnej oktávy počas II. vatikánskeho koncilu. Hymnov, ktoré odzneli počas Turíčnej oktávy bolo značné množstvo, uviesť všetky presahuje rámec tohto článku, takže uvádzam len päť hymnov:
- Nádherný hymnus, ktorý pozná pravdepodobne každý katolík, ktorý berie svoju katolícku vieru a formáciu vážne. „Veni Creator Spiritus“ je jeden z najznámejších a najposvätnejších hymnov katolíckej Cirkvi, ktorý sa spieva pri slávnostných príležitostiach vzývania Ducha Svätého. Tento hymnus je úzko spätý s liturgiou Turíc, sviatkami ordinácií, konkláve, zasvätenia chrámov, birmovania i náboženských kapitúl. Prosba o príchod Ducha Svätého - kľúčový hymnus celej oktávy, spieva sa aj pri birmovaní a kňazskej vysviacke.
- Laudy počas oktávy Turíc. Oslava Ducha Svätého ako Tešiteľa, ktorý zostúpil na Apoštolov. Hymnus (Turíc), konkrétne ako hymnus ranných chvál (laudes) v tridentskom breviári (tzv. Breviarium Romanum, pápežov sv. Pia V. a Pia X.). „Beata nobis gaudia“ v preklade „Blažené radosti sú nám darované“ je hymnom Turíčnej oktávy, vyjadrujúci radosť z Darov Ducha Svätého a zrodenia katolíckej Cirkvi.
- Hymnus „Jam Christus astra ascenderat“ (Už Kristus vystúpil ku hviezdam) je latinský liturgický hymnus používaný v Rímskom breviári na sviatok Nanebovstúpenia Pána a v období Turíčnej oktávy. Pochádza z ranokresťanskej alebo ranostredovekej tradície a svojou poetikou, teologickým obsahom a liturgickým zasadením predstavuje krásny príklad latinskej hymnografie. Témou je Kristovo vystúpenie na Nebesia a zoslanie Ducha Svätého - plnosť zasľúbenia.
- (Sekvencia zo sv. omše Turíc - tzv. „Zlatá sekvencia“). Hymnus „Veni Sancte Spiritus, reple tuorum corda“ je jedným z najznámejších liturgických hymnov katolíckej Cirkvi, spievaný najmä na sviatok Zoslania Ducha Svätého. Je to tzv. sekvencia - liturgická báseň, ktorá sa spieva pred evanjeliom na omši počas slávnostných dní. Autor nie je s istotou určený, pripisuje sa pápežovi Inocentovi III. Označenie „Zlatá sekvencia“ (Sequentia aurea) súvisí s nádhernou poéziou a teologickou hĺbkou tohto hymnu. Témou je volanie k Duchu Svätému.
- Tento hymnus mám nesmierne rád („Spiritus Sanctus docebit vos omnia, alleluia“ v preklade „Duch Svätý vás naučí všetko, aleluja“), aj keď nepatrí k najznámejším hymnom. Je to však významný antifonálny spev s dlhou tradíciou. Je parafrázou Ježišových slov z Evanjelia podľa Jána (Jn 14,26): 26 Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal. Táto jednoduchá gregoriánska antifóna odzrkadľuje pokoj a jasnosť Ducha. Teologický obsah je zrejmý, Duch Svätý je učiteľ, Cirkev nevedie len ľudské poznanie, ale v prvom rade Božia inšpirácia. Hymnus je liturgickým vyjadrením dôvery v Ducha Svätého a pripomína nám, že nie sme ponechaní v opustenosti, Boh svoju Cirkev nikdy neopustí. V (mne nesmierne blízkom) duchu barokovej spirituality sa tento hymnus môže chápať aj ako Božie uistenie pre dušu, že všetko potrebné na jej spásu jej bude zjavené Duchom - nie rozumom, ale v pokore a modlitbe. Je to hlas Boha duši, ktorý hovorí v tichu.
O niečo vyššie som uviedol, že veľkými presadzovateľmi Turíčnej oktávy boli pápeži svätci sv. Pius V. a sv. Pius X. Dosiaľ som písal len o liturgických hymnoch a antifónach v Turíčnej oktáve podľa misála sv. Pia V.
Pius X. spoločne s Júliom II. a Urbanom II. patrí do trojice mojich najobľúbenejších pápežov zdroj: wikimedia commons, The Catholic University of America
Čo sa týka misála sv. Pia X. a zmien - boli minimálne. Sv. Pius X. v roku 1911 zreformoval čiastočne len breviár, najmä jeho žalmový cyklus, tradičné texty hymnov a antifón Turíčnej oktávy však ponechal. Zmeny sa týkali de facto len poradia žalmov, hodín, no nie samotných textov hymnov.
Aby som to skrátil - sv. Pius X. neuskutočnil žiadne bergogliánske podivné zmeny, len jednoduché upresnenia a úpravy. Aj podľa úcty k tradícii možno poznať veľkého pápeža vedeného Duchom Svätým.
Johann Sebastian Bach skomponoval niekoľko skladieb vhodných na Turíce (Pfingsten po nemecky), najmä kantáty, ktoré boli nesmierne obľúbené u luteránov.
Pre Bacha mám slabosť, svojou duchovnou hĺbkou a kompozičnou genialitou má jeho tvorba naozaj nadkonfesiový charakter. V rámci jeho tvorby možno hovoriť o tzv. turíčnom cykle kantát, ktoré sa uvádzali v luteránskej cirkvi v období zodpovedajúcom zrušenej katolíckej Turičnej oktáve.
Tu je niekoľko najvýznamnejších Bachových diel pre Turíce (v protestantskom prostredí označované ako Letnice):
- Oslavná, slávnostná kantáta plná radosti zo zoslania Ducha Svätého. Silná symbolika Ducha Svätého ako ohňa a vetra. Obsahuje trúbky, tympany, čo dodáva hudbe procesiový, majestátny charakter. Jedna z najreprezentatívnejších Bachových sviatočných kantát.
- Súvisí s Evanjeliom sv. Jána (Jn 14,23): 23 Ježiš mu odpovedal: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.“ Meditatívnejšia kantáta, zameraná na vnútorné prijatie Ducha Svätého. Téma lásky k Bohu spojená s poslušnosťou voči Jeho slovu.
- Dielo plné symbolizmu - Duch Svätý ako oheň, láska, večnosť. V luteránskom cirkevnom priestore bola tiež adaptovaná vo forme svadobnej verzie (BWV 34a).
- Krátka, ale veľmi výrazná kantáta, s nádhernými áriami a zborovými pasážami.
Sviatok Zoslania Ducha Svätého, Turíce, Letnice, Zelené sviatky. Všetky tieto názvy pomenúvajú deň, ktorý je významný tak pre kresťanov, ako aj pre Židov. Pre obe náboženstvá je to sviatok, ktorým sa slávi uzatvorenie zmluvy medzi Bohom a človekom. Zároveň však tieto sviatky mali svoje miesto aj v rámci ľudovej kultúry. Turíce sú tak nielen dňom radosti z nového začiatku, ale aj dňom radosti zo života ako takého.