Rímskokatolícka farnosť Levoča: História a význam

Bazilika svätého Jakuba je gotická sakrálna stavba v okresnom meste Levoča. Je farským kostolom levočskej rímskokatolíckej farnosti a je zasvätená apoštolovi sv. Jakubovi staršiemu. Svojím cenným interiérovým vybavením (kolekcia gotických krídlových oltárov, vzácny mobiliár, viacero jedinečných umeleckých diel) sa radí medzi najcennejšie historické pamiatky u nás. Je najväčšou sakrálnou stavbou na Spiši a má druhú najvyššiu vnútornú výšku lode na Slovensku (po košickom Dóme svätej Alžbety). Stavebné dejiny chrámu siahajú hlboko do minulosti a sú tesne previazané s históriou slobodného kráľovského mesta Levoče.

Ako obec (villa) sa Levoča spomína prvý raz v listine kráľa Bela IV. z roku 1249. Začiatok stavby dnešného kostola sa datuje do prvej štvrtiny 14. storočia, kedy už starý kostol kapacitne ani vzhľadovo nevyhovoval. 18. a 19. storočie sa veľkou mierou podpísalo na celkovom vzhľade kostola. Z uvedených čias pochádza podoba kostola v akej ho poznáme dnes.

Bazilika svätého Jakuba v Levoči

Vznik Spišského biskupstva a jeho vplyv na farnosť

Spišské biskupstvo vzniklo vyčlenením z Ostrihomského arcibiskupstva 13. marca 1776. Pápež Pius VI. tak urobil bulou Romanus pontifex, ktorú vydal na základe dekrétu Márie Terézie zo začiatku roka 1776. Spolu so Spišským biskupstvom vzniklo aj Banskobystrické a Rožňavské biskupstvo. Spišské biskupstvo bolo vytvorené pripojením Liptova a Oravy k bývalému Spišskému prepoštstvu (1198 - 1776) a stalo sa sufragánom Ostrihomu.

Sídlom Spišského biskupstva sa stala Spišská Kapitula, ktorej história siaha pravdepodobne do 12. storočia, i keď prvou písomnou zmienkou o Spiši je až listina uhorského kráľa Ondreja II. z roku 1209. Prostredníctvom nej bamberský biskup Ekbert (brat uhorskej kráľovnej Gertrúdy, prvej manželky Ondreja II.) predáva rozsiahle územie medzi Snežnými horami a v povodí rieky Poprad spišskému prepoštovi Adolfovi a jeho sestre. Je pravdepodobné, že prepoštova sestra, jej manžel Rutger a aj samotný Adolf (prvý po mene známy spišský prepošt) pochádzali z blízkeho okruhu kráľovnej Gertrúdy. Týmto nás táto listina oboznamuje s existenciou komitátu a aj s existenciou cirkevnej organizácie Spiša, ktorá bola reprezentovaná Spišským prepoštstvom a jeho prepoštom. Aj napriek tomu, že sa nám nezachovala žiadna listina, ktorá by nás oboznamovala s presným dátumom založenia Spišského prepoštstva, spomínaná listina nám potvrdzuje to, že v roku 1209 už prepoštstvo existovalo. Okrem toho na Pažici (oproti dnešnému biskupskému sídlu) pravdepodobne už v 11. storočí existoval benediktínsky kláštor zasvätený sv. Martinovi.

Pri prepoštovi vznikol čoskoro zbor kanonikov, teda kapitula, ktorá mala spočiatku štyroch členov. Neskôr sa počet kanonikov zvyšoval, až sa napokon ustálil na počte desať osôb. Okrem tohto samotná kapitula mala od 13. storočia aj ďalšiu dôležitú funkciu, a to funkciu hodnoverného miesta, čiže verejného kráľovského notárstva. Už v 13. storočí tu bola založená kapitulská škola, v roku 1646 sa tu usadili jezuiti a v roku 1648 aj založili gymnázium.

Mapa Slovenska so zvýrazneným Spišom

Pius VII. bulou Super universas orbis terrarum Ecclesias z 9.8.1804, na základe dekrétu Františka I. z 5.8.1804, ustanovil Košické a Satmarské biskupstvo vyčlenením z Jágerského biskupstva, pričom Jáger bol povýšený na arcibiskupstvo. Sufragánmi Jágerskej provincie sa okrem Košíc stali aj Spiš a Rožňava. 29.5.1922 vzala Svätá Stolica do vlastnej správy okrem Trnavskej administratúry, Nitrianskeho a Banskobystrického biskupstva aj Spišské biskupstvo. Pavol VI. apoštolskou konštitúciou Qui divino 30.12.1977 zriadil na Slovensku cirkevnú provinciu s metropolou v Trnave. Spiš sa stal jej súčasťou.

Obdobie pôsobenia Majstra Pavla v Levoči

Po roku 1500 sa v Levoči natrvalo usadil slávny neskorogotický rezbár Majster Pavol, ktorý svoje najvýznamnejšie práce vytvoril pre levočský farský chrám. V rokoch 1508 - 1517 na objednávku mestských radných a fary vznikol unikátny hlavný oltár. Okrem hlavného oltára Majster Pavol v období do roku 1520 vytvoril v Chráme svätého Jakuba aj ďalšie sochárske diela - sochy svätého Jána Almužníka a svätého Leonarda z oltára svätého Mikuláša (okolo roku 1507), plastiku Madony na oltári svätej Anny a jedno z najkrajších diel - skupinu Narodenia z rovnomenného oltára z roku 1752, ktorá sa zaraďuje do jeho ranej tvorby (okolo roku 1500). Jeho priamym dielom je pravdepodobne súsošie svätého Juraja v svätcovi zasvätenej kaplnke (okolo rokov 1505 - 1507) a plastika Ukrižovaný na korvínskom oratóriu z konca 15. storočia; z neskorších prác mu možno pripísať plastiky v skrini oltára štyroch svätých Jánov (z roku 1520).

Vývoj farnosti v 20. storočí a návšteva pápeža Jána Pavla II.

V roku 1815 tu bol založený seminár pre kňazov a v roku 1819 aj najstarší učiteľský ústav v Uhorsku. Po nástupe biskupa Jána Vojtaššáka v roku 1921 sa duchovný život v diecéze obnovil. Postupne vznikali nové vzdelávacie a výchovné inštitúcie, charita, farnosti, spolky, či združenia. V jednotlivých farnostiach diecézy bola zavedená každodenná poklona Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej podľa presného plánu, ktorý sa zachováva aj dodnes. V roku 1925 sa uskutočnila diecézna synoda, ktorej závery na dlhé roky pomohli zachovať duchovný život a účinné riadenie diecézy aj počas nespravodlivého väznenia biskupa Vojtaššáka, ale aj po jeho smrti až do pádu komunizmu. Spišská diecéza bola počas komunizmu takmer 40 rokov bez biskupa. V danej dobe bola riadená tzv. kapitulnými vikármi.

V roku 1989 sa spišským biskupom stal Mons. František Tondra, ktorý v zmenených okolnostiach doby obnovil všetky potrebné inštitúcie a duchovný život v diecéze. Na konci svojho pôsobenia vyhlásil Druhú diecéznu synodu.

Územie Spišskej diecézy, konkrétne Spišskú Kapitulu, Levoču, Vysoké Tatry a Poprad, navštívil pápež sv. Ján Pavol II. v dňoch 2. - 3. júla 1995 počas svojej druhej pastoračnej návštevy Slovenska.

Pápež Ján Pavol II. v Levoči počas návštevy v roku 1995

tags: #rimskokatolicka #katolicka #farnost #levoca