V každej zlej myšlienke je prítomná sila jedného alebo viacerých zlých duchov. Avšak títo „duchovia sú početní a mnohí z nich sú veľmi silní“. Podľa sv. Silvána z Athosu a sv. Sofronia boli presvedčení o tom, že prostredníctvom zlých myšlienok vchádza do nás nenápadným spôsobom sila zlého. A tak, ak zlé myšlienky a vášne nad tebou víťazia, staneš sa nádobou zlých duchov. Zlé myšlienky proti blížnemu sa stávajú akoby bombou, ktorá vyhodí do vzduchu ľudské vzťahy.
„Každá zlá myšlienka, ktorá nám zíde na um, má negatívny odraz i na naše osobné vzťahy... Srdce blížneho...“
Duchovný zápas môže mať vonkajšiu i vnútornú podobu. Cieľom týchto útokov je uviesť do pohybu ľudské vášne, ktoré človeka oberú o pokoj, t.j. o vnímavosť na Boží hlas prihovárajúci sa človeku.
Útok Démonov a Duchovný Boj
Prvým z rozmerov duchovného boja je podľa duchovných autorov kresťanského Východu askéza. Je to niečo, čo sa zo životného štýlu dnešných ľudí takmer úplne vytráca. Nemá charakter len samoúčelného cvičenia, ale vždy sa zameriava na konkrétny cieľ. Zdôrazňoval potrebu chrániť sa nečistých myšlienok ako diabolských pokušení.
Druhým z rozmerov duchovného boja je zachytávanie a rozlišovanie myšlienok, ktoré sa nám ponúkajú a majú vplyv na našu dušu. Niektoré z nich majú charakter návrhu alebo rôznych súvislostí. Nil Sorský odporúča niektoré z nich odťať ihneď, a proti niektorým odporúča systematicky bojovať. Bol presvedčený o jednote mysle a srdca. Zdôrazňoval starú zásadu, že život človeka je neustálym bojom, pričom bojiskom je jeho vlastné srdce.
Sv. Serafín Sarovský ako účinný prostriedok duchovného zápasu označuje i sústredenie a koncentráciu.
Svätý Serafín Sarovský hovorí tiež o dobrom a zlom duchu a ich rozdielnom vplyve na človeka. Zatiaľ čo dobrý duch vedie človeka k vernosti, čistote, čestnosti a vyrovnanosti, zlý duch vovádza človeka do popudlivosti, nepokoja a zloby.
Sv. Ignác pri popise útokov zlého ducha používa vyjadrovací spôsob stredoveku, ale zachytáva nadčasové pravdy, ktoré sa dotýkajú každého jedného z nás i dnes. Prvý krok takýchto útokov zlého ducha je, že chce otupiť našu ostražitosť - prichádza ako „anjel svetla” a prináša duchovnú útechu a sväté myšlienky, píše sv. Ignác.
Ako odhaliť, či myšlienky, ktoré sa zmocňujú nášho vnútra, pochádzajú od dobrého či zlého ducha? Sv. Ignác hovorí, že u tých, ktorí postupujú od dobrého k lepšiemu, dobrý anjel sa dotýka duše jemne a pokojne ako kvapky vody, ktoré vnikajú do špongie. Týmto nadčasovým obrazom sv. Ignác zachytáva tajomné pôsobenie duchovných síl.
V ďalšom bode o pôsobení zlého ducha sv. Ignác uvádza, že nepriateľ našej duše si počína ako falošný milenec, ktorý chce zostať skrytý a nechce, aby ho odhalili. Preto našepkáva človeku, aby o pokušeniach a svojich tajných myšlienkach nikomu nehovoril. Diabol víťazí nad človekom, ak sa mu ho podarí presvedčiť o mlčanlivosti. Vedie človeka k uzavretosti. Ale keď svoje nejasné a zavádzajúce myšlienky pokúšaný človek vyjaví svojmu spovedníkovi alebo nejakej inej duchovnej osobe, ktorá pozná klamstvá zlého ducha, diabol rýchlo zmizne - píše sv. Ignác.
V ďalšom bode tento majster duchovného rozlišovania stredovekým obrazom prirovnáva nepriateľa našej duše útokom vojska, ktoré pod vedením vojvodcu chce ovládnuť to, po čom túžil. Lebo ako vodca a veliteľ armády, píše sv. Zaútočí na tie miesta, na ktorých sme najzraniteľnejší.
Prvý krok rozlišovania je zrejmý: začať si všímať, uvedomovať a vnímať vnútorné hnutia, ktoré nás ovplyvňujú. Hnutia, o ktorých hovorí Ignác, sú bežné, všetkým známe a všetci si ich uvedomujeme. Sú to napríklad: znepokojenie, smútok, strach, radosť, pokoj, túžby, myšlienky, náklonnosti, odpor. Ale len málokedy venujeme týmto hnutiam aj duchovnú pozornosť.
Druhý krok rozlišovania spočíva v uvažovaní nad hnutiami ducha, v ich spoznávaní.
Nil Sorský (1433-1508) odporúcal niektoré myšlienky, o ktorých jasne vieme že sú zlé, odťať ihneď, a proti niektorým odporúcal systematicky bojovať. V niektorých prípadoch odporúcal v rámci boja proti zlým myšlienkam dokonca zadržať dych, aby sa pozornosť človeka preniesla na pozorovanie stavu tela. Zdôrazňoval známu zásadu, že život človeka je neustálym bojom, pričom bojiskom je jeho vlastné srdce.
Pán Ježiš hovorí : Počúvajte ma všetci a pochopte! Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.“ Mk 7, 1 - 8. 14 - 15.
Sv. Bol skutočným majstrom duchovného zápasu a duchovného rozlišovania. Zachytával jemné podnety, ktoré sa ponúkajú mysli. Bol si vedomý toho, že duch, ktorý vnuká myšlienky, je v počiatočnom štádiu ťažko identifikovateľný, a preto odporúča odmietnuť všetky podnety, všetky myšlienky.
V oblasti duchovného zápasu mali svoju dôležitosť i tzv. Optinskí starci. Sú známe viaceré konkrétne mená starcov žijúcich v Optinej pustovni, kde sa do istej miery ustálila charizmatická prax duchovného otcovstva - starcestvo. Vďaka nim sa dostalo na verejnosť nespočetné množstvo dobrých rád, ako rozlišovať a ako bojovať proti zlým myšlienkám. Varsonofij z Optiny (1845-1913), ktorý považoval rozlišovanie duchov za jeden z podstatných prvkov duchovného zápasu, napísal: „Myšlienky sa neobmedzujú len na to, aby prišli a odišli.
Starec Amvrosij (1812-1891) si všímal úzku súvislosť medzi myšlienkami a hnutiami duše. Písal: „Ak myšlienky, ktoré sa zdajú dobré a hodnotné, prinášajú zmätok a napätie, je to jasným znakom toho, že prichádzajú od zlého a v evanjeliovej reči sa nazývajú vlkmi oblečení v ovčom rúchu.
Starec Makarij (1788-1860) prišiel so známou vetou: „Kde je zmätok, tam je nepriateľ našej duše. Odporúča, aby sa človek, ktorý je takto pokúšaný, príliš nezapodieval zlými myšlienkami, ktorým chce odolať.
Ďalšími z Optinských starcov sú Silván z Athosu (1866-1938) a starec Sofronio (1896-1993). Pod pojmom „žiadne myšlienky“ mysleli všetky tie, ktoré nie sú jednoznačne nasmerované na Boha. Toto je podľa nich umenie, ktoré ovláda len málo ľudí. Používať slová je podľa nich jednoduché, ale uskutočňovať ich je veľkolepé a namáhavé dielo, ktoré pozdvihuje človeka k nebu.
A tak opäť sa tu objavuje tendencia nielen odmietnuť zlé myšlienky, ale všetky nejednoznačné myšlienky. Ide o istú čistotu mysle, ktorej podstatou je uchovať nasmerovanie našej mysle na Boha. Pri istej príležitosti sa jeden z týchto starcov vyjadril nasledovne: Ak ti tvoja myseľ našepkáva: „Ukradni“, a ty jej vyhovieš, pre túto samotnú skutočnosť dáš diablovi moc nad tebou samým.
Sú presvedčení o tom, že ak sa človek pustí do dialógu so svojimi zavádzajúcimi a zlými myšlienkami, i keď im protirečí a podarí sa mu ich oddialiť, ony sa neskôr vrátia. Tretím spôsobom je vykonávanie inej činnosti, ktorá zabráni prijatiu zlých myšlienok.
Silván hovoril stále osobitným spôsobom o pokore Krista: „Človek sa má počas celého svojho života učiť z Kristovej pokory.
Čo je pri malých, zdanlivo zanedbateľných rozhodnutiach, ktoré neskôr prerastú do veľkých rozmerov ?
Poslušnosť je dvojaká, a to povinná a dobrovoľná. Povinnou poslušnosťou sme viazaní voči rodičom, predstaveným duchovným aj svetským. Táto poslušnosť je preto povinná, lebo Boh dal predstaveným moc, aby ju vykonávali v medziach svojho úradu a právomoci.
V svojej knihe Filotea - sv. František Saleský ďalej hovorí : Ak chceš ešte viac vykonať a cvičiť sa v povinnej poslušnosti, ale vo vyššej miere nasleduj nielen rozkaz, ale aj radu svojich predstavených. Poslúchaj rada a ochotne, bez reptania, rýchlo a bez váhania, radostne a nie so zamračenou tvárou. Najmä však poslúchaj z lásky k trpiacemu Spasiteľovi, ktorý bol poslušný až na smrť kríža a podľa slov sv.
Aby si sa naučila poslúchať predstavených rada a ochotne, buď láskavá a pozorná k seberovným. Keď ide o dovolené veci, rada splň ich želania a nebuď škriepna a tvrdohlavá.
Dobrovoľná poslušnosť je tá, ktorú nám nik neprikázal, ku ktorej sme sa sami z vlastnej vôle a dobrovoľne zaviazali. Takáto poslušnosť je dobrovoľná, lebo má pôvod v našej slobodnej vôli a voľbe. Ku tejto poslušnosti sa môžeme ešte prísnejšie zaviazať zvláštnym sľubom, ako urobila svätá Matka Terézia voči svojmu spovedníkovi.
Lepšie ich potom vykonáš a budú mať dvojakú hodnotu: Jednu, lebo sú samy v sebe dobré, druhú, lebo ich vykonáš z poslušnosti. Blahoslavení poslušní, lebo takým nikdy nedá Boh poblúdiť.
Z knihy Filotea - sv.
Duchovné Vedenie
Avšak zdôrazňuje aj to, čo by malo charakterizovať duchovného vodcu, vychádzajúc pri tom z tradície gréckych cirkevných otcov. Duchovní otcovia, ktorí vedú ostatných, sa majú cítiť ako otcovia v pravom zmysle slova. Nie sú len učiteľmi nejakej náuky. Duchovné otcovstvo sa odvodzuje od otcovstva Boha. Od duchovného otca sa očakáva nielen neustále poznávanie Boha, ale i schopnosť rozumieť duši človeka a citlivo sa jej vedieť dotýkať. Majú porozumieť srdcu ľudí, ktorí sú im zverení. Niektorí duchovní otcovia mali dar kardiognózie - t.j.
Duchovný otec nemusí byť nevyhnutne kňazom. Až neskôr, v čase Simeona Nového Teológa, na začiatku 11. storočia, sa začalo jasnejšie rozlišovať medzi vyznaním hriechov v rámci sviatosti zmierenia a medzi vyjavením myšlienok v rámci duchovného vedenia. Podstatný rozdiel medzi oboma vyjavovaniami vnútra spočíva v tom, že duchovné vedenie sa týka budúcnosti, a tak dotyčný hovorí o svojich plánoch a myšlienkach. Duchovný otec musí mať dar rozlišovania (diakrisis).
Avšak postupne stále viac duchovných autorov na Východe nadobudlo presvedčenie, že tento dar dostanú všetci, ktorí majú čisté srdce a venujú sa čítaniu sv. Duchovní otcovia by mali mať dar slova, teda schopnosť vedieť s ním správne narábať. Malo by ich charakterizovať umenie hovoriť v správnom čase a na správnom mieste, a hlavne to, že slovo nielen hovoria, ale aj žijú, t.j.
Kvôli účinnému duchovnému boju bolo potrebné vedomie istého záväzku. Aj ten, kto sa nechal duchovne viesť, mal isté povinnosti. Očakávala sa od neho poslušnosť a vernosť.
Milí priatelia, v našom duchovnom živote nedosiahneme veľký pokrok, ak jeho súčasťou nebude duchovný zápas. Má podobu askézy, rozlišovania myšlienok, ktoré sa nám ponúkajú, a dobrého duchovného vedenia. Čerpajme z bohatstva skúseností duchovných otcov v tejto oblasti.
Duchovný zápas v spiritualite kresťanského Východu je téma, ktorou sme sa zaoberali v našom minulom vysielaní. Je to však oblasť natoľko dôležitá pre náš duchovný život, že pri tejto téme zostaneme i dnes.
Milí priatelia, duchovný zápas je rovnako aktuálne dnes, ako bol pred stáročiami.
Pán si stále vyberá tých maličkých, slabých, pretože zhliada na našu poníženosť. Svätý Otec zameral svoju homíliu na spojenie Pán a maličkí.
„V národe má každý svoje miesto. Pán sa nikdy neprihovára k ľuďom ako k mase, nikdy. Vždy hovorí osobne, požívajúc mená. Vyberá si osobne. Príbeh o stvorení nám ukazuje, že je to ten istý Pán, ktorý vlastnými rukami utvára človeka a dáva mu meno: ‚Budeš sa volať Adam‘. Takto sa začína vzťah medzi Bohom a osobou. A ešte jedna vec je tam, vzťah medzi Bohom a nami malými: Boh je veľký a my sme malí. Boh si vyvolil svoj ľud, pretože je „najmenší“, nemá nijakú moc popri iných národoch. Išlo naozaj o „dialóg medzi Bohom a ľudskou malosťou“. Aj Mária povie: „Pán zhliadol na moju poníženosť“. Pán si vyvolil maličkých. V dnešnom prvom čítaní (1Sam 16, 1-13), poznamenal Svätý Otec, „jasne vidíme tento postoj Pána. Prorok Samuel stojí pred najstarším synom Izaiho a myslí si, že on je pomazaný, pretože bol vysokým, veľkým človekom. Ale Pán mu povie: „Nehľaď na jeho tvár ani na výšku postavy” a dodáva: „Tohoto som si nevybral, pretože nezáleží na tom, čo vidí človek.“ Naozaj, zopakoval pápež, „človek vidí iba vonkajšok, ale Boh pozerá do srdca“. Pán si vyberá podľa svojich kritérií. A volí si „slabých a pokorn...
Kresťania majú zatvárať dvere pred žiarlivosťou, závisťou a ohováraním, ktoré rozdeľujú a ničia naše komunity. K tomuto nás v šiestom dni týždňa modlitieb za jednotu kresťanov nabáda pápež František v homílii rannej svätej omše, ktorú slávil v Dome sv. Marty.
Radosť z víťazstva sa čoskoro mení na smútok a žiarlivosť kráľa Saula, keď vidí ženy, ktoré chvália Dávida, že zabil Goliáša. Takže veľká výhra - poznamenal Svätý Otec - začína byť porážkou v kráľovom srdci, do ktorého sa zavŕtal, ako sa to stalo v prípade Kaina, „červ žiarlivosti a závisti“. A rovnako ako u Kaina a Ábela, kráľ sa rozhodne Dávida zabiť.
„Žiarlivosť vedie k vražde. Závisť vedie k vražde. Boli to práve tieto dvere, dvere závisti, cez ktoré diabol vstúpil do sveta. Biblia hovorí: «Pre závisť diabla prišlo do sveta zlo.» Žiarlivosť a závisť otvárajú dvere všetkým zlým veciam a tiež rozdeľujú komunity. Keď kresťanská komunita alebo niektorí jej členovia trpia závisťou a žiarlivosťou, skončí v rozdelení - jedni proti druhým. A to je silný jed.
„Závistlivý človek, človek žiarlivý, je zatrpknutý: nemôže spievať, nemôže chváliť, nevie, čo je radosť, vždy sa pozerá na to, ‚čo ten má, a ja nemám‘. A to vedie k zatrpknutosti, horkosti, ktorá sa šíri po celej komunite. Títo ľudia sú rozsievačmi horkosti. A druhým postojom, ktorý prináša žiarlivosť a závisť, je ohováranie. Pretože netoleruje, že tamten niečo má, riešením je ponížiť toho druhého, aby som ja bol trochu povýšený. Nástrojom na to je ohováranie. Skúmajte a uvidíte, že v pozadí ohovárania je vždy žiarlivosť a závisť. A ohováranie rozdeľuje komunitu, rozbíja komunitu.
„Koľko krásnych kresťanských komunít“ - pokračoval Svätý Otec - dobre napredovalo, ale potom do jedného z ich členov vošiel červ žiarlivosti a závisti, s tým smútok, neľúbosť srdca a ohováranie.
Svätý Otec uzavrel dnešnú homíliu slovami: „Dnes v tejto svätej omši sa modlime za naše kresťanské komunity, aby to semienko žiarlivosti nebolo medzi nás zasiate, aby v našom srdci, v srdci našich komunít nezaujala miesto závisť, aby sme tak mohli napredovať a chváliť Pána, chváliť Pána s radosťou.
Tabuľka: Rozdiely medzi Dobrým a Zlým Duchom podľa Svätého Serafína Sarovského
| Dobrý Duch | Zlý Duch |
|---|---|
| Vedie k vernosti | Vovádza do popudlivosti |
| Vedie k čistote | Vovádza do nepokoja |
| Vedie k čestnosti | Vovádza do zloby |
| Vedie k vyrovnanosti | - |
