Sixtínska kaplnka je sakrálna stavba, ktorú ako súčasť Apoštolského paláca vo Vatikáne dal postaviť pápež Sixtus IV. v rokoch 1473 - 1484; pôvodne pápežova súkromná kaplnka vznikla podľa plánov Giovanniho de Dolciho a Baccia Pontelliho.
Michelangelo patrí nepochybne medzi najtalentovanejších umelcov všetkých čias. Majstrovským dielom z jeho rúk je aj vatikánska Sixtínska kaplnka, ktorú zdobia nástenné maľby s kresťanskou tematikou.
Ako Michelangelo namaľoval strop Sixtínskej kaplnky?
Schéma stropu Sixtínskej kaplnky
História a výstavba
Poverenie na výstavbu dal v 15. storočí pápež Sixtus IV. Postaviť ju dal pápež Sixtus IV., ktorý mal veľký podiel na urbanistickej obnove Ríma (odtiaľ názov Sixtínska). Začiatok výstavby bol okolo roku 1475 a dokončená bola v roku 1480.
Sixtínska kaplnka bola pôvodne postavená ako obranná budova. Jej prioritnou úlohou bolo poskytnúť útočisko obyvateľom Vatikánu, ak by ich napadli nejakí nepriatelia. Vedľa Sixtínskej kaplnky sa nachádza malá miestnosť, ktorú nazývajú Izba sĺz. Do nej môže vstúpiť len muž, ktorý bol práve zvolený za pápeža.
Posvätnosť tohto miesta mali umocniť architektonické prvky ranokresťanského obdobia. Kaplnka má pôdorys obdĺžnika s dĺžkou 40,9 metra a so šírkou 13,4 metra. Týči sa do výšky takmer 21 metrov. Rozľahlá pravouhlá sieň má dĺžku 40,23 m a šírku okolo 13,5 m. Klenba s nepravidelne rozmiestnenými lunetami sa dvíha do výšky 25 metrov. Po oboch pozdĺžnych stenách je po šiestich oknách.
Veľkosť kopíruje rozmery niekdajšieho Šalamúnovho chrámu v Jeruzaleme, čo má vyjadrovať súvislosť medzi židovským a kresťanským náboženstvom. Zdá sa priam neuveriteľné, že by táto výlučne kresťanská impozantná stavba, ktorú ročne navštívia milióny návštevníkov, mohla byť postavená podľa vzoru židovského chrámu.
Výzdoba a umelci
Sixtínska kaplnka je preslávená predovšetkým freskovou výzdobou stien a stropu dielami najvýznamnejších talianskych renesančných umelcov. Interiér o rozlohe 1000 m2 je zdobený freskami. Steny sú rozdelené do troch poschodí, v najvyššom pod klenbou sú okná, strednú pokrývajú fresky zo Starého a z Nového zákona. Nástenná plocha pod oknami je vyzdobená freskami.
Výzdoba kaplnky bola zadaná pápežom Sixtom IV. vtedajším najväčším florentským umelcom a vo výtvarnom odbore to bola prvá veľká zákazka. Vyhotovené boli v rokoch 1481-1482. Medzi umelcov, ktorí sa podieľali na výzdobe, patria Sandro Botticelli, Cosimo Rosselli, Piero di Cosimo, Ghirlandaio, Luca Signorelli, Pinturicchio. Na obidvoch bočných stenách je po šesť veľkých freskových obrazov s výjavmi zo života Ježiša Krista (na pravej strane) a Mojžiša (na ľavej strane), maľovaných v r. 1481 - 1482 toskánskymi a umbrijskými maliarmi.
Práce na nástenných maľbách trvali od júla 1481 do mája 1482, teda pomerne krátku dobu: sotva jedenásť mesiacov. Maliari povolaní do Ríma najprv vytvorili vzorky fresiek, ktoré boli z umeleckého ale aj z liturgického hľadiska podrobené odbornému preskúmaniu pápežom ustanovenou komisiou.
Obrazový program kaplnky obsahoval cyklus scén zo Starého a z Nového zákona o živote Mojžiša a Krista. Príbehy začínali pri oltárnej stene - tu namaľované fresky však o polstoročie ustúpili Michelangelovmu Poslednému súdu - pokračovali pozdĺž dlhých stien kaplnky a končili pri vstupnej stene. Nad týmito obrazmi bola namaľovaná galéria pápežských portrétov a spodnú časť stien zaplnili vyobrazené drapérie.
Pôvodná výzdoba kaplnky bola podstatne jednoduchšia. Jej strop bol natretý výraznou modrou farbou s hviezdami a mal predstavovať pohľad na nočnú oblohu.
| Freska | Umelec |
|---|---|
| Krst Krista v Jordáne | Sandro Botticelli |
| Kristovo pokušenie | Sandro Botticelli |
| Povolanie sv. Petra a sv. Ondreja | Ghirlandaio |
| Kázeň na hore | Cosimo Rosselli |
| Odovzdanie kľúčov sv. Petrovi | Perugino |
| Posledná večera | Cosimo Rosselli a Biagio d’ Antonio |
| Mojžišova cesta do Egypta | Perugino |
| Mojžiš prijíma povolanie | Sandro Botticelli |
| Prekročenie Červeného mora | Biagio d’ Antonio Tucci |
| Klaňanie sa zlatému teľaťu | Cosimo Rosselli |
| Potrestanie Chóra a jeho druhov | Sandro Botticelli |
| Posledné dni Mojžišove | Luca Signorelli a Bartolomeo della Gatta |
Michelangelove fresky
Maliarsku výzdobu Sixtínskej kaplnky dovŕšil Michelangelo Buonarroti, keď z poverenia pápeža Júliusa II. sa pustil do výmaľby stropu (predtým tam bola zobrazená hviezdna obloha) s pomocníkmi povolanými z Florencie. Túto časť však zničil a pokračoval sám. Nevýraznú klenbu rozčlenil architektonickými motívmi na rôzne veľké polia, stredné naplnil výjavmi zo stvorenia sveta (o Adamovi a o Noemovi), pri rohoch menších obrazov umiestnil postavy nahých mladíkov, medzi lunety päť sibýl a sedem prorokov, v rohových častiach predobrazy spasenia ľudstva a nad oknami Ježišových predkov. Obsahovo tak nadviazal na obrazy bočných stien, maliarsky rozvíjajúc svoje sochárske zámery.
Michelangelo nebol nadšený ponukou maľovať fresky v kaplnke. On sám sa cítil byť skôr sochárom a prácu s kameňom veľmi miloval. V určitom momente maľovania fresiek začal mať Michelangelo pocit, že táto pracovná ponuka je v skutočnosti iba dobre premyslenou pascou konkurentov. Čiastočne to podľa neho urobili kvôli tomu, že ho chceli odstaviť od jeho obľúbeného sochárstva.
Práca na freskách bola veľmi náročná. Michelangelo musel často maľovať v krkolomných pózach, kvôli čomu trpel silnými bolesťami. Michelangelovi trvalo zdobenie kaplnky štyri roky. Ako posledného namaľoval samotného Boha. Michelangelo si pred začiatkom práce nechal vytvoriť špeciálne lešenie. Keďže sa okolo celej miestnosti nachádzalo lešenie, umelecký majster ani po dokončení nevidel svoje dielo kompletne hotové.
Medzi Michelangelom a pápežom Júliusom II. prebiehali neustále spory. Michelangelo narážal na neuveriteľnú náladovosť pápeža, na jeho nezvyčajné lakomstvo, na opätovné pokusy obrať umelca o jeho zaslúžený honorár o i námietky pápeža proti umelcovým predstavám o výmaľbe Sixtínskej kaplnky. Umelec si napokon svoje predstavy presadil a rozhodol sa pre maľby vychádzajúce z knihy Genezis: Stvorenie sveta.
Umeleckým a ideovým vyvrcholením interiérovej výmaľby kaplnky je Michelangelova freska Posledný súd na čelnej (západnej) stene. Tento umelec nezaprel počas práce na freskách svoju rebelskú dušu. Na maľbe, ktorá zachytáva moment z posledného súdu, sa nachádza mnoho nahých postáv. To niektorých kňazov veľmi pobúrilo a v prvom momente s jeho dielom nesúhlasili a chceli ho prerobiť. K tomuto kroku však napokon pristúpili až v 16. storočí.
Ako sme spomínali vyššie, Michelangelo len veľmi neochotne súhlasil s maľovaním fresiek. Trvalo mu to 4 roky, ktoré pretrpel a zmenilo to aj jeho postoj ku katolíckej cirkvi. Pre vlastné zadosťučinenie namaľoval svoju biednu tvár na Holofernovu odťatú hlavu a na kožu sv. Bartolomeja.
Vo freskách je postava Boha skrytá až šesťkrát. Najznámejšia je jeho podobizeň sivého muža v scéne „Stvorenie sveta“, kde sa koncom prsta dotýka prsta nahého človeka.
Rekonštrukcie a ochrana
Všetky maľby sa podarilo uchovať v pomerne dobrom stave. Jedným z dôvodov je aj zákaz fotografovania. Na freske zobrazujúcej výjav z biblie o Noemovej arche je vidieť drobné poškodenie. V 18. storočí nastalo drobné poškodenie.
Práce na kaplnke sa predĺžili i kvôli tomu, že tam bolo veľmi vlhké prostredie. Po prvom roku musel maliar niekoľko fresiek opätovne premaľovať, pretože sa na nich vytvorila pleseň. V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch minulého storočia prebehla v kaplnke najrozsiahlejšia rekonštrukcia.
Sixtínska kaplnka po rekonštrukcii
Sixtínska kaplnka ako miesto konkláve
Nie je to len jedno z najznámejších turistických miest vo Vatikáne, rovnako tak je i posvätným miestom. Od roku 1492 sa tu totiž konajú pápežské konkláve - proces, v ktorom kardináli volia nového pápeža. Od roku 1492 sa Sixtínska kaplnka využíva aj na voľbu pápeža. Práve tam sa stretáva vyše sto kardinálov pri rokovaniach o tom, kto by mal zasadnúť na najdôležitejší post v cirkvi.
Dnu vstupuje 115 kardinálov, ktorí musia odprisahať absolútnu mlčanlivosť (cena za únik informácií je exkomunikácia). Z komína Sixtínskej kaplnky sa po voľbe pápeža vypúšťa čierny dym - ak je voľba neúspěšná či biely dym, ktorý oznamuje jeho úspešné zvolenie. V roku 1978 však nefungovala signalizácia dymu správne a dym nebol ani bielej ani čiernej farby.
Sixtínska kaplnka predstavuje z historického a umeleckého hľadiska jednu z najvýznamnejších častí pápežského paláca vo Vatikáne. Sixtínska kaplnka patrí medzi najnavštevovanejšie atrakcie vo Vatikáne a Taliansku.
Návšteva Sixtínskej kaplnky
Návštevníci Sixtínskej kaplnky musia dodržiavať prísny dress code. Turisti nesmú mať odhalené ramená, rovnako nesmú nosiť kraťasy alebo v prípade žien sukne nad kolená.
Unikátna kniha o Sixtínskej kaplnke
Onedlho vyjde unikátna kniha o Sixtínskej kaplnke. Dala by sa z nej vytvoriť replika stavby v ozajstnej veľkosti. Aj to možno boli dôvody, prečo sa talianske vydavateľstvo Scripta Maneat rozhodlo zrealizovať unikátny projekt - vytvoriť knihu fotografií, z ktorých by ste si po poskladaní mohli vytvoriť Sixtínsku kaplnku v jej reálnej veľkosti.