S príchodom marca a po skončení fašiangového obdobia nastáva čas útlmu, čiže pôstu. Pôstne obdobie je prípravným obdobím pred Veľkou nocou. V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou.
Obrad sypania popola na hlavu počas Popolcovej stredy.
Popolcová Streda a Jej Význam
Popolcová streda je v rímskokatolíckom liturgickom kalendári prvý deň pôstneho obdobia. Jej termín pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou. Do týchto 40 dní sa nepočítajú nedele, preto v praxi pripadá Popolcová streda na 46. deň pred Veľkonočnou nedeľou.
Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Tento symbol sa vzťahuje na blízkovýchodnú tradíciu sypania si popola na hlavu, na znamenie pokánia pred Bohom. Pre mnohých kresťanov predstavuje Popolcová streda pripomienku vlastnej konečnosti a cieľa či smerovania vlastného života, vyznačuje sa teda pokáním.
V tento deň, ktorý je dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu, kňaz alebo diakon robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“ alebo „Kajajte sa a verte v evanjelium!“. Tento úkon zároveň vysvetľuje rozdiel medzi prísnym pôstom tento deň a prísnym pôstom na Veľký piatok. Prvý je pôstom pokánia za spáchané hriechy („zhrešil som, ani jesť nechcem, kým to nedám do poriadku“).
Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v ten deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. V 10. a 11. storočí bol už tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej Európy.
Tento obrad sa kedysi konal na Prvú pôstnu nedeľu - tou totiž aj skutočne 40-dňové Pôstne obdobie začínalo. No neskôr sa ujalo tvrdenie, že nedele, ktoré nie sú dňami pôstu, sa do 40 dní pokánia nepočítajú. A zároveň sa k tomuto obdobiu pripojili (nelogicky) aj prvé dva dni Veľkonočného trojdnia. Jednoduchá matematika tak viedla k posunutiu začiatku Pôstneho obdobia o 4 dni na Popolcovú stredu.
Liturgická reforma zavŕšená II. vatikánskym koncilom tieto anomálie odstránila - teda obnovila Veľkonočné trojdnie ako samostatné liturgické obdobie (najdôležitejšie, nazývané tiež nedeľa nedieľ), ale Popolcovú stredu ponechala. Preto dnes máme 44-dňové Pôstne obdobie. Pričom všetky nedele sú jeho súčasťou (samotný ich názov to hovorí), ale nie sú dňami pôstu. Rovnako ako nie sú dňami pôstu aj obe slávnosti, ktoré v Pôstnom období slávime - Zvestovanie Pána a sv.
Pôst je obdobím, keď sa má veriaci usilovať o obrátenie, zmenu zmýšľania, má rozjímať nad svojím životom, plakať nad svojimi hriechmi. No je to obdobie, ktoré smeruje ku slávnemu Zmŕtvychvstaniu Krista a spáse všetkých ľudí. To znamená, že pôst má zmysel v tom, že smeruje k vykúpeniu.
Pôst v Gréckokatolíckej Cirkvi
V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sa podľa Gregoriánskeho kalendára začína Veľký pôst, teda Štyridsiatnica. Ide o štyridsaťdňové pôstne obdobie prípravy zamerané na Veľkú noc, ktorá sa v Gréckokatolíckej cirkvi nazýva Pascha.
Podľa Pôstnej disciplíny Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je prvý deň Štyridsiatnice a piatok Veľkého týždňa (Veľký piatok) prísny alebo strohý pôst, t.j. platí zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec s pôstom - teda je dovolené raz za deň sa najesť do sýta a pripúšťa sa najviac dvakrát malé občerstvenie.
Počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet.
História Štyridsiatnice
História Štyridsiatnice siaha do čias apoštolov. Už prvé kresťanské spoločenstvá si v deň židovskej Paschy pripomínali Kristovo utrpenie a smrť a v tento deň dodržiavali pôst. Podľa historických prameňov tento tzv. paschálny pôst dodržiavali niektorí jeden deň, iní dva dni, iní ešte dlhšie. V 2. a 3. stor. sa postupne pôst presunul na obdobie pre Paschou, tzv. predpaschálny pôst. V 3. stor. v niektorých cirkvách predpaschálny pôst trval celý týždeň. Tento týždeň dnes nazývame Strastný týždeň (alebo Veľký týždeň) a je to týždeň pred Veľkou nocou. Koncom 3. stor. už veľký pôst trval do 40 dní. Od 4. stor. máme prvé jasné svedectvá o štyridsaťdennom predpaschálnom pôste (Nicejský koncil). Hoci v 4. stor. sa už Štyridsiatnica ustálila v Cirkvi na Východe i na Západe, nemala ešte presný názov a nebola zavedená jednotne.
Symbolika Čísla 40
Podľa starodávnej tradície sa soboty a nedele vo Východnej cirkvi nepovažujú za pôstne dni. Aby sa dosiahlo číslo 40, pôst sa predĺžil zo šiestich na sedem týždňov. Západná (Latinská cirkev) mala šesťtýždenné Veľkopôstne obdobie, nakoľko aj sobotu počíta do pôstnych dní; veľký pôst mal teda aj na Západe iba 36 dní. Aby sa dosiahlo plných 40 dní pôstu, Západná cirkev v 7. stor. pridala ešte štyri dni na začiatok pôstu. Vo Východnej cirkvi trvá pôst prakticky 36 a pol dňa. Sedem týždňov pôstu bez sobôt a nedieľ tvorí (7 x 5 =) 35 dní. K tomu treba prirátať ešte Veľkú sobotu a polovicu noci pred sviatkom Paschy, ktorá sa tiež ešte považuje za pôstny čas. Číslo 40 má podobne ako čísla 3, 7, 9 už od najstarších biblických čias symbolický význam. Preto sa dostalo do predpaschálneho pôstu skôr v symbolickom ako doslovnom chápaní.
V 3. a 4. stor. zaznamenal katechumenát najväčší rozkvet. Katechumeni, teda ohlásení čakatelia na krst sa pripravovali na prijatie sviatosti krstu. Príprava zvyčajne trvala tri roky a končila sa slávnostným spôsobom počas Štyridsiatnice; vyvrcholením bol samotný krst na Veľkú (Bielu) sobotu. V 3. stor. sa spájal obrad krstu predovšetkým so sviatkom Paschy. Katechumeni sa pripravovali na krst modlitbou a pôstom. Pod vplyvom katechumenátu sa pôvodne kratší predpaschálny pôst predĺžil na 40 dní. Postupom času aj ostatní (pokrstení) veriaci začali dodržiavať pôst spolu s katechumenmi.
Liturgické texty Štyridsiatnice majú modlitebný a kajúci charakter. Telesný pôst je dočasné zrieknutie sa mäsitých jedál, mliečnych výrobkov, alkoholu a striedme požívanie rastlinných pokrmov. Duchovný pôst spočíva v odstránení vášnivých myšlienok, citov a ostatných nerestí. Každý kresťan je pozvaný, aby sa viac pripodobnil Bohu, a to práve cez modlitbu, skutky pokory a milosrdenstva.
Liturgické Zvyklosti Počas Štyridsiatnice
Veľkopôstna modlitba sv. Efréma Sýrskeho je najrozšírenejšia veľkopôstna modlitba, lebo práve ona najvýraznejšie vystihuje podstatu liturgických pôstnych úkonov. Táto modlitba sa číta dvakrát na konci každej veľkopôstnej bohoslužby. Počas prvých štyroch dní Veľkého pôstu sa na večernej bohoslužbe (Veľkom povečerí) spieva kajúci kánon, ktorého autorom je sv. Andrej, arcibiskup z ostrova Kréta.
Eucharistia na Východe má viac charakter slávenia, kým na Západe sa viac pociťuje obetný charakter sv. omše. Preto v pôste Východná cirkev obmedzuje toto slávenie len na soboty, počas ktorých spomína svojich zosnulých (tzv. zádušné soboty) a na nedele, ktoré sú dňom Pána, Veľkou nocou týždňa. V týždni sa teda Eucharistia v pôste neslávila. Preto bola ustanovená tzv. Liturgia vopred posvätených darov, ktorá sa pripisuje sv. Gregorovi rímskemu pápežovi. Súčasná prax Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je, že Liturgia vopred posvätených darov sa slúži v stredy (pamiatka Pánovho umučenia) a piatky (pamiatka Pánovej smrti) Štyridsiatnice; v ostatné dni sa slúži sv.
Ikona: MANDYLION, okolo roku 1720-1740, z Cerkvi sv. Michala archanjela z dediny Ortutova.
Ako Vzniklo Pôstne Obdobie?
Generácie kresťanov, ktoré žili v dobe po smrti apoštolov, sa vyznačovali tým, že sa usilovali vo svojom živote napodobňovať život Pána Ježiša. Keďže Pán Ježiš po krste v Jordáne odišiel na púšť a tam sa 40 dní postil (porov. Mt 4,2), začali sa postiť aj kresťania. Tejto myšlienke napomáhali aj spisovatelia duchovného života, ktorí zdôrazňovali, že aj Mojžiš sa postil na hore Sinaj 40 dní (Ex 34,28) a podobne 40 dní sa postil aj prorok Eliáš na ceste k hore Horeb (A Kr 19,8).
Problém s Počtom Dní
Latinský názov pôstneho obdobia je „quadragesima“, čo v slovenčine znamená jednoducho obdobie štyridsiatich dní. Týmto slovom kresťania nazývali 40-denné pôstne obdobie pred Veľkou nocou. Problém však spočíval v tom, kedy pôst začať a kedy skončiť, aby trval naozaj 40 dní. Spočiatku pôstne obdobie začínalo v nedeľu 6 týždňov pred Veľkou nocou a končilo na Bielu sobotu večer, čo bolo vrátane soboty rovných 40 dní. Avšak v nedele sa v skutočnosti kresťania nepostili, ale oslavovali deň Pánov (Zmŕtvychvstanie Pána Ježiša), pôstne obdobie v skutočnosti trvalo iba 34 dní (bez 6 nedieľ).
Z tohto dôvodu došlo k nasledovnej úprave: najprv boli vyňaté zo svätého alebo veľkonočného trojdnia (Veľký piatok, Biela sobota a Veľkonočná nedeľa) dva dni (Veľký piatok a Biela sobota), ktoré boli pričlenené k pôstnemu obdobiu, čím sa počet skutočných pôstnych dní zvýšil na 36. Neskôr pred prvou pôstnou nedeľou boli pridané ešte ďalšie 4 dni a pôstne obdobie sa začínalo popolcovou stredou.
Pri reforme liturgie v roku 1969 spomínaná úprava narobila odborníkom liturgie veľa problémov. Stáli pred nimi tieto možnosti:
- vrátiť začiatok pôstneho obdobia na prvú pôstnu nedeľu (v tomto prípade bez nedieľ by do Bielej soboty vrátane bolo rovných 40 dní);
- ponechať začiatok pôstneho obdobia na popolcovú stredu (v tomto prípade do Bielej soboty vrátane bez nedieľ by to bolo 44 dní;
- určiť začiatok pôstneho obdobia na popolcovú stredu a koniec na Zelený štvrtok večer a zaviesť veľkonočné alebo sväté trojdnie (Veľký piatok, Biela sobota a Veľkonočná nedeľa) a vzdať sa toho, že pôstne obdobie bude trvať presných 40 dní (s nedeľami je to 44 dní, bez nedelí iba 38 dní).
Obdobie od Zeleného štvrtku Pamiatky Pánovej večere až do veľkonočnej nedele (veľkonočné trojdnie) sa chápe už ako obdobie veľkonočných udalostí, hoci Veľkému piatku a Bielej sobote nemožno uprieť pôstny charakter.
Počas celého pôstneho obdobia (výnimkou boli nedele) veriaci jedli iba 1 raz za deň obvykle vo večerných hodinách a nejedlo sa ani mäsitý pokrm, ani sa nepilo víno (neskôr vo východných krajinách ani mlieko a mliečne výrobky). Zvlášť prísny bol pôst ne Veľký piatok a Bielu sobotu. V tieto dva dni veriaci nič nejedol a nič nepili a obrady veľkonočnej vigílie trvali zo soboty na nedeľu celú noc.
Po liturgickej reforme od roku 1969 platí prísny pôst iba na popolcovú stredu a veľký piatok a spočíva v tom, že iba 1 raz sa môže veriaci dosýta najesť, ale okrem toho si ešte 2 razy môže niečo zajesť. To viaže zdravých veriacich, ktorí dovŕšili 18. rok veku a neprekročili 60. rok veku. Na popolcovú stredu a veľký piatok sa treba zdržiavať aj mäsitého pokrmu, čo viaže zdravých veriacich po dovŕšení 14.
Keď sa stala streda pred prvou pôstnou nedeľou začiatkom pôstneho obdobia, začal sa vykonávať v tento deň zvláštny obrad (predtým sa vykonával na prvú pôstnu nedeľu). Verejní hriešnici (veriaci, ktorých ťažký hriech bol ľuďom všeobecne známy) sa dobrovoľne a z kajúcnosti obliekali do zvláštneho kajúceho rúcha a nasypal sa im na hlavu popol na znak pokánia. Potom boli vyhnaní od spoločenstva veriacich a vrátiť sa mohli až po náležitom pokání na Zelený štvrtok večer, ktorý bol dňom zmierenia. Ale aj ostatní veriaci boli poznačení na (popolcovú stredu) popolom: mužom sa sypal popol na hlavu a ženám sa z popola urobil na čelo znak kríža. Prax verejného pokánia vo vrcholnom stredoveku zanikla, ale obrad popolca ostal do súčasnej doby ako znak pokánia a kajúcnosti. Preto má streda, kedy začína pôstne obdobie, prívlastok popolcová.
Pri poznačení veriaceho na začiatku pôstneho obdobia popolom môže kňaz použiť dve slovné formuly, ktoré sú na tento účel predpísané. Prvá znie: „Pamätaj človeče, že si prach a na prach sa obrátiš“. Sú to slová z knihy Genezis 3,19 a pripomínajú vyhnanie Adama a Evy z rajskej záhrady. Druhá formula znie: „Čiňte pokánie a verte evanjeliu“.
Pôst, pokánie a kajúcnosť patria k úkonom nášho náboženstva. Preto ich konajme s láskou a poníženosťou voči Pánu Bohu, ale vždy rozvážne a tak, aby sme si neuškodili svojmu zdraviu. Rozumný pôst môže prospieť aj ľudskému zdraviu. Súčasná pôstna cirkevná disciplína je usporiadaná tak, že nemôže poškodiť zdravému ľudskému organizmu.
Pôstne Obdobie v Rôznych Cirkvách
Kresťanské cirkvi po celom svete dodržiavajú pôstne obdobia. Pritom každá z nich má vlastné pravidlá a tradície. Rímskokatolícka cirkev stanovuje pôstne obdobie na 40 dní pred Veľkou nocou. Začína sa Popolcovou stredou a končí Piatkom utrpenia Pána. Veriacich zaväzuje prísny pôst najmä v Popolcovú stredu a Piatok utrpenia Pána. Vtedy sa musia zdržať mäsitých pokrmov. Zároveň smú len raz denne jesť do sýtosti. Okrem toho sa veriaci počas piatkov modlia krížové cesty.
Pôstne obdobie sa delí na dve výrazné časti. Prvá začína Popolcovou stredou a trvá do soboty po štvrtej pôstnej nedeli. Štvrtá pôstna nedeľa dostala názov Laetare. Nesie sa v radostnejšom duchu. Kňaz si môže obliecť ružový ornát, čo je v liturgickom roku možné len dvakrát. Piata pôstna nedeľa, známa ako Smrtná nedeľa, začína druhú časť. Teraz sa dôraz presúva z pokánia na rozjímanie o Kristovom utrpení. Liturgia sa výrazne mení. Z oltárov mizne kvetinová výzdoba. Všetky kríže zahaľujú čiernym alebo fialovým súknom. Čítania, modlitby aj spevy reflektujú túto zmenu.
Gréckokatolícka a pravoslávna cirkev poznajú hned’ niekoľko pôstnych období. Veľký pôst časovo približne zodpovedá katolíckemu obdobiu pred Paschou. Začína sa však skôr. Navyše do neho nezapočítavajú soboty ani nedele. Pôstna disciplína je pritom prísnejšia.
V prvý deň Štyridsiatnice (teda v Čistý pondelok) a vo Veľký piatok nás zaväzuje „zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec“. „Zdržanlivosť“ od vymenovaných pokrmov zaväzuje v súčasnosti každého gréckokatolíka od 7. V deň pred Narodením Krista (24. december), v deň pred Bohozjavením (5. január), v prvý deň Štyridsiatnice (teda v Čistý pondelok) a vo Veľký piatok platí popri uvedených zdržanlivostiach aj „pôst“. „Pôst“ zaväzuje každého gréckokatolíka od 14. do 60.
Všetky potrebné inštrukcie ohľadom platnej pôstnej disciplíny nájdete napríklad vo svojej modlitebnej knižke Hore srdcia. V tejto súvislosti je veľmi dôležité uvedomiť si, že uvedené pravidlá nepredstavujú kresťanský ideál pôstnej disciplíny, ale akési nevyhnutné minimum, pod ktoré by naozaj nik nemal klesnúť. Keby sme si popísali ideálnu pôstnu disciplínu, ako ju zachovávali a odovzdali nám veľkí duchovní otcovia, zistili by sme, že je mnohonásobne, takmer neporovnateľne, náročnejšia.
Pôst a Zdržanlivosť
Ak v niektorý deň nejeme mäso (hoci jeme viackrát denne, zvyčajne tri razy: raňajky, obed, večera), mnohí ľudia zvyknú povedať, že sme sa v daný deň postili. To však nie je pravda - v daný sme zachovali iba zdržanlivosť od mäsa, nie však pôst. Je teda veľmi dôležité striktne rozlišovať medzi „pôstom“ a „zdržanlivosťou“ od nejakých pokrmov.
Takmer v každý piatok počas roka, takmer v každú stredu počas Veľkého pôstu, vo sviatky Povýšenia úctyhodného kríža (14. september) a Sťatia hlavy úctyhodného Jána Predchodcu (29. august), v deň pred Narodením Krista (24. december) a v deň pred Bohozjavením (5. január) platí „zdržanlivosť od mäsa“.
Pôstne obdobie pred Veľkou nocou sa tradične spája s odľahčenou, bezmäsitou stravou, ktorá zahŕňa strukoviny, zemiaky, obilniny, kyslú kapustu a koreňovú zeleninu.
Pre svoj dobrý pocit a obetu sa môžete zrieknuť sledovania televízie, hudby, fajčenia, alkoholu, sladkých nápojov, ležania na gauči, alebo sociálnych sietí. Namiesto toho by ste mali čítať Sväté písmo aspoň 10 minút, v tichosti rozjímať, byť prítomní na svätej omši, ísť na spoveď, pomodliť sa ruženec, alebo sa vydať na pobožnosť krížovej cesty.
V Učení Dvanástich apoštolov (Didascalia apostolorum) zo začiatku 3. storočia sa odporúča 1 - 2-dňový pôst (alebo 40-hodinový pôst) pred krstom a 2 - 3-dňový pôst pred Veľkou nocou. Z tohto krátkeho pôstu sa postupne vyvinul 40-dňový pôst, ktorý odporúča veriacim už na začiatku 4. storočia sv. Atanáz (296-373), biskup z Alexandrie i sv. Cyril Jeruzalemský (315-386). Pôvodné pôstne pravidlá boli veľmi prísne: dovoľovali požívanie jedla len jedenkrát denne. Okrem toho boli sprísnené aj abstinenciou, t.j. úplným zdržiavaním sa požívania niektorých pokrmov ako mäso, ryby, mlieko a mliečne výrobky (maslo, syry).
Pôstne obdobie trvá v Rímskokatolíckej cirkvi od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele. Zahŕňa šesť pôstnych nedieľ. Prvá pôstna nedeľa sa ešte donedávna nazývala Quadragesima (grécky tesserakostes, t.j.
Začiatkom 5. storočia sv. Maximus, turínsky biskup, zaviedol trojtýždňovú predpôstnu prípravu. Tri nedele pred pôstom sa volali: Septuagesima (70. deň pred Veľkou nocou - táto nedeľa bola u nás známa pod menom „Deviatnik“), Sexagesima (60. deň) a Quinquagesima (50. deň). Spolu so 40-dňovým pôstom tvorili 70-dňovú prípravu, symbolizujúcu 70 rokov babylonského zajatia. Pápež Gregor I. Veľký (590-604) vytvoril pre tieto dni osobitné prosebné modlitby. Pápež Alexander III. (1159-1181) nariadil, aby sa spev „Alleluja“ - podobne ako v 40-dňovom pôstnom období - nahradili invokáciou Laus tibi Domine, Rex aeternae gloriae (Chvála Ti Kriste, Kráľ večnej slávy).
| Cirkev | Začiatok pôstu | Koniec pôstu | Dĺžka pôstu | Pôstna disciplína |
|---|---|---|---|---|
| Rímskokatolícka | Popolcová streda | Veľkonočná nedeľa | 40 dní | Zdržiavanie sa mäsa v Popolcovú stredu a Veľký piatok, možnosť zrieknuť sa iných vecí |
| Gréckokatolícka | Pondelok pred Popolcovou stredou | Piatok pred Lazárovou sobotou | Cca 40 dní | Prísnejšia disciplína, zdržiavanie sa mäsa, mlieka a vajec v určité dni |