Ak si niekto želá nechať sláviť úmysel svätej omše, je možné sprostredkovať tzv. „gregoriánske sväté omše“. Pod týmto pojmom je potrebné vidieť starú tradíciu, ktorá sa viaže na dobu pápeža Gregora Veľkého (pontifikát 590-604). Ide o slávenie za sebou nasledujúcich 30 svätých omší, ktoré sa viažu k zosnulým veriacim/dušiam. Tieto sväté omše sa slávia každý deň počas jedného mesiaca. Z adresy, ktorú zadáte, dostanete oznámenie o dátume začatia slávenia svätých omší.
Košice 1953 Dóm svätej Alžbety je gotický klenot
Rané obdobie a vznik prvých kostolov
1141-1161 - Od polovice 12. storočia patrili Košice pod kráľa uhorského Gejzu II., ktorý pochádzal z dynastie Arpádovcov.1143 - Benediktínske opátstvo v Krásnej n/Hornádom pri Košiciach zasvätené P. Márii, vysvätil jágerský biskup Martýrius. Miesto, kde sa kláštor nachádzal, má však oveľa hlbšie historické korene. Na jeho mieste sa predtým nachádzalo staré slovanské sídlisko, pravdepodobne z 9. - 11. storočia. Potom sa na tomto mieste nachádzal jednoloďový románsky kostolík, datovaný do 11. storočia a prestavaný v prvej polovici 12. storočia. Benediktíni vystavali kláštor s trojloďovou románskou bazilikou s dvomi vežami. Bazilika pravdepodobne slúžila aj miestnym obyvateľom.1162-1173 - Košice patrili pod vládu uhorského kráľa Štefana III.1230 - Z tohoto roku sa zachovala prvá známa písomná zmienka o osade - meste Košice, podľa ľubinskej listiny, ktorá informuje o kúpe pozemkov Košičanmi. Písomný záznam Jágerskej kapituly informuje o predaji pozemkov synom košického kňaza. Keďže záznam Košice neoznačuje ako possessio, ale termínom villa, je jasné, že ide o osadu - mesto. Na jeho mieste sa už pravdepodobne nachádzal kostol, historici sa domnievajú, že kostol sv. Mikuláša.
Dóm sv. Alžbety v Košiciach
1241 - Začali boje po útoku Tatárov, ktorí vačíňali v celom okolí. Kráľ Belo IV. sa snaží o opätovné osídlenie zeme vyplienenej po tatárskych vpádoch. Pravdepodobne okolo roku 1250 bola Kaplnka sv. Michala už dostavaná. Tento údaj však spochybňuje viacero renomovaných historikov, ktorí sa nazdávajú, že tomu takto bolo až v druhej polovici 14. storočia.
Výstavba Dómu sv. Alžbety a ďalší rozvoj
1260 - Výstavba kostola sv. Alžbety.1250-1270 - Výstavba pôvodného chrámu sv. Alžbety. Tento jednoloďový kostol sa však nezachoval a stál na mieste terajšieho Dómu sv. Alžbety. Svätyňa pôvodného kostola mala 11.5 x 10.25m a jeho hlavná loď 27.8 x 14m. Technické údaje o pôvodnom kostole sú známe z rekonštrukcie dómu z 19. storočia.1267 - Podľa listiny Štefana V. boli pozemky Horných Košíc darované hosťom z Košíc Samphlebenovi a Oblovi. V roku 1281 sú Košice prvýkrát označené termínom civitas namiesto villa, čiže obec. Z tohoto roku pochádza aj najstaršia známa mestská pečať s vyobrazením sv. Alžbety. V Košiciach stál kostol sv. Alžbety.
1290 - Mestské hradby už obkolesovali a chránili Košice. Košice získali cirkevnú autonómiu. Toto privilégium potvrdzuje listina jágerského biskupa Ondreja.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1303-1311 | Vojna Košíc s rodom Omodejovcov. |
| 1303 | Košice vojensky i politicky pridali na stranu českého kráľa Ladislava V. |
| 1312 | Na vojenskú scénu vstupuje Matúš Čák Trenčiansky a jeho 1700 žoldnierov. Pridáva sa na stranu Omodejovcov. |
| 1347 | Košice boli zaradené medzi hlavné kráľovské mestá a získali slobody ako Budín i právo skladu a trhu. |
| 1357 | Požiar, pri ktorom pravdepodobne zhorel aj pôvodný kostol sv. Alžbety. Začiatok stavby Dómu sv. Alžbety. |
| 1369 | Ľudovít Veľký udelil mestu Košice erb - ide o prvý erb udelený právnickej osobe, prvý mestský erb v Európe. |
1357 - Začiatok stavby Dómu sv. Alžbety. V roku 1366 Košice vedú spor s johannitmi o mestskú nemocnicu. Ľudovít Veľký udelil mestu Košice erb - ide o prvý erb udelený právnickej osobe, prvý mestský erb v Európe.
1401 - V meste Košice sa nachádzajú 4 fary, 3 kláštory a 9 kostolov. Podľa odpustkovej buly pápeža Bonifáca IX., kto sa vyspovedá a dá príspevok na stavbu Dómu sv. Alžbety, získa odpustky. Richtárom mesta bola Jacobus Stoyan. Snem mestských poslov z Košíc, Bardejova, Prešova, Levoče a Sabinova.
1420 - Rozostavaný Dóm sv. Alžbety. Ján Jiskra z Brandýsa je poverený matkou Ladislava Pohrobka - kráľovnou Alžbetou zabezpečiť trón pre jej syna. Ján Jiskra sa stal hlavným kapitánom mladého kráľa Ladislava v Uhorsku, pričom na strane Jagelovcov stojí ako kapitán Ján Huňady. V roku 1445 sa pravdepodobne zbúral tzv. Košický hrad na Hradovej.
Kaplnka sv. Michala v Košiciach
1474 - Výstavba hlavného oltára v Dóme sv. Alžbety. Pápež vydal mimoriadne odpustky za odpustenie hriechov pre tých, ktorí prispeli na dostavbu Dómu sv. Alžbety. Približne v roku 1484 sa vybudoval vonkajší pás hradieb okolo mesta. V roku 1490 na Košice útočí poľsko-litevské vojsko Jána Alberta. Ide o prvé využitie delostrelectva voči Košiciam, ktoré vďaka hradbám mali pozíciu ako obrovský hrad. V dôsledku toho došlo k poškodeniu Dómu sv. Alžbety a kaplnky sv. Michala.
1502 - Kráľ Vladislav II. Jagelovský mení podobu erbu mesta Košice na súčasné stvárnenie. V roku 1508 pražský staviteľ Václav ukončil stavebné práce na Dóme sv. Alžbety do súčasnej podoby. Južná veža však ostala nedostavaná, ako je tomu doposiaľ. Na kaplnke sv. Michala pristavali svernú loď. V roku 1511 kráľ Vladislav II. Jagelovský udelil Košiciam výsadu, podľa ktorej mohla košická mincovňa raziť strieborné mince. Interiér Dómu sv. Alžbety.
Reformácia a ďalšie zmeny
1526 - Na trón nastúpil kráľ Ľudovít II. V spore o kráľovskú korunu Košice vyjadrili podporu Ferdinandovi I. Mesto získalo do vlastníctva Levočský dom. Ján Zápoľský, bojujúci o svoju pozíciu na tróne, obsadil Košice, ktoré vyjadrili podporu Ferdinandovi I.
1552 - Cisár opäť získava kontrolu nad Košicami. Nariadením Ferdinanda I. získavajú košickí Maďari rovnaké práva, ako majú starousadlí košickí Nemci a iní dlhodobí obyvatelia mesta. V roku 1553 bol Dominikánsky rád bol prepadnutý ozbrojencami na čele s richtárom Jánom Lippayom.
1554 - V pohnutých časoch reformácie sa Dóm sv. Alžbety dostal do vlastníctva protestantskej cirkvi. Dominikánsky mníšsky rád podpísal zmluvu s mestom, podľa ktorej prenajali Košiciam svoje majetky. Ferdinand I. Habsburský odovzdal opátstvo z Krásnej nad Hornádom trnavskej škole.
1557 - Po ničivých požiaroch bolo nutné uliať nový zvon pre Dóm sv. Alžbety. Takto vznikol zvon Urban, ktorý vážil 7 200 kg. Zničený bol v roku 1966 pri požiari Urbanovej veže. Podľa povesti zvon dostal meno Urban aj podľa niekdajšieho zvonára, ktorý zvonením v kostole varoval Košičanov, aby ratovali svoj majetok, ale sám pritom uhorel. Časť pokladu Dómu sv. Alžbety bol daný ako záloha mestu Bardejov. Niektoré jeho časti sú tam uložené doposiaľ.
V roku 1583 v Košiciach pobýva vyslanec pápeža Gregora XII. Antol Possevino. Jeho úlohou je uzatvorenie mieru medzi Rudolfom II. a Tureckom. V januári 1584 mesto dostalo nariadenie Rudolfa II. Habsburského, ktoré vydal 31. augusta 1583. Týmto cisár nariadil, aby bol v jeho krajinách prijatý gregoriánsky kalendár, ktorý 24. februára 1582 vyhlásil pápež Gregor XIII.
tags: #kisice #gregoriansky #kostol