Krásny výlet do Prahy nás inšpiruje, povznesie a obohatí o nové zážitky, miesta a informácie. Druhý deň zamierime do Národnej galérie v Prahe, do expozície v Kláštore sv. Anežky Českej. Táto národná kultúrna pamiatka bola v roku 2017 otvorená po úspešnom a drahom zreštaurovaní a patrí medzi najvýznamnejšie gotické stavby Prahy.
Výstava vyše 200 obrazov má názov Středověké umění v Čechách a střední Evropa 1200-1550. Okrem nej sa zoznámime aj s históriou a interiérom kláštora a s osudom jeho zakladateľky. Tiež si budeme môcť užiť kláštorné záhrady - otvorené zdarma.
Kláštor sv. Anežky Českej
História Kláštora
Anežský kláštor v Starom Meste bude žiť umením, hudbou, filmom, divadlom i netradičnými športovými aktivitami. Rozmanitý program letnej sezóny Anežka LIVE! otvára revitalizované záhrady najstaršej budovy Národnej galérie v Prahe, Kláštora sv.
35 let od svatořečení Anežky České | Z metropole | ČT1
Architektúra Kláštora
Architektúra kostola v Kaplnej našťastie prešla len včasnogotickou úpravou, čím si zachoval výrazne starobylý charakter. O interiéri sa to tvrdiť nedá. Ten bol v druhej polovici 18. storočia barokizovaný. Len presbytérium je zaklenuté jedným poľom včasnogotickej krížovej rebrovej klenby s kruhovým profilovaným svorníkom.
Interiér Kláštora sv. Anežky Českej
Program festivalu Věčná naděje
Siedmy ročník festivalu Věčná naděje otvorí už v stredu 21. februára 2024 svojím koncertom PKF - Prague Philharmonia s klarinetistkou Annou Paulovou pod vedením dirigenta Roberta Kružíka v kostole sv. Šimona a Júdu. Od februára do apríla festivalové pódia privítajú Bennewitzovo kvarteto, Bellu Adamovú, Igora Ardaševa či Detskú operu Praha.
Kompletný program festivalu Věčná naděje:
- Streda 21. 2. 2024, 19.30, Kostol sv. Šimona a Júdu: PKF - Prague Philharmonia
- Sobota 24. 2. 2024, 19.30, Španielska synagóga: Bennewitzovo kvarteto
- Nedeľa 25. 2. 2024, 11.00, Městská knihovna v Prahe: Detská opera Praha: Tlustý pradědeček a loupežníci
- Štvrtok 29. 2. 2024, 19.30, Kostol sv. Vavrinca pod Petřínem: Marek Švejkar - klarinet, Lenka Korecká - klavír
- Štvrtok 14. 3. 2024, 19.30, Zrcadlová kaple Klementina: Bella Adamová - spev, Malte Schäfer - klavír
- Streda 27. 3. 2024, 19.30, Kláštor sv. Anežky Českej: Gideon Klein. Klavirista terezínského ghetta - Igor Ardašev - klavír
- Nedeľa 21. 4.
Zdravie a hygiena v stredoveku
Zdravie, lekárstvo a hygiena boli vždy pevnou súčasťou každej civilizácie v dejinách. Epocha európskeho stredoveku nebola v tomto ohľad žiadnou výnimkou. Napriek tomu sa medicína stala jednou z vied, ktoré bolo možné študovať na najvyšších európskych vzdelávacích inštitúciách - univerzitách.
Princíp kontinuálneho prechodu od kláštornej medicíny z infirmárií, vykonávanej mníchmi, až po scholastickú medicínu na najvyššej úrovni platil aj pre región strednej Európy. Nanešťastie, v tomto priestore sa nemôžeme odvolať na dostatočný materiál zo zachovaných diplomatických či naračných prameňov alebo priamo na konkrétne medicínske traktáty.
V strednej Európe sa v súvislosti so zdravotným stavom obyvateľstva stretávame s dôsledkami mnohých klimatických či epidemických problémov (v prameňoch často nesprávne označovaných ako mor - pestis). Chorobnosť bola úzko spojená s úrodou, resp. neúrodou. Tie mali, prirodzene, priamy vplyv na obranyschopnosť organizmu.
Na udržanie zdravia sa ľudia zvykli obrniť prvkami dávnovekej ľudovej medicíny spojenej predovšetkým s prijímaním prostriedkov vyrobených z liečivých bylín. Známe, obľúbené a vyhľadávané boli i liečivé pramene a termálne vody (aqua calida). Využívali sa i amulety, zariekania a rôzne rituály.
V uhorskej dynastii Arpádovcov sa vyskytlo niekoľko svätcov, ktorí mali mať podobné vlastnosti. Spomeňme napríklad prvého uhorského kráľa Štefana I. Aj ďalší uhorský panovník Ladislav I. (1077 - 1095) mal takisto uzdravovať nevidiacich, ale aj chromých či hluchých.
Svätci a ich ochrana
Kulty svätých, ku ktorým sa chorí utiekali, boli silné a ľudia verili, že v prípade ochorenia sa na nich môžu obrátiť. Tí im ako odmenu za ich oddanosť pomôžu s liečbou ich zdravotných komplikácií. V stredoeurópskom priestore to boli predovšetkým svätá Ľudmila, svätý Vojtech, svätá Zdislava, svätá Anežka, svätá Hedviga alebo svätá Alžbeta, ale napríklad aj svätý Rochus z Montpellieru, patrón lekárov, špitálov a ochranca proti moru.
Katedrála sv. Víta
Katedrála sv. Víta je najvýznamnejším pražským chrámom a najvýraznejšou budovou Pražského hradu. V nijakom inom monumente nie sú tak výrazne vpísané české dejiny, ako práve v ňom. Je považovaná za duchovný symbol a centrum českého štátu. Patrí medzi najatraktívnejšie turistické ciele nielen v Prahe, ale v celej Českej republike, kde ročne zavíta okolo dva a pol milióna návštevníkov.
Katedrála sv. Víta
Katedrála sa nachádza na miernej vyvýšenine v pražskej mestskej štvrti Hradčany, v areáli Pražského hradu. Od roku 1997 je Katedrálou svätého Víta, Václava a Vojtecha, nakoľko je zasvätená trom svätcom Vítovi, Václavovi a Vojtechovi.
Zatiaľ čo väčšina európskych katedrál sa budovala vo vnútri miest, pražská vyrastala počas takmer šiestich storočí mimo mesta, vysoko nad ním, uprostred areálu Pražského hradu. Stavebné dejiny tohto chrámu sú skratkou dejín výtvarného umenia v Čechách od desiateho po 20. storočie. Budova kostola tvorila oddávna dominantu Pražského hradu aj Prahy.
Svätý Vít pochádzal zo Sicílie, narodil sa pravdepodobne koncom III. storočia. Zomrel v roku 304 ako mučeník. Bol okrem iného patrónom Čiech a Prahy, patrón chorých na epilepsiu, ľudovo nazývanú „tanec sv. Víta“.
Svätý Václav sa narodil v rokoch 903-907 ako najstarší syn českého kniežaťa Vratislava I. z rodu Přemyslovcov. Vychovávala ho kniežaťova matka svätá Ľudmila, ktorú po smrti Vratislava dala zavraždiť vdova po Vratislavovi, Drahomíra a zmocnila sa vlády. Prenasledovala kresťanov, kňazov i poddaných.
Svätý Vojtech sa narodil okolo roku 956 na hrade Libica pri Poděbradoch. V roku 981 sa Vojtech stal kňazom, a po skone biskupa Dětmara jeho nástupcom. Bojoval proti pohanským zvykom šľachticov.
Knieža Břetislav v r. 1039 dobyl Hnezdno a telo sv. Vojtecha slávnostne preniesol do chrámu sv. Víta v Prahe.
Historický Vývoj Katedrály
Katedrála sv.Víta sa skladá zo Svätovítskej rotundy,Baziliky sv.Víta a Katedrály sv.Víta.
Svätovítská rotunda bola založená kniežaťom Václavom na najvyššom mieste vtedajšieho hradného areálu. Bola vybudovaná v rokoch 926-930. Archeologický prieskum umožnil rekonštrukciu celej stavby. Z rotundy sa zachovali len malé časti základového muriva, kostol mal tvar kríža. Rotunda bola kniežacím dvorným kostolom vznikom pražského biskupstva v roku 973 sa stala katedrálnym kostolom biskupským.
V roku 1060 nechal knieža Spytihnev II. strhnúť svojimi rozmermi nedostačujúcu rotundu a na ich mieste začal s veľkolepou výstavbou dvojchórovej baziliky rovnakého zasvätenia, čo je vlastne Bazilika sv.Víta. V stavbe pokračoval prvý český kráľ Vratislav a dokončil ju až jeho nástupca Břetislav II. v roku 1096.
Čo sa týka Katedrály sv.Víta, Václava a Vojtecha, tak základný kameň bol k stavbe položený v roku 1344 v súvislosti s povýšením pražského biskupstva na arcibiskupstvo za prítomnosti kráľa Jána Luxemburského a tiež jeho syna, neskoršieho českého kráľa a rímskeho cisára Karola IV., ktorý sa o rozvoj katedrály významne zaslúžil. Bola to stavba katedrálneho typu podľa juhofrancúzskych katedrál.
Stavbu začal francúzsky majster Matyáš z Arrasu v roku 1344, na jeho prácu po jeho smrti nadviazal Petr Parléř, povolaný zo švábskeho Gmundu. Jeho nástupcami sa stali jeho syn Jan a majstri Václav a Petr.
K výstavbe chrámu bol povolaný Matyáš z Arrasu Karlom IV. On vybudoval za svojho života celý záver s priľahlými kaplnkami a celým chórom.
Vtedy Karol IV. povoláva k dostavbe architekta Petra Parléře zo Švábskeho Gmundu. Tento sa však neprispôsobil plánom, ale pokračoval úplne samostatne. Dokončil katedrálu schématicky podľa započatej gotickej časti. Pretiahol loď a potom pokračoval trifóriom a na západnej strane viedol dvojicu veží. So stavbou sa pokračovalo do roku 1420.
Požiar na Malej Strane v roku 1541 poničil drevené časti chrámu. Jeho obnovou boli poverení dvorní architekti Bonifác Wohlmut a Hanuš Tirol, ale práce boli po viac ako 20 rokoch opäť zastavené. Postupne sa však chrám obnovoval, až do polovice 17. storočia keď chrám padol do rúk prívržencom Fridricha Falckého a kalvínskému kazateľovi Abrahamu Scultetovi, ktorý tento chrám poničili.
Veci sa výrazne pohli 1. októbra 1873, kedy bol v rámci osláv 900. ročného jubilea vzniku pražského biskupstva položený základný kameň dostavby katedrály. Jej dokončením poverili architekta Josefa Mockera, ktorý dal chrámu súčasnú, novogotickú podobu.
Od roku 1873 sa dostavala trojloď, k slávnostnému vysväteniu došlo v roku 1929. Hlavná dostavba sa ukončila v roku 1938. Po vojne sa pokračovalo v rekonštrukcii.
Jozef Mocker zomrel v roku 1899 a dostavby sa ujal Kamil Hilbert, ktorý citlivo uchoval archeologické nálezy z predchádzajúcich stavebných stavebných etáp kostola.
Slávnostný akt vysviacky dostavaného chrámu, výraznej pražskej dominanty sa uskutočnil 12. mája 1929 a pre verejnosť sa brány chrámu slávnostne otvorili 28. septembra 1929 pri príležitosti svätováclavského milénia. V roku 1954 prešla správa chrámu na prezidentskú kanceláriu. Až v roku 1997 bola katedrála oficiálne vysvätená všetkým trom svätcom Sv. Vítovi, Sv. Václavovi a Sv. Vojtechovi.
Toto impozantné novogotické dielo s tromi vežami vznikalo počas niekoľkých etáp a dokončené bolo až v roku 1929, teda po 585 rokoch od položenia základného kameňa.
Architektonické prvky a umelecká výzdoba
Svojou stavbou pripomína francúzske gotické chrámy. Vo vnútri je vybudovaný bohatý operný systém a vysoký chór. K obom priečnym lodiam sú postavené gotické točivé schody. Vnútorná sála je zaujímavá 21 bustami rôznych panovníkov, biskupov a osobností pracujúcich na stavbe chrámu, vždy umiestnenými na niektorom z pilierov v niekoľko metrovej výške.
Čo sa týka umeleckej výzdoby kostola, tak katedrála je bohato vyzdobená kamennými detailami,z ktorých predovšetkým chrlice sú doležité.
Na stredných dverách sú zachytené dejiny katedrály, na bočných výjavy z legiend o sv.Václavovi a sv.Vojtechovi. V strednom štíte sú ružice so sklenenou vitrážou od Františka Kyselu na námet Stvorenie sveta.
Čo sa týka južného priečelia, tak tam sa nachádza 100 metrov vysoká južná veža, v ktorej je umiestnený zvon Zigmund a jeho autorom je zvonár Tomáš Jaroš z Brna, a vznikol v roku 1549.
Najvýznamnejšia je výzdoba čelnej steny, okolo okien komory s korunovačnými klenotami. Je to mozaika z rokov 1370-71. Meria 95 metrov štvrcových a je na nej Posledný súd.
Najžiadanejším je kaplnka Sv. Václava, postavená nad pôvodným hrobom. Je ozdobená pašijovým cyklom, ale aj ďalšími maľbami. Pôvodný obraz Karola IV. bol v 15. storočí doplnený o ďalšie postavy.
V interiéri katedrály zasluhuje výzdoba kaplnky sv.Václava a ideové centrum tvorí náhrobok s pozostatkami sv. Václava. Dnešná podoba je dielom Kamila Hilberta z rokov 1911-12. Spodná časť stien je obložená ametystami a jaspisami, a medzi nimi cyklus vrcholne gotických nástenných malieb s christologickými výjavmi pripisovaný Majstrovi Theodorikovi.
Na čelnej východnej stene najdeme robustnú postavu Vladislava Jagellonského a jeho ženy a ďalej pod nimi českých patrónov s dvomi anjelmi, ktorých postavy tvoria rámec najvýznamnejšej plastiky kaplnky sochy sv.Václava.
kaplniek sa tu však nachádza niekoľko. V gotickej časti je to tiež Kaplnka Božieho hrobu. Z iných možno spomenúť ešte kaplnku Anežky Českej, Sv. Anny, sv. Jána Krstiteľa, Sv. Michala, sv. Márie Magdalény, predtým Valdštejnská, sv. Ján Nepomucký a kaplnka sv.zostatkov.
Najstaršia umelecká výzdoba katedrály obsahuje v sebe fragmenty gotických malieb zo 14.stor.v kaplnke sv.Kríža a je tam tiež tabuľkový obraz Veraikonu z časov po roku 1400.
Sú to tiež náhrobné kamene Přemyslovcov, Přemysla Otakara II., Břetislava I.,Břetislava II., Bořivoje II. a Spytihněva II. K nim sa pripája náhrobník arcibiskupa Jána Očka z Vlašimi a ďalej v kaplnke sv.Márie Magdalény.
Z parlérovskej hute pochádza najvýznamnejší gotický cyklus plastík t.j. portrétne galérie v trifóriu, na konci katedrály s 21 portrétmi bust, ktoré predstavujú 11 členov panovníckeho rodu, 3 arcibiskupov, 5 riaditeľov stavby a 2 prvých staviteľov.
Prvý je závesný obraz Panny Márie, umiestnený v novej arcibiskupskej kaplnke od Bartolomea Sprangera z roku 1593. Druhý obraz je dielom Petra Brandla z roku 1722 z vrcholného obdobia tohoto maliara. Je to obraz Krst Kristov nad renesančne vykladanou ľavicou pri starej zákristii.
Celkovo sa nachádza vo zvonici 7 zvonov. Zvon Žigmund z roku 1549, zvon Václav z roku 1542, Zvon Ján Krstiteľ z roku 1546 a Jozef z roku 1602.
Posledným panovníkom, ktorý na Pražskom hrade trvale sídlil bol posledný český kráľ Ferdinand V. Dobrotivý, ktorý v roku 1848 abdikoval v prospech svojho synovca Františka Jozefa I., pričom sídlo českých kráľov sa presunulo do Viedne.
Okrem bohoslužieb sa v chráme konali korunovácie českých kráľov a kráľovien. Je miestom uloženia pozostatkov svätých patrónov zeme, panovníkov, šľachticov a arcibiskupov. Kultovým centrom dnešnej katedrály je Kaplnka sv. Václava. Jej výnimočnosť zdôrazňuje nádherná výzdoba.