V Slovenskej Krajine slávime sv. Vojvodu Svätovojtešského Spolku, a Spolok Sv. Vojtecha sa zaslúžil za kultúrne povznesenie nášho národa. Iniciatívou Spolku Sv. Vojtecha sa aktivity na Slovensku vyvíjali čo najintenzívnejšie.
Spolok Sv. Vojtecha je pamiatkou plného uctenia hodnou v našom národe, a vdačíme sa ním pamiatke našich sv. kultúrnych a národných dejateľov. Prečítajte si s pozornosťou toto dielo, aby vzbudzovala lásku k sv. Spolok Sv. Vojtecha vydal knihu, aby vzbudzovala lásku k sv. Prečítajte si s pozornosťou toto dielo. V ňom nájdete drahocenné poklady náboženského, vedeckého a spoločenského života.
Katolícke Slovensko! som Vám katolícku akciu českého biskupa sv. Vojtecha. Spolok Sv. Vojtecha sa zaslúžil za kultúrne povznesenie nášho národa. Iniciatívou Spolku Sv. Vojtecha sa aktivity na Slovensku vyvíjali čo najintenzívnejšie.
Katolícke dielo Gréka, sv. Jána Zlatoústeho, alebo Francúza sv. Bernarda z Clairvaux, Angličana sv. Tomáša Becketa, Taliana sv. Františka z Assisi, Španiela sv. Ignáca z Loyoly, sú diela zázračného rozumu a oceľovej vôle.
Pripomíname apoštolskú exhortáciu Svätého Otca Františka Gaudete et exsultate. Mnohí biskupi a konferencie biskupov na všetkých kontinentoch dali katechizácii významný impulz vydaním kvalitných katechizmov a pastoračných usmernení, ako aj napomáhaním formácie odborníkov a katechetického výskumu.
Osobitným bohatstvom pre katechetickú obnovu sa stal Obrad uvedenia dospelých do kresťanského života, ktorý 6. januára 1972 vydala Kongregácia pre Boží kult. Ján Pavol II. v roku 1978 prevzal toto dedičstvo a svoje prvé usmernenie sformuloval v apoštolskej exhortácii Catechesi tradendae s dátumom 16. októbra 1979.
Cieľom Direktória je poskytnúť základné teologicko-pastoračné zásady, inšpirované Magistériom Cirkvi, najmä Druhým vatikánskym koncilom, ktorými by sa mohla lepšie usmerňovať a koordinovať pastoračná služba slova, a konkrétne katechéza. Hlavným zámerom bolo a je poskytnúť skôr úvahy a zásady než priame aplikácie alebo praktické smernice.
Adresátmi Direktória sú predovšetkým biskupi, konferencie biskupov a vo všeobecnosti tí, čo pod ich vedením a z ich poverenia majú zodpovednosť v oblasti katechézy. Pokiaľ ide o orientovanie sa do hĺbky, pojem „zjavenie“ už prenikol do katechizácie; avšak koncilový pojem „tradícia“ má zatiaľ menší vplyv, hoci je naozaj inšpirujúcim prvkom.
Mnohé katechézy sa takmer výlučne odvolávajú na Sväté písmo bez toho, že by ho dostatočne dali do súvisu s reflexiou a dvetisícročným životom Cirkvi. Takto sa potom trochu zahmlieva cirkevná povaha katechézy. Pokiaľ ide o obsah katechézy, pretrvávajú tu rôzne problémy.
Evanjelizačné dielo Cirkvi má na tomto širokom poli ľudských práv úlohu, ktorej sa nemôže zrieknuť: odhaľovať nenarušiteľnú dôstojnosť každého človeka. Evanjelizácia tak nachádza v inkulturácii jednu z najväčších výziev. Katechéza detí, mladých a dospelých podnietila v týchto rokoch vznik typu kresťana, ktorý si je naozaj vedomý svojej viery a má s ňou zladený svoj život.
Tieto situácie viery kresťanov od rozsievača naliehavo žiadajú rozvoj novej evanjelizácie,56 najmä v cirkvách so starou kresťanskou tradíciou, kde sa sekularizmus najväčšmi rozmohol. Evanjelizačné pôsobenie Cirkvi, a v ňom katechéza, má sa rozhodnejšie usilovať o pevnú cirkevnú súdržnosť.
Zdôrazňuje sa aj misijný charakter súčasnej katechézy a jej zameriavanie sa na pomoc katechumenom a katechizovaným primknúť sa k viere vo svete, ktorý zahmlieva zmysel pre náboženstvo.
Prvé písomné záznamy o ivanskej farnosti sú v cirkevných listinách z r. 1324, kde sa spomína ako „ležiaca pri kráľovskej ceste“. V 16. storočí bola naša obec väčšinou obývaná kalvínmi. Reformované kresťanské náboženstvo bolo vtedy v Bratislavskej župe veľmi rozšírené. Až v r. 1671 krajinský snem v Šoproni ponechal kalvínom v tejto oblasti len dve tzv. artikulárne miesta - Recu a Pusté Úľany, kde mohli vysluhovať bohoslužby.
Vtedy prešiel kostol v Ivanke zase do rúk katolíkov a ostal v nich už natrvalo. Listina vyhotovená pre knihu milénia uvádza, že v r. 1727 bola znovu vybudovaná fara a opravený kostol. Definitívne obnovenie farnosti možno s určitosťou datovať do r. 1729, keď bola založená a odvtedy nepretržite písaná matrika, z ktorej sa dozvedáme aj mená kňazov pôsobiacich vo farnosti.
Susedná obec Farná mala svoju vlastnú farnosť, ktorá sa po zániku kostola spojila s ivanskou. V r. 1946 bola do ivanskej farnosti ako filiálka pričlenená aj susedná obec Gešajov, predtým vyčlenená z farnosti Tomášov. Vznik obce, dnes pomenovanej Zálesie, sa datuje od r. 1923, keď sa tam na pôdu vyčlenenú z bývalého Aponiho veľkostatku prisťahovali prví obyvatelia, ktorí v r. 1932 dokončili výstavbu kaplnky. Trojici. Na sviatok Najsvätejšej Trojice sa v nej každoročne koná slávnostná svätá omša.
Príjmom fár a farárov boli príjmy z vlastného majetku fary, príjmy od patrónov a dobrodincov, z daní a poplatkov. Osobitnou kapitolou hospodárenia bolo vyberanie cirkevných desiatkov, ktoré má dlhú históriu. Desiatkovému odvodu podliehalo celé spektrum poľnohospodárskej a chovateľskej produkcie, ako o tom svedčia záznamy v ivanskej matrike, založenej v r. 1729.
Ivančania sú však zaviazaní poskytnúť dvanásť vozov dreva ročne. Od dvoch Károlyánskych domov poskytne sa 4 merice obilia a od každého po dvoch sliepkach a po dvoch zlatých florénoch, avšak od obidvoch spolu polovica teraz uloženej platby, ak to činí menej, poskytne sa dobrovoľný poplatok. Od kapitulského majetku vo Farnej ako aj od hostinca za Dunajkom, platí sa ako od ½ usadlosti, ak nie, tak voľný poplatok. Od osamelých ako sú vdovy a vdovci alebo slobodní (nevydaté, neženatí) poskytuje sa štyridsať denárov.
Desiatky však tvorili iba časť príjmov fary, ich ďalším zdrojom boli dôchodky z dotálneho majetku fary. Ivanský kostol a farnosť mali štedrých patrónov. Ako sa dozvedáme zo záznamov, na stavbu terajšieho kostola (1770) poskytol Anton Grasalkovič všetok materiál, Michal Obrenovič dal v 19. storočí kostol zvýšiť a pristaviť k nemu vežu. Bolo to presne v r. 1884 hradila aj náklady na maľbu kostola a s tým súvisiace murárske a kamenárske práce.
Všetko zaplatila kňažná patrónka a farníci prispeli povozmi a manuálnymi prácami. Kňažná sa starala nielen o potreby kostola, farára a učiteľa - organistu, ale vo svojej štedrosti pamätala aj na obyvateľov obce. Prostredníctvom miestneho farára pomáhala núdznym, o čom svedčia početné záznamy v kronike. Keďže fara mala samostatný majetok a hospodárila na ňom, patrili k nej aj hospodárske budovy: maštale, komory a sýpky.
Veľmi zaujímavé sú záznamy o zakladaní farskej vinice. Farár Ferenci „idúc príkladom ostatným gazdom, ukázal metódu správneho zakladania vinice“. Fundácie poškodila prvá svetová vojna. Hospodársku funkciu prestali fary plniť zoštátnením cirkevného majetku v r. 1948.
Zákonom č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví štátom s účinnosťou od 1. novembra 1949 sa zaviedol systém „slúžneho“ - duchovní začali dostávať platy od štátu. Sviatosť krstu mala veľký význam nielen pre samotného krstenca, ale aj pre jeho krstných rodičov, ktorí týmto aktom nadobudli výnimočné postavenie v príbuzenských vzťahoch. Rovnako sa nepatrilo odmietnuť pozvanie vykonávať úlohu krstných rodičov. V minulosti sa krst vykonával bez pompéznosti a veľkej hostiny, dôležité bolo, aby dieťa prijalo sviatosť. Z ústneho podania sa zachovalo, že v noci 4. januára 1945 bol v Ivanke pokrstený malý chlapec potajomky v pivnici farského domu.
V tých časoch, keď obyvatelia obce boli prevažne gazdovia, konala sa tradičná septembrová slávnosť pri kaplnke sv. Rozálie. Birmovka je vo farnosti veľkou udalosťou. Sviatosť birmovania prijalo vtedy až 1414 birmovancov a vykonal ju biskup Jozef Szabó. Počet birmovaných bol 1259 a pochádzali z Ivanky, Čeklísa, Magyar-Bélu (dnes Veľký Biel), Senca a Boldogu.
Samotný obrad sobáša sa vykonával v kostole pred oltárom, kam priviedol nevestu prvý družba a ženícha prvá družička. V 50-tych rokov minulého storočia museli novomanželia pred cirkevným sobášom povinne absolvovať civilný sobáš na MNV. V Ivanke bolo v tých rokoch zvykom, že svadobný sprievod išiel najprv na MNV a odtiaľ do kostola.
V cirkevnej kronike je zaznamenaný opis pamätnej svadby kňažnej Júlie Obrenovičovej-Huňadyovej, ktorú miestny farár Jozef Ferenci 16. januára 1876 vo farskom kostole verejne zosobášil s jej snúbencom kniežaťom Karolom z Arenbergu. Po vykonaní svadobných obradov kniežací pár bohato odmenil farára, organistu, kostolníka aj miništrantov a kňažná poskytla finančný dar farárovi na almužnu pre chudobných, ktorá bola rozdelená medzi 141 prosebníkov.
Na tento okamih čakajú farnosti dlhé roky, ba často aj desaťročia. Najstarší záznam o primíciách v Ivanke pochádza z r. 1887. Táto slávnosť tu bola po prvýkrát, taktiež maďarský jazyk prvýkrát bol použitý počas sv. omše. 20. júna 1999 slúžil pri kaplnke sv. Rozálie primičnú sv. V súčasnosti je správcom farnosti v Bzinciach pod Javorinou. Na príprave tejto udalosti sa podieľalo celé farské spoločenstvo, ako aj samotná obec, ktorá si v tom čase pripomínala 790. výročie prvej písomnej zmienky o obci.
Zatiaľ posledné primície v obci sa konali na sviatok sv. Cyrila a Metoda 5. júla 2007.Nové košarikská boli historicky najdôležitejšou z troch obcí tvoriacich v minulosti dnešnú Dunajskú Lužnú. Táto obec bola dlho sídlom farnosti. Vznik farnosti ako aj tamojšieho farského kostola sa datuje do 12. až 13. storočia. Farnosť „Misser“ sa prvý krát spomína v súpise farností, ktoré odovzdali v roku 1302 pápežský desiatok. Kostol bol zasvätený sv. Martinovi.
V roku 1358 tam bol farárom istý Peter, ktorý sa v latinskom prameni nazýva „plebanus de villa Misser“. V roku 1400 bol v Mišérde farárom Pavel (Paulus, plebanus de Messen). V roku 1561 sa konala vizitácia farnosti. V roku 1634 bývali už v dedine prevažne Nemci, ktorí sa hlásili k evanjelickému a. v. náboženstvu. Pravdepodobne to bolo v 40. rokoch 17. storočia a asi aj v rokoch 1698 a 1699, lebo v účtovnej knihe farnosti Mišérd pri záverečnom vyúčtovaní bol farár Ján Marián Dávid Peško de Pešková (Peschko de Peschkova), ktorý bol vtedy súčasne farárom aj v Moste na Ostrove. Pri dátume 3. februára 1707 sa píše, že na základe všeobecného súhlasu obce Mischdorf, t. j. Nových Košarísk, Waltersdorf, t. j. Rovinky, a Tatschendorf, t. j. Novej Lipnice, bol zvolený v každej obci konvent. V tomto období prešiel pravdepodobne do rúk evanjelikov a. v. aj farský kostol.
Cintorín v obci Mišérd sa nachádzal v tesnej blízkosti kostola. Pochovávalo sa do neho až do roku 1773. V roku 1774 bol asi vo vzdialenosti 200 krokov zriadený nový cintorín. Na fare bola už v roku 1781 dosť bohatá knižnica, ktorá bola sčasti majetkom fary, sčasti to bola súkromná knižnica farára Krečmáryho. Na fare býval aj kaplán, ktorým bol v čase vizitácie Ján Zbrankovič. Mal cvičiť deti v čítaní, písaní, rátaní a v katechéze, teda pomáhal aj pri vyučovaní náboženstva. Osobitnú izbu tam mal aj organista.
K farskému kostolu v Mišérde patrili aj sochy a kríže vo farnosti. Sochy boli dve a obe boli z kameňa. Jedna bola v Dénešde a predstavovala dénešdskú Pannu Máriu, nachádzala sa blízko cesty na konci dediny, kde je aj dnes. Druhá bola v obci Rovinka a zobrazovala svätého Jána Nepo-muckého. Všetky tieto kríže mali korpus ukrižovaného. Jeden z nich bol v dedine Dénešd pred kostolom, druhý na konci Rovinky smerom k Dénešdu a tretí na „Fiertl Feld“. Okrem toho bolo v Mišérde a v Rovinke päť krížov namaľovaných na plechu a pribitých na drevený kríž.
V roku 1852 farský kostol v Mišérde za nejasných okolností vyhorel prakticky do tla. Kostol by bolo bývalo možné ešte opraviť, ale neboli peniaze. Vidieť to z listu ostrihomského arcibiskupa Jána Scitovského, ktorý napísal 6. decembra 1852 hlavnému opátovi do Panonhalmy, že vyhorel farský kostol v Mišérde a že na jeho obnovu nie je teraz žiadna nádej. Žiadal preto hlavného opáta, ktorým bol vtedy Michal Rimely, aby povolil odba-vovať služby Božie pre veriacich farnosti Mišérd vo filiálnom kostole v Dénešde, a to dovtedy, kým nebude farský kostol v Mišérde zreštaurovaný. Už 17. decembra 1852 sa zišli v Dénešde veriaci zo všetkých troch obcí a podpísali dohodu.
Bolo to iba 55 rokov od postavenia od postavenia nového pútnického kostola sv. Bartolomeja v Denéšde, kam sa schádzalo množstvo pútnikov k milostivej soche Panny Márie. Tento relatívne nový kostol v Denéšde tak od konca roku 1852 nadobudol charakter farského kostola. Kostol v Denéšde bol priestranný a vyhovoval potrebám farnosti a tak sa, možno aj práve preto, na rekonštrukciu kostola v Mišérde nenašla potrebná vôľa a prostriedky.
Sv. Dionýz bol prvým parížskym biskupom a je jedným z patrónov Francúzska. Tiež v nej bol kostol zasvätený sv. Dionýzovi. Hoci kostol v Dénešde nebol farský a od farského kostola v Mišérde nebol ani veľmi vzdialený, predsa v čase náboženských rozbrojov v 17. storočí plnil aj funkciu farského kostola. Opát z Hory sv. Martina Andrej Placidus Magger (opátom bol v rokoch 1647-1667) sa s takýmto stavom nemohol zmieriť. S obyvateľmi Dénešdu i Szemetu sa dohodli na vážnych organizačných opatreniach a zmenách. Dohoda bola datovaná v Dénešde 10. apríla 1647. Podľa tejto dohody sa Kostol sv. Bartolomeja apoštola v Dénešde stal sídlom novej fary.
Keďže kostol v Dénešde bol dosť schátraný a ošarpaný, dohodli sa, že sa čím skôr pozbierajú peniaze, aby sa ešte v roku 1647 mohlo začať s jeho opravou. Palivové drevo mali dodať farárovi obyvatelia. Za krst mali dávať 12, za sobáš 25 a za pohreb 30 denárov a ak bude farár pri pohrebe aj kázať a slúžiť sv. omšu, tak 36 denárov.
Nový dénešdský farár Gregor Szentsimonyi bol mimoriadne horlivý. Prejavil záujem odísť pracovať do misií. Protestanský farár sa odtiaľ odsťahoval a znova tam prišiel katolícky. Opát vysvetlil, prečo jeho predchodca zriadil v Dénešde osobitnú faru, ako aj okolnosť, že teraz to už nie je potrebné, pretože dvaja farári tam nemôžu pre chudobu existovať.
V roku 1710 sa kostol sv. Martina v Mišérde vrátil do rúk katolíkom. Obec Dénešd bola preto v 18. storočí opäť filiálkou Mišérdu.
Prvé tri roky činnosti Národnej sieti seizmických staníc (NSSS) umožnili lokalizovať 118 zemetrasení za 3 roky 2004-2006. Slovensko zdokumentovalo stovky zemetrasení na našom území, najmä 4 silné zemetrasenia v rokoch 1443, 1673, 1858 a 9. januára 1906. 28. júna 1763 a 22. apríla 1783 - Zemetrasenia, ktoré ťažko poškodili mesto Komárno a jeho okolie, patria medzi najsilnejšie zemetrasenia s epicentrom na území Slovenska. Epicentrálna makroseizmická intenzita zemetrasení 1763 a 1783 dosiahla hodnotu 8-9° EMS-98, čo pri prepočte na momentové magnitúdo dáva približnú hodnotu 5,8.
6. februára 1822 - zemetrasenie sa odohralo v dopoludňajších hodinách a spôsobilo v Komárne popraskanie stien na budovách. V obci Iža boli poškodené dva kostoly a v celej dedine zostalo iba 16 nepoškodených domov. Magnitúdo malo približnú hodnotu 4,8. 18. februára 1822 - Zemetrasenie poškodilo v Komárne kostol sv. Ondreja, kláštor benediktínov a komárňanskú pevnosť.
Mnoho budov v meste malo popraskané steny a popadané komíny. Zemetrasenie bolo cítiť aj na ďalších siedmich lokalitách (Krátke Kosihy, Virt, Budín, Mór, Bratislava, Šamorín, Búč). Magnitúdo malo približnú hodnotu 4,6. O zemetraseniach v okolí Komárna píše SAV. 9. januára 1906 - Otriaslo Slovenskom a priľahlými oblasťami zemetrasenie s epicentrom pri Dobrej Vode v Malých Karpatoch.
17. februára 1997 - Zemetrasenie bolo lokalizované do Lehoty pod Vtáčnikom. Zemetrasenie však zaznamenala lokálna sieť s momentovým magnitúdom dáva 2,7. 20. mája 2003 - Zemetrasenie s epicentrom pri obci Jasenov (okres Sobrance) malo 3,7. 25. mája 2004 - Zemetrasenie v Sebedraží malo magnitúdo 2,1. Zemetrasenie nebolo pocítené makroseizmicky.
4. apríla 2010 - Obyvatelia niekoľkých obcí na východnom Slovensku pocítili otrasy zeme. Ohniská boli plytké, maximálne do hĺbky piatich kilometrov. Magnitúdo odhadli na 0,6. Prejavy zemetrasení nahlásili v okresoch Vranov nad Topľou, Humenné a Michalovce. 22. júla 2011 - Seizmologická stanica zaznamenala slabé zemetrasenie severne od Piešťan. Lokálne magnitúdo bolo 1,8.
5. marca 2012 - Na Záhorí, asi päť kilometrov severovýchodne od obce Studienka, bolo slabé zemetrasenie. Lokálne magnitúdo malo hodnotu 2,9 stupňa. Potom nasledovalo päť otrasov s magnitúdom najmenej o 1,7 stupňa menším, ktoré nemali makroseizmické účinky. 31. mája 2012 - Pracovníci Geofyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied zaznamenali slabé zemetrasenie s lokálnym magnitúdom 2,7 pod Tatrami.
Došlo k nemu neďaleko obce Vernár v okrese Poprad. 18. novembra 2012 - Pri obci Chtelnica neďaleko Piešťan došlo k slabému zemetraseniu so silou 1,8 stupňa. Otrasy zaznamenali prístroje Národnej siete seizmických staníc a stanice lokálnej siete Malé Karpaty, pocítili ho aj občania okolitých obcí. 17. januára 2013 - Na území južného Slovenska pri obci Kolárovo došlo k slabému zemetraseniu s lokálnym magnitúdom 2,9.
3. novembra 2015 - Stredné Slovensko zasiahlo zemetrasenie s lokálnym magnitúdom 3,2, ktoré bolo aj makroseizmicky pozorované obyvateľmi okolitých obcí, epicentrum sa nachádzalo medzi Brusnom a Breznom. 5. novembra 2015 - Rajeckou dolinou otriaslo 15 minút pred polnocou zemetrasenie s magnitúdom 2,5 a epicentrom päť kilometrov od Rajca pri obci Rajecká Lesná v Strážovských vrchoch.
23. mája 2018 - Slabé zemetrasenie s magnitúdom 2,0 zaznamenali v okolí Spišskej Novej Vsi. 15. júla 2018 - Obyvatelia viacerých obcí v okolí Bardejova pocítili slabé zemetrasenie s lokálnym magnitúdom 2,6. Došlo k nemu pri obci Krynica asi sedem kilometrov od slovensko-poľskej hranice.
17. augusta 2018 - Stredné Považie zasiahlo o 3.25 h zemetrasenie so silou 2,9 stupňa Richterovej stupnice. Epicentrum malo v Trenčianskych Tepliciach v hĺbke dvoch kilometrov pri vodnej nádrži Baračka. Cítili ho ľudia z Dubnice nad Váhom, Trenčína a Ilavy. 13. júla 2019 - K slabému zemetraseniu došlo pri Starej Ľubovni.
Lokálne magnitúdo bolo predbežne určené na 3,2. Zemetrasenie bolo pozorované aj obyvateľmi okolitých obcí. Epicentrum malo byť v blízkosti obce Kamienka. 24. apríla 2020 - Na východe Slovenska došlo k zemetraseniu s magnitúdom 3,4.
Epicentrum zemetrasenia bolo približne jeden kilometer južne od vodnej nádrže Zemplínska šírava, medzi obcami Zalužice a Lúčky v okrese Michalovce, hĺbku ohniska zemetrasenia určili na 16,2 kilometra. 30. apríla 2020 - Seizmológovia zaznamenali zemetrasenie s magnitúdom 2,3 a epicentrom osem kilometrov severne od Michaloviec pri obci Nacina Ves.
28. januára 2021 - Na Slovensku zaznamenali seizmológovia zemetrasenie s lokálnym magnitúdom 3,1. Epicentrum bolo pri mestskej časti Nová Lehota v Handlovej. 6. apríla 2022 - Zemetrasenie s magnitúdom 2,1, ku ktorému došlo na strednom Slovensku, malo epicentrum medzi Slovenskou Ľupčou a Banskou Bystricou.
26. apríla 2023 - K slabému zemetraseniu došlo s epicentrom 12 kilometrov južne od Michaloviec.
Tabuľka: Významné zemetrasenia na Slovensku
| Dátum | Lokalita | Magnitúdo | Popis |
|---|---|---|---|
| 28. 6. 1763 | Komárno a okolie | ~5,8 | Ťažké poškodenie mesta |
| 22. 4. 1783 | Komárno a okolie | ~5,8 | Ťažké poškodenie mesta |
| 6. 2. 1822 | Komárno, Iža | ~4,8 | Poškodenie budov a kostolov |
| 18. 2. 1822 | Komárno | ~4,6 | Poškodenie kostola, kláštora a pevnosti |
| 9. 1. 1906 | Dobrá Voda | N/A | Výrazné otrasy na západnom Slovensku |
Civilizácia Slovanov - Slovania najstarší národ sveta? - Oskár Cvengrosch
tags: #klastor #benediktinov #sampor