„Milosrdenstvo je najväčšou vlastnosťou Boha,“ povedal Ježiš sv. Faustíne Kowalskej. Jej nasledovníčka sestra BENEDIKTÍNA FEČOVÁ z košickej komunity Kongregácie sestier Matky Božieho milosrdenstva nám porozprávala o ich poslaní aj o milosrdenstve. Hlavnou úlohou sestry Faustíny bolo odovzdať Cirkvi a svetu posolstvo milosrdenstva, ktoré pripomína biblickú pravdu o milosrdnej láske Boha ku každému človeku.
Posolstvo milosrdenstva, ktoré odovzdala sv. sestra Faustína, je súčasťou biblického posolstva, ktoré ukazuje tajomstvo Božieho milosrdenstva, ale aj súčasťou učenia Cirkvi. Sestra Faustína nehovorila o Bohu ako o silnom vládcovi, ale o milosrdnom Otcovi. Sestru Faustínu v roku 1995 uznali za duchovnú spoluzakladateľku našej kongregácie.
Význam týchto slov je nasledujúci: čím väčší je hriech, tým väčšia je potreba milosrdenstva, ktoré sa udeľovaním zväčšuje. V spisoch sv. Faustíny Ježiš o sebe hovorí, že je „Kráľom milosrdenstva“, a na inom mieste v Denníčku vraví: „Som sama Láska a Milosrdenstvo samo, neexistuje úbohosť, ktorá by sa mohla merať s mojím milosrdenstvom.
Odkaz Boha, bohatého na milosrdenstvo, nájdeme na obraze Božieho milosrdenstva a sú ním slová: Ježišu, dôverujem ti! Božie milosrdenstvo sa najviac prejavuje v odpustení. Je pre nás pozvaním k návratu ľudskosti, lásky, dôvery. Nám je však bližšia starozákonná spravodlivosť: oko za oko, zub za zub.
Keďže nemôžeme nasledovať Boha v jeho všemohúcnosti či vševedúcnosti, môžeme ho nasledovať v jeho milosrdnej, odpúšťajúcej láske. Veď všetci sme pozvaní byť milosrdní ako náš nebeský Otec. Božie milosrdenstvo sa najviac prejavuje v odpustení. Je pre nás pozvaním k návratu ľudskosti, lásky, dôvery.
Sestra Faustína veľa trpela a nemala jednoduchý život. Istým návodom, pomocou a svetlom môžu byť aj tieto slová z jej Denníčka: „Utrpenie je najväčší poklad na zemi - očisťuje dušu. Pravá láska sa meria teplomerom utrpenia... V skúškach sa budem snažiť vidieť milujúcu Božiu ruku...
Kongregácia sestier Matky Božieho milosrdenstva vznikla v roku 1862 v Poľsku, no jej počiatky siahajú do Francúzska. Matka Teresa si vybrala slávnosť Všetkých svätých 1. novembra 1862 ako deň otvorenia Domu milosrdenstva vo Varšave na ulici Żytnej. Kláštor v Nižnom Hrušove neďaleko Vranova nad Topľou je prvým kláštorom našej rehole a vznikol v roku 2005. Na Slovensku pokračujeme v charizme sestry Faustíny Kowalskej a šírime úctu k Božiemu milosrdenstvu vo formách, ktoré jej odovzdal Ježiš. Preukazujeme skutky milosrdenstva núdznym, chorým, opusteným a trpiacim.
Svätá Faustína Kowalská
Škola sv. Faustíny a sv. Jána Pavla II.
Dejiny Cirkvi poznajú mnohé modely kresťanského milosrdenstva. V našej dobe vznikol nový, ktorý priniesla do života Cirkvi sv. sestra Faustína a sv. Ján Pavol II. Teológovia ho nazývajú osobným modelom, lebo sa zameriava predovšetkým na ľudskú dôstojnosť, a nie na jeho potreby alebo samotný skutok milosrdenstva, ako je tomu v prípade iných, predchádzajúcich modelov. Medzi inými ho uchopil v teologickom jazyku Svätý Otec Ján Pavol II. v encyklike „Dives in misericordia“ a opisným spôsobom v jazyku mystiky a praxe ho predstavila sv. sestra Faustína vo svojom diele pod názvom „Denníček“.
V praxi kresťanského milosrdenstva je nesmierne dôležité porozumieť samotnému konceptu, lebo od toho závisí kvalita poskytovania dobra druhému človeku. V dnešnej dobe existuje veľa falošných poňatí milosrdenstva, ktoré sa často stotožňujú so zhovievavosťou, ľútosťou a pokrivením spravodlivosti, a preto musíme uvažovať o správnom a prehĺbenom poňatí milosrdenstva, aké mala sv. sestra Faustína. Podľa nej ľudské milosrdenstvo veľmi úzko súvisí s Božím milosrdenstvom, ktoré je preňho zdrojom, vzorom a motívom.
Takéto milosrdenstvo predpokladá splnenie požiadaviek spravodlivosti, ktorá je základným meradlom lásky, a má za následok konkrétny skutok. V živote a spisoch sv. sestry Faustíny prejavovanie milosrdenstva blížnym musí v prvom rade brať do úvahy dôstojnosť núdzneho človeka a potom jeho telesné a duchovné potreby. Dôstojnosť každého človeka, ktorú mu dal Boh už skrze stvorenie a vykúpenie, je hodnota, ktorá je spoločná núdznemu i človeku, ktorý koná dobro. Uznanie dôstojnosti núdzneho človeka, ktorú mu dal Boh a zdôraznil Kristus, malo zásadný význam pre praktizovanie milosrdenstva a odlíšilo osobnú školu milosrdenstva sv.
Takto chápané milosrdenstvo - ktoré svoj zdroj, vzor a motív má v Bohu a ktoré sa zameriava na dôstojnosť človeka - u sestry Faustíny tvorí životný štýl. Preto to nie sú iba sporadické alebo príležitostné milosrdné skutky pre ľudí v núdzi, ale kresťanský postoj k druhému človeku vo všetkých jeho dimenziách, ktorý sa riadi výlučne milosrdnou láskou. Túžim sa celá premeniť na tvoje milosrdenstvo - modlila sa sestra Faustína - a byť živým obrazom teba, ó, Pane.
Svätá Faustína
Modlitba za živých a mŕtvych
Sv. Filip Neri opakoval každý deň túto modlitbu: „Neopúšťaj ma, Pane. Ak ma nezachováš vo svojej milosti, som dnes náchylný ťa zradiť a spáchať všetky hriechy sveta sám.“ Na druhej strane sv. František Saleský hovorieval: „Uznanie vlastnej úbohosti nie je samo osebe prejavom pokory, ale iba prejavom toho, že nie sme hlúpi!“ Milosrdenstvo nie je o bagatelizovaní zla alebo relativizovaní hriechu. Práve naopak! Iba úplné uvedomenie si závažnosti spáchaného hriechu nám umožňuje rozpoznať absolútnu potrebu milosrdenstva a zároveň pochopiť jeho nepredstaviteľnú cenu - Kristovu krv vyliatu za nás.
Potom pochopíme, čo Ježiš povedal sv. Verte v nekonečnú hĺbku Božieho milosrdenstvaNaša úbohosť nás môže premôcť a dokonca zviesť k zúfalstvu. Iba viera v prísľub spásy nás môže utvrdiť v neporaziteľnej nádeji. Sv. Ježiš hovoril sv. Faustíne: „Dcéra moja, hovor celému svetu o mojom nepochopiteľnom milosrdenstve. Nech sa žiadna duša nebojí priblížiť ku mne, hoci by boli jej hriechy ako šarlát. Čerpajte z prameňov milosrdenstva„Ľudstvo nebude nespozná pokoj, kým sa neobráti k prameňu môjho milosrdenstva,“ povedal Ježiš sv. Faustíne. A dodal: „Hľa, duša, pre teba som ustanovil na zemi trón milosrdenstva a tým trónom je svätostánok.
Dôvera v Boha v neistote | Steven Furtick
Konajte skutky milosrdenstva vo svojom okolí„Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.“ (Mt 5,7). Praktizujme milosrdenstvo, aby sme ho mohli sami prijať. Tak znie výzva pápeža Jána Pavla II. v závere encykliky Dives in Misericordia - O Božom milosrdenstve. Pápež prichádza po Druhom vatikánskom koncile s potrebou predstaviť Krista tak, aby sme v ňom objavili tvár Otca. Povzbudzovala ho k tomu aj mnohonásobná skúsenosť Cirkvi, ako aj úpenlivé prosby zranených ľudských sŕdc plných zúfalstva, bolesti, beznádeje či úzkosti.
Centrom poslania Cirkvi sa stáva človek a jeho potreby. Čím viac stojí v strede človek, tým viac musí v strede stáť aj Boh. Svätý Otec venuje tomuto podobenstvu podstatnú časť svojej encykliky. Pätnásta kapitola Lukášovho evanjelia predstavuje vrchol zvestovania Božieho milosrdenstva v podobenstve o márnotratnom synovi. V príbehu o otcovi a synovi sa odvíja dráma medzi hriechom a odpustením.
Podobenstvo o márnotratnom synovi
Milosrdenstvo a spravodlivosť
Základ spravodlivosti je obsiahnutý v milosrdenstve. Ale má silu dať spravodlivosti nový obsah, zdvihnúť ju na novú úroveň. Spravodlivosť sama osebe nestačí. Iste, prímerie a zadosťučinenie sú základnými požiadavkami spravodlivosti, ale dôležitou ingredienciou je láska. Bez nej sa vykonáva len akási falošná spravodlivosť.
Skutok, hoci vykonaný v mene spravodlivosti, sa môže od skutočnej spravodlivosti líšiť najmä vtedy, ak sa človeku napríklad pod zámienkou triednej spravodlivosti ubližuje. Svätý Otec upozorňuje na základe vlastnej skúsenosti s komunistickým režimom na krehkosť spravodlivosti. Okrem lásky musí spravodlivosť obsahovať aj odpustenie. Svet sa bude stávať ľudskejším iba vtedy, ak spojíme spravodlivosť s láskou a odpustením.
Odpúšťanie je dôkazom toho, že vo svete existuje láska, ktorá je silnejšia ako hriech. Ale pozor na veľkodušné odpúšťanie! Ľahko by sme potom mohli zostať „slepí“ voči zlu. Pre úplné pochopenie milosrdenstva (aj keď človek tento Boží „výmysel“ nikdy dokonale nepochopí) musíme vniknúť hlboko do veľkonočného tajomstva. Otec necháva svojho Syna zomierať na kríži. Koľká nespravodlivosť! Veď si to nezaslúži! On, čo by ani muche neublížil. On, ktorý uzdravoval, liečil, dobre robil každému, tam teraz visí s rozpätými rukami. Čaká na milosrdenstvo?
Kto iný by si ho viac zaslúžil, ak nie on? Žiadne milosrdenstvo od ľudí však neprichádza. Je zajatý, potupovaný, odsúdený, bičovaný, tŕním korunovaný a na kríž pribitý. Ježišov kríž stelesňuje hrôzu hriechov. Vážnosť, príšernosť a zničujúca sila hriechu sa nám ukazujú v Ukrižovanom ako v zrkadle. A predsa to bolo takto spravodlivé! Boh nám tu však zjavuje inú spravodlivosť, nie tú našu ľudskú. V zomierajúcom Kristovi sa prejavuje absolútna spravodlivosť, pretože Kristus podstupuje za hriechy ľudského pokolenia utrpenie a smrť. Takáto Božská spravodlivosť vzniká z dokonalej lásky Otca a Syna. Dokonalá preto, lebo prináša ovocie spásy.
Význam Eucharistie
Svätá Faustína nám pripomína význam Eucharistie a Najsvätejšej Trojice: „Ježišu, prichádzaš ku mne vo svätom prijímaní, Ty, ktorý si ráčil urobiť si príbytok (...) v malom nebi môjho srdca. Po celý deň sa snažím byť s Tebou, nenechávam Ťa ani na chvíľu samého. Hoci som v spoločnosti ľudí či spolu s chovanicami, moje srdce je vždy spojené s ním. Keď zaspávam, obetujem mu každý úder svojho srdca. Keď sa prebúdzam, ponáram sa v ňom bez slov. Keď sa prebudím, chvíľu zvelebujem Svätú Trojicu a ďakujem, že mi ráčila darovať ešte jeden deň. Že ešte raz sa zopakuje vo mne tajomstvo vtelenia Tvojho Syna, že ešte raz sa v mojich očiach zopakuje Tvoje bolestné umučenie. Vtedy sa snažím uľahčiť Ježišovi, aby prešiel cezo mňa do iných duší.