Tradičným katolíkom známe benediktínske opátstvo z Le Barroux vo Francúzsku (Opátstvo Sainte Madeleine du Barroux je tradicionalistické benediktínske opátstvo v oblasti Vaucluse-Avignon) preberá v súčasnosti správu nad ďalším nádherným trapistickým kláštorom Belelfontaine. Po mnohých rokoch snahy zachrániť svoj kláštor Panny Márie z Bellefontaine (Maine-et-Loire, región Pays de la Loire vo Francúzsku) sa mnísi Rádu cisterciánov prísnej observancie (trapisti), sa menšia komunita vekovo starších rehoľníkov rozhodla odovzdať kláštor opátstvu svätej Márie Magdalény z Le Barroux. Tento krok oznámila miestna diecéza Angers.
Opátstvo Sainte Madeleine du Barroux
Opátstvo Le Barroux
Najnovšia história opátstva z Le Barroux je spojená s benediktínskym mníchom otcom Gérardom Calvetom, ktorý v roku 1970 túžil žiť podľa tradičnej reguly sv. Benedikta a chcel ostať verný katolíckym liturgickým tradíciám spred II. vatikánskeho koncilu. Nasledovalo ho niekoľko benediktínov a novicov. Malá komunita sa utešene rozrástla a v kláštore dodnes slávia svätú omšu výlučne podľa Rímskeho misála z roku 1962.
V roku 1979 pribudla ženská vetva tohto benediktínskeho rádu v blízkosti Le Barroux a vzniklo tak opátstvo Notre-Dame-de-l’Annonciation vo Francúzsku. Zakladateľkou bola tiež katolíčka oddaná tradícii a benediktínska rehoľníčka Élisabeth de La Londe. Táto benediktínska komunita úzko spolupracovala aj Kňazským bratstvom svätého Pia X.
V roku 1995 kardinál Ratzinger, vtedajší prefekt Kongregácie pre náuku viery a budúci pápež Benedikt XVI., navštívil kláštor a celebroval v ňom tradičnú svätú omšu. Komunita benediktínov v opátstve Le Barroux sa v nasledujúcich rokoch utešene rozrastala, takže v novembri 2002 ďalších 8 mníchov opustilo opátstvo, aby založili nový tradičný kláštor Sainte Marie de la Garde v Saint Pierre de Clairac.
Zakladateľ benediktínskej komunity v Le Barroux, Dom Gérard Calvet odstúpil z funkcie opáta v novembri 2003 zo zdravotných dôvodov a novým opátom sa stal Dom Louis-Marie de Geyer d’Orth, ktorý vedie túto tradičnú benediktínsku komunitu dodnes. Opátstvo je súčasťou Benediktínskej konfederácie rádu sv. Benedikta.
Tradiční benediktíni v Le Barroux či v Saint Pierre de Clairaic napriek súčasnému úpadku rehoľných komunít nepoznajú krízu povolaní. Ich počet utešenie rastie a v roku 2008 opäť odišli ďalší benediktínski mnísi z Le Barroux, aby založili nové spoločenstvo vo Villatalle v Taliansku.
Kláštor má vlastný mlyn, ktorý sa používa na výrobu olivového oleja. Mnísi tiež vyrábajú levanduľový olej, voňavky, víno a chlieb vo vlastnej pekárni; víno dorábajú spoločne s miestnymi vinármi tradičným spôsobom. Všetky ich výrobky sú na trhu vyhľadávané a vysoko žiadané.
Okrem uvedených vlastných výrobkov ponúkajú benediktíni aj tradičné duchovné cvičenia, ako aj individuálne duchovné vedenie, ktoré je medzi veriacimi katolíkmi široko vyhľadávané a obľúbené.
Slávna komunita Le Barroux, založená v roku 1978 Domom Gerardom Calvetom sa venuje podpore tradičného latinského obradu s jeho benediktínskymi charakteristikami a v roku 1989 jej Svätá stolica udelila kánonický status. Z živých vôd Le Barroux vzišli aj ženy z opátstva Zvestovania Panny Márie, ktoré sa tiež nachádza v Le Barroux, ako aj mníšky z opátstva Panny Márie z La Garde. Benediktíni z Le Barroux sa teda odteraz budú starať aj o katolícky kláštor v Bellefontaine.
Kláštor Notre-Dame v Bellafontaine
Kláštor Notre-Dame Bellafontaine
Pôvodne benediktínsky kláštor Notre-Dame Bellafontaine bol založený v roku 1120, zvrhlé hordy revolucionárov v časoch Veľkej francúzskej revolúcie (1789 - 1799) kláštor zrušili, po napoleonských vojnách v roku 1816 bol však opäť obnovený (získali ho trapisti). Posledným superiorom v Bellafontaine je dom Samuel Gonçalves, členovia komunity vedú kontemplatívny život podľa trapistickej reguly. Kláštor ponúkal pokoj, ticho a hľadanie Boha aj pre laikov.
Na kláštor si už robili zálusk modernisti, ktorí sa netajili svojimi finančnými predstavami a plánmi, pretože počet starých mníchov sa každým rokom znižoval; uvažovalo sa o presťahovaní posledných žijúcich trapistov a prípadnom predaji kláštora.
Svätý Gautier z Pontoise
V dnešnom článku by som venoval pozornosť sv. Gautierovi z Pontoise, ktorý je patrónom všetkých, ktorí sú pod veľkým pracovným tlakom a trpia pracovným stresom. Prečo je sv. Gautier z Pontoise vzývaný ako svätec, ku ktorému sa môžeme utiekať pri pracovnom strese? Pretože silný stres sa stal súčasťou jeho života a ťažko sa s ním vyrovnával.
Sv. Gautier túžil žiť ako teológ, kňaz a pustovník. Túžil po tichu a modlitbe, no pápež Alexander II. ho proti jeho vôli v roku 1069 vymenoval za opáta benediktínskeho kláštora v Saint-Martin de Pontoise. Sv. Gautier z tohto kláštora utiekol, aby unikol administratívnej záťaži, zodpovednosti za mníchov a kvôli konfliktom, ktoré mal s nábožensky laxnými, lenivými a nehodnými benediktínskymi mníchmi tohto kláštora. Dostal však prísny príkaz vrátiť sa do kláštora a upraviť pomery v tomto kláštore bez ohľadu na stres, ktorý pociťoval. V tomto kláštore sa sv. Gautier naučil vyrovnať so stresom a vykonávať svoje povinnosti v poslušnosti a pokore.
Sv. Gautier teda v kláštore v Saint Martin de Pontoise poznal na vlastnej koži, čo to znamená pracovať pod tlakom a v strese a obávať sa veľkej zodpovednosti. Zistil, že stres možno poraziť, ak človek prijme svoj kríž a zahĺbi sa do modlitby. Nie útekom, ale prijatím a odovzdaním sa Bohu sa človek oslobodí od vonkajšieho tlaku. Práve kvôli svojej nepríjemnej skúsenosti, s ktorou sa však sv. Gautier vyrovnal, sa stal patrónom proti stresu. Je patrónom manažérov, pedagógov a všetkých tých, ktorí trpia stresom a úzkosťou v práci.
Sv. Gautier z Pontoise, francúzsky benediktínsky mních sa narodil v roku 1030 v normandskom mestečku Andely a umrel v roku 1099 v kláštore v Pontoise. Bol to veľmi inteligentný a veriaci muž, ktorý pomerne skoro pocítil vo svojom srdci Kristovo pozvanie a stal sa katolíckym kňazom a vynikajúcim teológom.
Na jeho formovanie mali vplyv tri známe francúzske kláštory - benediktínsky kláštor Rebais-en-Brie, benediktínske opátstvo Bec, tiež v Normandii a nakoniec benediktínsky kláštor v Pontoise, kde prežil veľkú časť svojho života a kde musel vyriešiť množstvo problémov.
V jeho životopise sa nachádza zaujímavá epizóda z tohto kláštora, ktorá sa často cituje a ktorá ukazuje na jeho veľkú empatiu a ľudskosť. Sv. Gautier z Pontoise mal brata, ktorý spolu s ním vstúpil do kláštora Rebais-en-Brie. Brat však nebol tak zbožný ako sv. Gautier z Pontoise a nedokázal sa vyrovnať s poslušnosťou, prácou a životom modlitby.
Podľa Vita sancti Gautieri však sv. Gautier z Pontoise pomohol svojmu bratovi z kláštora utiecť. Táto udalosť kontrastuje s neskorším životom sv. Gautiera, patróna proti stresu, pretože on sám mnohokrát túžil utiecť (aj utiekol) z miesta svojho pôsobenia, no nakoniec, keďže zložil sľub poslušnosti, svoj čin oľutoval a vrátil sa na miesta, kde sa necítil komfortne. To, ako pomohol svojmu bratovi utiecť z kláštora je dôkazom jeho súcitu k ľudským slabostiam a v duchovnom výklade sa uvádza, že sv. Gautier týmto skutkom zakúsil na vlastnej koži, aké ťažké je niesť jarmo povolania.
Ako opát neskôr dokázal mať pochopenie pre mníchov, ktorí zápasili s podobnými problémami a vždy im vedel dobre poradiť otcovskou radou. Sv. Gautiera z kláštora v Rebais-en-Brie neposlali preč, ale mu odpustili, pretože predstavení videli jeho živú a pevnú vieru a takisto jeho veľký intelektuálny potenciál. Sv. Gautier tu strávil svoje noviciátne obdobie a tu sa sformoval ako zbožný mních a stal sa aj profesorom filozofie a rétoriky.
Bazilika Saint Oune v Rouen
Neskôr prešiel do opátstva Bec, kde sa sformovalo jeho teologické povedomie a benediktínska spiritualita. Toto opátstvo založil francúzsky rytier Herluin, ktorý pocítil volanie stať sa mníchom, predal všetok svoj majetok a odišiel do tohto kláštora. Kláštor sa nachádza v Normandii v dnešnom Le Bec-Hellouin v departemente Eure. Názov kláštora pochádza z keltského slova bec (potok, riečka), stojí pri rovnomennej riečke.
Ako už bolo povedané, opátstvo sa stalo centrom učenosti a spirituality. Pôsobili tu viacerí významní teológovia, napríklad Lanfranco z Pávie (právo a dialektika) či Anselm z Aosty (teológia a mystika), ktorí pomohli kláštor pretransformovať na jednu z najprestížnejších teologických škôl gotickej Európy.
Sv. Anselm z Aosty, ktorý sa stal neskôr známy v Anglicku ako sv. Anselm z Canterbury, priniesol do opátstva Bec tradíciu filozoficko-teologickej reflexie (ontologický dôkaz Boha, dialógy o viere a rozume). Spolu so sv. Anselmom odišiel neskôr do Anglicka aj Lanfranco z Pávie. Sv. Gautier z Pontoise študoval a vzdelával sa v kláštore Bec práve čase, keď tam boli obaja spomenutí svätci.
Kláštor v Bec mal veľký vplyv na rozvoj katolíckej teológie vo Francúzsku až do 13. stor., potom postupne jeho význam upadal. V roku 1792 bol kláštor zrušený a väčšina budov zničená. Benediktíni v 20. stor. kláštor obnovili, funguje dodnes. Kláštor v Le Bec-Hellouin sa považuje za kolísku normandskej teologickej školy. Opátstvo je i dnes pútnickým miestom a centrom duchovného života v Normandii.
Kláštor Saint Martin de Pontoise pri Paríži patrí tiež k najznámejším francúzskym benediktínskym kláštorom. Vznikol v roku 844 a benediktínske opátstvo bolo zasvätené známemu francúzskemu svätcovi Martinovi z Tours. Kláštor bol od svojho vzniku centrom duchovného benediktínskeho života.
V 11. stor. sa stal súčasťou zbožnej obnovy mníšskeho života. V roku 1069 pápež Alexander II. proti vôli sv. Gautiera ustanovil francúzskeho benediktínskeho svätca opátom v kláštore. Sv. Gautier však túžil po živote v ústraní, nechcel riadiť kláštor a dostávať sa do konfliktu s málozbožnými a laxnými mníchmi a niekoľkokrát sa pokúsil z kláštora utiecť.
Sv. Gautier poslúchol, zbavil sa stresu a vytrval vo funkcii opáta. Pod jeho vedením sa kláštor stal známym pre prísnu disciplínu, liturgiu a starostlivosť o chudobných. Svätec tu napokon aj zomrel (8. apríla 1099) a bol pochovaný. Jeho hrob sa stal čoskoro pútnickým miestom a udialo sa pri ňom množstvo zázrakov.
V neskoršom období bolo opátstvo významným francúzskym náboženským centrom, navštevovaným pútnikmi, ktorí si ctili sv. Gautiera. Žiaľ, počas Veľkej francúzskej revolúcie jej zvrátení vodcovia kláštor zrušili, budovy boli zničené. Kostol sv. Martina v Pontoise však zostal a dodnes je hlavným chrámom Pontoise.
Sv. Gautiera z Pontoise si nesmierne vážil nielen Alexander II., ale i pápež Gregor VII., a to pre jeho pokoru a svätosť. Oficiálne bol kanonizovaný v roku 1153 pápežom Eugenom III., sviatok sv. Gautiera z Pontoise sa v tradičnom kalendári slávi 8. apríla.
Sv. Gautier z Pontoise bol prvým opátom v dejinách katolíckej Cirkvi oficiálne kanonizovaný pápežom. Je vnímaný ako symbol poslušnosti a vernosti povolania, aj keď mu srdce bránilo.
Záver
Benediktínske kláštory vo Francúzsku sú svedkami bohatej histórie a duchovného dedičstva. Ich prínos k vzdelaniu, kultúre a spoločnosti je neoceniteľný. Aj v súčasnosti tieto kláštory pokračujú v tradícii benediktínskej spirituality a ponúkajú útočisko pre tých, ktorí hľadajú pokoj, modlitbu a duchovné vedenie.
tags: #klastor #benediktov #francuzsko