Obec Mokrý Háj sa nachádza v blízkosti Skalice a jej história je úzko spätá s touto oblasťou. V tomto článku sa pozrieme na históriu obce a jej kostolov, ktoré sú významnými kultúrnymi pamiatkami.
Obec vznikla ako poddanská osada mesta Skalica v roku 1569. Usadili sa tu chorvátski kolonisti, ktorí založili osadu Mokra Vesz. V 17. storočí sa zapisovala ako Mokrihaj. Pomenovanie obce pochádza od slov mokrý háj. Keďže v zakladajúcej listine sa spomína močiar, bažina a les v blízkosti pôvodnej osady, jej názov je výstižný.
Obyvatelia sa zaoberali výlučne roľníctvom a vinohradníctvom. Obec mala už na začiatku 19. storočia viac obyvateľov ako v súčasnosti. Úbytok obyvateľstva sa datuje od šesťdesiatych rokov 20. storočia z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí.
Z kultúrno-historických pamiatok je pozoruhodný klasicistický kostol Všetkých Svätých postavený v roku 1822. Pozoruhodný je v ňom neogotický hlavný oltár od tirolského majstra J. Runggaldiera.
V roku 1852 si Mokrohájčania postavili v obci nový kostol. Z pôvodného kostolíka postaveného v cintoríne okolo roku 1595 sa zachovala socha Panny Márie Sedembolestnej, ktorá je chránená Štátnym archívom. Začiatkom štyridsiatych rokov 19. storočia bol v strede obce postavený v klasicistickom slohu nový, väčší a účelnejší kostol, ktorý bol vysvätený v roku 1852. U kostola je kamenný kríž, ktorý je vysoký 2,5 m a bol postavený v roku 1891.
Okrem kostola Všetkých svätých sa v obci a jej okolí nachádzajú aj ďalšie zaujímavosti:
- Územie U sv. Marka: Povesť hovorí, že sa tu strhla bitka medzi tureckými vojskami a Slovákmi. Padnutých Turkov, ktorých malo byť 14, na mieste bitky pochovali. Na toto miesto sa dal zhotoviť stĺp s obrazom sv.
- Kaplnka pod „Novosádkami“: Má okolo 250 rokov. V dedine bola dievčina, ktorá oslepla a jedna žena jej poradila, aby chodila k studničke za dedinou a vodou zo studničky si omývala oči a pila ju. Dievčina chodila každý deň k tejto studničke a vždy sa tu aj pomodlila. Za pár mesiacov opäť videla. Tak jej stará miestna zemianka dala pri studničke postaviť kaplnku, ktorá sa odvtedy nazýva „očanská“ a zasadila tu lipu.
- Turecký stôl: Uprostred hôr za Mokrým Hájom je územie, ktoré sa nazýva Tureckým stolom a vraj je tam niekde zakopané zlato. Tureckým stolom preto, lebo v dobe, kedy naše krajiny okupovali turecké vojská, usadili sa na tomto území a postavili si svoj tábor. Veliteľ, ktorý vojsko viedol zomrel na následky poranenia, ktoré utrpel v bitke. Vojaci dali hneď urobiť tri truhly - zo zlata, striebra a medi.
- Kaplnka sv. Urbana: Členovia Spolku záhradkárov postavili v roku 1965, nad cestou pod Novými horami, kde sú vysadené vinohrady, Kaplnku sv. Urbana - na počesť sv. Urbana, patróna vinohradníkov. Vtedajšia doba však nebola priaznivá k takýmto stavbám, a preto mala byť kaplnka zborená.
História Kostola Všetkých svätých v Skalici je úzko spojená s dejinami samotného mesta a jeho duchovným vývojom. Aké boli počiatky kresťanského života v Skalici, ani kedy a akým spôsobom vznikla samostatná farnosť, nie je známe. Zaujímavé sú legendárne rozprávania o styku naších predkov s misiou sv. Cyrila a Metoda. Je však celkom reálne, že naši predkovia vo Veľkomoravských centrách sa s ňou pri trhoch a podobných podujatiach mohli stretnúť, ani sa nedá vylúčiť návšteva sv. Metoda prípadne aj sv. Cyrila a ich žiakov v Skalici.
Rotunda sv. Juraja pochádza najneskôr z 12. storočia. Podľa odborníkov ide o pôvodný románsky kostolík z 11. storočia v lokalite starého hradiska. Iní kladú jej vznik do obdobia prelomu 12. a 13. storočia. V 15. a neskôr v 17. storočí bola goticky a barokovo prestavovaná, čo znamenalo postupne jej zvýšenie a zastrešenie kupolou. V súčasnosti sa priestor rotundy využíva na účely cestovného ruchu.
Skalica, Jezuitský kostol
Vývoj Farského Kostola
Z útržkovitého odpisu listiny ostrihomského arcibiskupa, kardinála Dionýza, uloženého v archíve v Skalici, napísaného po latinsky, sa dozvedáme, že Skaličania prosili ostrihomského arcibiskupa o pomoc pri oprave farského kostola sv. Michala, pretože bol v prvej polovici 15. storočia rozborený.
Nie je jasné kto bol pôvodcom devastácie farského kostola, len sa dozvedáme, že Skaličania sa ešte pred r.1450 pustili do jeho rekonštrukcie a do roku 1470 prestavali zdevastovaný jednoloďový farský kostol na mieste ešte staršieho menšieho kostola, na trojloďovú baziliku.
Prvé správy o farároch máme zo šestnásteho storočia. Do skalickej farnosti vždy patrili aj priľahlé obce Mokrý Háj z kostolom Všetkých svätých z roku 1822, pôvodný kostol stál na cintoríne, Prietržka s klasistickým kostolom sv. Alžbety z roku 1832 a Vrádište s klasistickým kostolom sv.