História Rádu bosých Karmelitánok sa na Slovensku začala písať v júni 1995, keď sestry prišli do Košíc, aby tu založili svoje prvé pôsobisko. Po dvanástich rokoch založili druhý kláštor v Detve, ktorý je zasvätený Božiemu milosrdenstvu a Kráľovnej Karmelu. Za tento krok vďačia o. biskupovi Mons. R. Balážovi, ktorý ich v roku 2007 prijal do svojej diecézy.
Prvé sestry zo Slovenska začali svoju formáciu v Zakopanom v Poľsku už v roku 1991. V súčasnosti je vo svete približne 10 000 karmelitánok, z toho 26 na Slovensku, pričom 12 z nich pôsobí v kláštore v Detve.
V karmelitánskom kláštore môže byť maximálne 21 sestier v klauzúre. Okrem nich sú prítomné 2-3 vonkajšie sestry, ktoré zabezpečujú kontakt s vonkajším svetom, ako je pošta, nákupy a prijímanie návštev.
V roku 1995 bola ukončená výstavba ženského kláštora Rádu bosých Karmelitánok. Kaplnka v tomto kláštore slúži aj pre občanov mestskej časti.
Život v Karmeli
Život v Karmeli je charakteristický tichom a úplným obrátením sa k Bohu. Vonkajšie ticho má pomáhať k vnútornému tichu, ktoré je nevyhnutné pre modlitbu a počúvanie Boha vo svojom vnútri. Počas dňa sa sestry rozprávajú len o tom najnutnejšom, čo potrebujú dohodnúť ohľadom práce. Ak je to možné, každá pracuje samostatne vo svojej cele. Sestry majú dielne, v ktorých šijú, vyšívajú a maľujú ornáty a štóly, vyrábajú ružence, plastiky zo sadry a zdobia sviece.
Dve hodiny denne majú sestry vyhradené na rekreáciu, počas ktorej sa môžu rozprávať. Mnohí návštevníci kláštora sú prekvapení častým zvonením. Jednou z foriem relaxu je aj fyzická práca v záhrade. Keďže majú veľkú záhradu, práce a pohybu je dosť. Všetky domáce práce si sestry robia samy. Počas veľkých rekreácií, ktoré sú v niektoré sviatočné dni, sa môžu hrať loptové hry alebo sa v zime sánkovať. Filmy pozerajú len náboženské a aj to zriedkavo. Rady si spievajú a majú nácviky spevu. Z kláštorného areálu nevychádzajú, pretože platí prísna pápežská klauzúra.
V Karmeli sa kombinuje pustovnícky spôsob života so životom sesterského spoločenstva. Modlitba a kontemplácia majú prenikať celý život sestier, aby kráčali v prítomnosti živého Boha podľa vzoru proroka Eliáša, neustále sa cvičili vo viere, nádeji a láske.
Denný režim
- Ráno o piatej: Vstávanie
- Ranné chvály a hodina vnútornej modlitby
- O siedmej: Svätá omša (slúžia kňazi z farnosti)
- Pätnásťminútové vďakyvzdávanie, modlitba cez deň predpoludním a raňajky
- Práca do jedenástej, potom duchovné čítanie
- O trištvrte na dvanásť: Modlitba cez deň napoludnie a obed
- Po obede: Hodinová rekreácia, modlitba cez deň popoludní, mariánske litánie a silentium
- Od pätnástej: Opäť práca
- 16:40: Vešpery, hodina vnútornej modlitby
- O osemnástej: Večera
- Po večeri: Hodina rekreácie
- 20:40: Posvätné čítanie a kompletórium
Strava
Strava je zdravá, vegetariánska a bez mäsa. Sestry jedia veľa zeleniny na rôzne spôsoby, ryby, syry a vajíčka. Už v prvotnej regule bolo napísané, že pustovníci sa majú zriecť mäsa, s výnimkou, keby boli na cestách. V kuchyni sa striedajú po týždni a každá sestra sa snaží vymyslieť niečo pestré. Pôsty sú predpísané, ale môžu byť aj dobrovoľné, vždy so súhlasom priorky. V piatok sa nejedia mliečne výrobky a vajcia. Raz do mesiaca je prísny pôst len o polievke na obed. V Pôste sú tri dni bezmliečne - streda, piatok a sobota.
Cieľom života v Karmeli je zjednotenie s Bohom a dôverný priateľský vzťah s Kristom podľa vzoru Panny Márie. Hlavným prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa je modlitba, ktorá od čias reformy svätej Terézie z Avily nabrala viac apoštolský rozmer. Sestry sa modlia zvlášť za Cirkev, za kňazov a za všetkých, ktorí to potrebujú.
Aktuálnosť charizmy pre Cirkev a dnešný svet
Život v kláštore je svedectvom o existencii živého Boha, ktorý býva uprostred nás. V dnešnom svete, kde sa vzmáha hriech, má život modlitby, úprimného priateľstva s Bohom a pokánia veľký význam. Dôverný vzťah s Ježišom sa odráža aj v sesterských vzťahoch, ktoré sú plnšie ako vo svete. V kláštore, kde je menej dojmov a rozptýlení, človek viac vníma to podstatné. Ak sa chce v reholi dobre žiť s Bohom, je tu vytvorené prostredie a podmienky na duchovný rast.
Povolanie do klauzúry je Boží dar, ktorý človeka oslobodzuje. Aj keď niekedy treba ísť von, napríklad k lekárovi, človek sa teší, keď sa môže vrátiť späť domov. Nie každý však má tento dar.
Spoločenstvo
Spoločenstvo je rodinný vzťah, ktorý prináša radosti aj starosti. Je to priestor, kde dozrievame ako osobnosti a spoznávame sa. Je to aj zrkadlo pre spytovanie svedomia, ako sa modlíme a ako vzťah s Bohom prenášame do kontaktu so spolusestrami. Boh si sestry vybral pre život v Karmeli, a preto majú jeden cieľ, čo im veľmi pomáha. Navzájom sa povzbudzujú, modlia sa jedna za druhú a sú si oporou. V takej uzavretej komunite sa všetko vycíti a spoločne sa to prežíva. Samota srdca dolieha najviac v obdobiach, keď prichádzajú pokušenia a zlé myšlienky. Najlepším liekom je priateľstvo s Bohom a skúsenosť jeho lásky.
Ľudia zvonku môžu mať účasť na živote sestier prostredníctvom telefonátov a listov. Majú jednu vonkajšiu sestru, s ktorou komunikujú osobne. Jednotlivci prichádzajú aj na duchovné cvičenia, do ticha a môžu sa modliť spolu so sestrami. Hlavné je držať sa Ježiša a pamätať na to, kto povolal pre tento život.
| Miesto | Počet sestier |
|---|---|
| Detva | 12 |
| Slovensko | 26 |
| Svet | 10 000 |
Karmelitánska Tradícia a Rodina na Slovensku
V troch spoločenstvách - na Starých Horách pri Banskej Bystrici, na Urpíne v Banskej Bystrici a v Lorinčíku na okraji Košíc spájajú slovenskí bosí karmelitáni kontemplatívnu modlitbu s apoštolátom podľa potrieb katolíckej Cirkvi. Organizačno-právne sú bosí karmelitáni úzko spätí s Krakovskou provinciou v Poľsku, kde sa uskutočňuje proces karmelitánskej formácie. Vďaka Bohu a práci poľských karmelitánov sa podarilo obnoviť karmelitánske spoločenstvo na Slovensku po viac ako 200-ročnej prestávke. Dnes sa členmi bosej karmelitánskej rodiny na Slovensku môžu stať veriaci nielen v mužskej a ženskej vetve rádu, ale aj členovia tretieho laického rádu s vlastnou formáciou.
Do farnosti Najsvätejšej Trojice v Košiciach - Pereši patrí aj filiálna obec Lorinčík s kostolom sv. Vavrinca. Do farnosti patrí aj komunita - Rád Bosých Karmelitánov, ktorý do Lorinčíka prišli v roku 2006 a bývali v staršom rodinnom dome. Samotný kláštor bosých karmelitánov Lorinčík bol po 4 rokoch výstavby v roku 2014 skolaudovaný a odovzdaný do užívania. Okrem slávenia sv. omší slúži aj na Duchovné obnovy - Duchovné cvičenia i na sväté spovede.
tags: #klastor #bosych #karmelitanok #kosice