Kláštor Kapucínov Bratislava: História a Architektúra

Kostol sv. Štefana, známy aj ako Kapucíni, alebo Káčko, patrí medzi kultové miesta Bratislavy. Je to sakrálna stavba so žltkastou fasádou, ktorej súčasťou je i kláštor Rádu menších bratov kapucínov. Kostol kapucínov je odnepamäti miestom aktívneho stretávania sa veriacich všetkých vekových kategórií a náboženského prežívania, svadieb a pod.

Kostol sa nachádza na Župnom námestí a je ľahko dostupný električkou alebo autobusom. Pre tých, čo radi objavujú sakrálne pamiatky je doslova na skok Kostol sv. Trojice. Zaujme i historická budova Národnej rady SR, alebo perfektné výhľady z Michalskej veže.

Poďme sa ponoriť do histórie a architektúry tohto významného miesta.

História príchodu Kapucínov do Bratislavy

Kapucíni prišli na územie Bratislavy v 17. storočí. V júli 1676 požiadal cisár Leopold I. predsedu uhorskej dvornej komory, Leopolda Kolonitscha, biskupa z Viedenského Nového Mesta, aby do Bratislavy pozval kapucínov. Už 25. novembra 1676 kapucíni prišli do Bratislavy.

Ich prvým pôsobiskom bola kaplnka sv. Kataríny na Ventúrskej ulici, ktorú sa Kolonitschovi podarilo pre nich získať spolu s neďaleko postaveným domom. V kaplnke sv. Kataríny kázali, spovedali a slúžili sv.

Kláštor a kostol sa im podarilo vybudovať až vďaka štedrej podpore od grófky Eleonóry Terézie de Strattmann a Payerbach, manželky tajného radcu cisára Leopolda, ktorá pôvodne chcela postaviť pre kapucínov na vlastné náklady kostol a kláštor v Payerbach, ale nedostala súhlas ani od passauského biskupa Johanna Philippa ani od cisárskej vlády. Kapucíni sa vtedy obrátili na grófku s prosbou, či by svoj zámer nemohla zrealizovať v Bratislave.

17. decembra 1708 infulovaný bratislavský prepošt gróf de Volkra v mene uhorského prímasa - ostrihomského kardinála a arcibiskupa Christiána Augusta slávnostne položil základný kameň kláštora. O necelý rok koncom septembra 1709 bol hotový chór s malou vežou, sakristia a priľahlé oratórium.

3. októbra 1709 sa kapucíni prvýkrát modlili v hotovom chóre vešpery a na druhý deň 4. októbra slúžil ostrihomský arcibiskup kardinál a prímas Christián August Saský v chóre prvú sv. omšu. Potom slúžil kaločský arcibiskup gróf Imrich Csáky (1672 - 1733) pontifikálnu slávnostnú omšu. Na tejto slávnosti bola prítomná aj zakladateľka - grófka Eleonóra Terézia.

V chóre sa nachádza pamätná tabuľa s nemeckým nápisom - v preklade: "Modlite sa za nehodnú zakladateľku Eleonóru Teréziu. Stavebné práce kláštora viedol kapcínsky rádový páter Ján Damascén (vlastným menom Johann Wers, + 25.4.1744) z Viedenského Nového Mesta.

Kapucíni sa do novovybudovaného kláštora nasťahovali až v roku 1712, kedy v Bratislave prepukla morová epidémia, ktorá trvala dva roky. Kapucíni sa v tom čase s nasadením vlastných životov horlivo venovali ošetrovaniu chorých na mor. Základný kameň kostola položil 20. decembra 1711 znova už spomínaný gróf de Volkra, ktorý sa medzičasom stal biskupom.

V roku 1717 bol kostol sv. Štefana Uhorského hotový a 6. júna ho konsekroval nitriansky biskup Ladislav Adam Erdödy spolu so so štyrmi oltármi zasvätenými sv. Štefanovi Uhorskému, sv. Františkovi z Asissi, sv.

V roku 1727 kláštor rozšírili smerom na Koziu ulicu a pálffyovské záhrady. K sakristii pristavili knižničnú sálu. Prístavby financoval ostrihomský arcibiskup a prímas Imrich Eszterházy, veľký priaznivec kapucínskej rehole. V roku 1735 povolili základy kostola a hrozilo jeho zrútenie.

Kostol bol totiž postavený za stredovekými hradbami mesta v mieste priekopy na bahnitej pôde. Pri obnove kostola im výrazne pomohol opäť ostrihomský arcibiskup Imrich Eszterházy pod podmienkou, že kapucíni prevezmú správu kaplnky sv. Jána Almužníka v Dóme sv. V roku 1737 František Portenhauser, pod dohľadom ostrihomského arcibiskupa Imricha Eszterházyho, dokončil stavbu kláštora, pričom nechal postaviť ešte dva trakty so sakristiou a knižnicou.

Pri bráne bol postavený nový trakt s piatimi celami pre domácich a cudzích. Vďaka finančným príspevkom dobrodincov sa mohli zhotoviť barokové oltáre: hlavný oltár, dva bočné oltáre sv. Františka a sv. Antona Paduánskeho a tiež oltár sv. Kríža.

Architektúra Kostola sv. Štefana

Kostol kapucínov sa vyznačuje relatívne strohým štýlom, ktorý však pôsobí originálnym dojmom. Nájdeme tu neorománsky a barokový štýl. Vzhľad kostola je verný zásadám skromnosti kapucínskych chrámov. Keďže ide o reformovanú františkánsku vetvu, tento rád kládol dôraz na chudobu, no o to bohatší duchovný život v zmysle Evanjelia.

Kapucínskemu kostolu taktiež úplne chýba veža, na ktorú sme pri katolíckych kostoloch bežne zvyknutí. To je však len ďalšia z charakteristických čŕt kapucínskych kostolov. Pred vstupom doň narazíte na výrazný mariánsky stĺp na Župnom námestí. Kostoly kapucínov majú medzi sakrálnymi stavbami osobitý charakter.

Kapucíni - reformovaná vetva františkánskej rehole, prísne dodržiavali požiadavku rehoľnej chudoby vytýčenú svätým Františkom z Assisi a aplikovali ju aj na formu svojich chrámov. Ich kostoly boli bez veže: do ulice sa obracali jednoduchou štítovou, tektonicky nečlenenou fasádou. Zaklenuté boli valenou klenbou s lunetami.

Vnútorné steny boli hladké, tektonicky nečlenené, natreté bielou farbou, od ktorej sa dobre odrážali skromné sĺpové tmavohnedé oltáre. Strohý charakter a výtvarná jednoduchosť kapucínskych kostolov korešponduje s pastoračnými cieľmi tohto rádu a s ich úsilím viesť veriacich k prehĺbenému vnútornému životu podľa Evanjelia.

Rozšírenie chrámového priestoru o vedľajšie priestory, o jednu bočnú kaplnku umožňujúcu individuálnu pobožnosť a o spovedné miestnosti, ktoré umožňujú vnútorné sústredenie - veriacich pripravujúcich sa na spoveď. Voči stredovekým kostolom žobravých reholí, kde chórové lavice stáli pred hlavným oltárom, v kapucínskych kostoloch ich umiestňovali za hlavný oltár do osobitného oratória spojeného s presbytériom do jedného celku. Oba priestory oddeľuje len mohutná baroková architektúra hlavného oltára umelecky stvárnená na prednej i na zadnej strane.

V interiéri kostola je badať jasný kontrast dreveného vybavenia vrátane hlavného oltáru v barokovom prevedení a jednoduchých bledých stien. Jednotlivé prvky skromnejšej výzdoby takto veľmi dobre vyniknú. Kostolu dominuje hlavný oltár s obrazom sv. Tento úmysel na obraze vyjadruje kráľovská koruna položená na poduške.

Dôležitosť Bratislavy ako korunovačného mesta je na obraze zdôraznená niekoľkými hlavnými bratislavskými dominantami v podobe Dómu sv. Martina, hradom, či budovou radnice. Obraz pôsobí monumentálnym dojmom, hoci má relatívne tmavý odtieň. Autorom je s najväčšou pravdepodobnosťou kapucín Udalricha z Welsu (vl. menom Thomas Wimberger).

Hlavný oltár sv. Štefana z roku 1737 tvorí mohutná baroková architektúra, oddeľujúca svätyňu od oratória, výtvarne riešená z obidvoch strán. Monumentálny oltárny obraz namaľoval v tom istom roku kapucínsky laický brat Udalrich z Welsu (vlastným menom Thomas Wimberger, + 19.7.1743 v Budíne). Oltárny obraz znázorňuje sv.

Obraz je zaujímavý i z architektonického hľadiska: zachytáva totiž siluetu dobovej Bratislavy s jej významnými stavbami, s hradom, dómom a radnicou. Zobrazenie Bratislavy nebolo náhodným popudom. Bratislava bola od roku 1563 korunovačným mestom a autor obrazu jej chcel vzdať hold a súčasne zdôrazniť jej význam zachytením stavieb symbolizujúcich tri zložky vtedajšej spoločnosti - moc panovníka, cirkevnú vrchnosť a mestskú správu.

Bočné oltáre svätého Františka z Assisi a svätého Antona Padovského stoja po stranách víťazného oblúka a majú rovnaké stĺpové architektúry. Oltárne obrazy z roku 1737 - Stigmatizácia svätého Františka a Vízia svätého Antona - namaľoval Anton Karol Rosier. Anton Karol Rosier bol žiakom významného rakúskeho sochára Georga Rafaela Donnera a je pochovaný v krypte kapucínskeho kostola.

V oltárnych nadstavcoch sa nachádzajú obrazy Svätý Fidelius s knihou a anjelom (na oltári sv. Františka) a Svätý Felix s anjelom (na oltári sv. V lodi v nike stojí oltár svätého Kríža z roku 1737, ktorý tvorí baroková stĺpová architektúra s ústredným obrazom a krížom s korpusom. Zhotoviť ho dal Karol Zichi. Pendantom toho oltára je oltár sv. Fidelisa zo Sigmaringenu, mučeníka a svätca rehole kapucínov.

Oltár pochádza z roku 1749 a má stĺpovú architektúru. Oltárny obraz Smrť svätého Fidelisa namaľoval kapucínsky páter Norbert z Viedne (vlastným menom Johann Baumgartner, +29.9.1773 vo Viedni). Od toho istého autora sú aj obrazy rehoľných svätých a dva skriňové relikviáre z 1. polovice 18.

Oltárne obrazy z kapucínských oltárov svätého Františka z Assisi a svätého Antona Padovského spolu s menzou oltára sv. Kríža posvätil ostrihomský svätiaci biskup František Zichy 4. augusta 1737. Oltár Panny Márie pochádza z roku 1742. Nachádza sa v pravej bočnej kaplnke a má barokovú stĺpovú architektúru. Socha Panny Márie s Ježiškom vznikla až v 20. storočí. Pod nikou je umiestnený oválny obraz svätého Jána Nepomuckého. Oltár Panny Márie požehnal 4.

K ďalším pamiatkam kostola patrí cyklus ôsmich veľkých obrazov v lodi, ktoré znázorňujú Kristovo utrpenie od brata Udalricha, dva skriňové a dva pyramidálne relikviáre v rokokovom ráme, neskorobaroková krstiteľnica z 18.

Krypta Kostola

V rokoch 1867 - 1895 bola opravená krypta, ktorá bola neskôr zasypaná; dnes nepoznáme ani jej vchod ani osud pochovaných tiel. Podľa dostupných údajov by v nej malo byť pochovaných viac ako 200 ľudí; medzi nimi napríklad maliar Anton Rosier a knieža Georg Christian Lobkowitz de Sagan.

Aktivity Kapucínov

• V roku 1738 prišli do Bratislavy alžbetínky, aby sa venovali ošetrovaniu chorých žien.
• Keď sa dostaval v bratislavskom podharí na Zuckermandli kostol Najsvätejšej Trojice, prevzali kapucíni v roku 1739 aj jeho správu.
• V roku 1746 prevzali kapucíni kázanie v kostole uršulínok a v roku 1748 prevzali kapucíni slávenie sv.

Kapucíni na Slovensku patrili pod Viedenskú provinciu až do konca 1. svetovej vojny. Po 1. svetovej vojne prišlo k rôznemu triedeniu. Keď po porážke Rakúsko - Uhorska poodchádzali bratia do Maďarska, na Slovensko prišlo pomáhať niekoľko bratov-kňazov z Holandska.

Významné udalosti v Kláštore

• Storočnica uvedenia kapucínov do Bratislavy sa slávila 25. novembra 1776 v kaplnke sv. Kataríny.
• V roku 1779 ostrihomský arcibiskup poveril kapucínov, aby vykonali misie.
• V roku 1780 prevzali kapucíni z poverenia prímasa vyučovanie katechizmu v Dóme sv. Martina.
• V roku 1854 sa kapucíni stali kooperátormi v novozriadenej farnosti Najsv. Trojice.

V roku 1860 - 1861 vzhľad zmenila i čelná fasáda kostola, ktorá dostala neoslohovú úpravu bratislavským staviteľom Ignácom Feiglerom ml. čím nadobudla romantický vzhľad. Vtedy bola do niky na priečelí umiestnená kamenná socha patróna kostola), ktorá nahradila pôvodné maľby.

Reštaurácia kostola bola ukončená v roku 1895. Roku 1892 umiestnili v interiéri kostola krížovú cestu s reliéfmi od hornorakúskeho rezbára M. Gaiga podľa kresieb prof. Kleina. Ďalšia oprava kostola sa uskutočnila po požiari v roku 1913.

Tabuľka: Významné roky v histórii Kláštora Kapucínov

Kapucínska ulica v Bratislave.

tags: #klastor #kapucinov #v #bratislave