Kremnica, známa ako "Zlatá Kremnica", je jedným z najstarších a najznámejších miest na Slovensku. Okrem bohatej histórie ťažby zlata a striebra a slávnej mincovne, sa tu nachádza aj tajuplný Františkánsky kláštor. Po rokoch obnovy sa jeho brány čoskoro otvoria pre verejnosť.
Františkánsky kláštor v Kremnici
História a obnova kláštora
Františkánov do Kremnice povolal ostrihomský arcibiskup Juraj Lippay v roku 1649, aby sa podieľali na rekatolizácii mesta. Najskôr však žili za hradbami, keďže v silne protestantskom prostredí stredoslovenských banských miest neboli vítaní. Kláštor postavili zhruba v polovici 17. storočia na mieste starších gotických stavieb. Jeho základný kameň položili a požehnali vo februári 1653.
Historické budovy sú prázdne, odkedy ich rehoľa nedobrovoľne opustila v polovici 20. storočia, keď komunistický režim násilne zakročil proti mníšskym rádom v Československu.
V súčasnosti prebieha rozsiahla obnova kláštora, ktorej cieľom je zachrániť túto významnú pamiatku a sprístupniť ju verejnosti. Čo sa týka samotnej obnovy kláštora, aktuálne sú už ukončené práce na prednej fasáde smerom od námestia a tiež na veži, pokračuje sa odbornými prácami v interiéroch kláštora - vo vstupnej časti a na rajskom dvore. Práve to sú priestory, ktoré budú slúžiť návštevníkom po rekonštrukcii ako prvé a súčasne sa budú hľadať zdroje na ďalšiu obnovu rozsiahleho objektu, ktorý je roky neobývaný.
Archeologický výskum súvisiaci so súčasnou obnovou potvrdil, že kláštor skutočne vyrástol na mieste skorších stavieb. Pivnice, ktoré využívali rehoľníci, boli pôvodne súčasťou meštianskych domov z čias gotiky. „Existoval v nich čulý život, čo potvrdzujú nálezy veľkého množstva sivej keramiky. Ide o typickú meštiansku, dobre vypálenú, keramiku, ktorú Kremničania používali pri stolovaní. Našli sme aj črepy z takzvaných kremnických pohárov, špecifických svojím tvarom," hovorí archeologička Dominika Andreánska.
Archeologičku zaujal aj objav gotického portálu zasypaného vrstvami sutiny. „Pozdĺž celého rajského dvora sa nám črtala vrstva, ktorá obsahovala keramiku z konca 14. a 15. storočia a klesala až na dno tohto portálu. Zhruba vtedy bol využívaný a vychádzalo sa z neho do vnútorného dvora najbližšieho gotického domu," vysvetľuje odborníčka.
Keďže v Kremnici františkáni nestavali „na zelenej lúke", rajský dvor ich kláštora obsahoval netypický vodný prvok - odvodňovací systém križujúcich sa kamenných žľabov, ktoré obkolesovala dlažba. „Datujeme ho do polovice 17. storočia. Následne fungoval niekoľko storočí, kým nebol zakrytý mladšou dlažbou. Keď sme ho postupne odkrývali, zistili sme, že voda tam cícerkom prúdi doteraz."
Vodu na miesto priviedli mnísi z náprotivného vrchu a do stredového kanála usmernili zvody zo všetkých rohov rajského dvora. „Je pravdepodobné, že tadiaľ prúdila neustále, pretože prichádzala z mesta a v čase dažďov bol tok ešte silnejší. Rehoľníci teda mali akýsi vlastný potok, ktorý slúžil nielen ako odvodňovací systém, ale aj ako naplnenie predstavy prítomnosti vody na mieste modlitieb a vnútorného stíšenia," objasnila archeologička.
Z obdobia baroka pochádza podľa archeologičky tiež murovaný sokel kachľovej pece, ktorej torzo odhalili vo vstupnej časti kláštora. Podobných kachľových peci bolo v komplexe viacero, v istej dobe boli zrejme jediným zdrojom vykurovania. „Našli sme celé spektrum kachlíc - renesančné, barokové, ale aj nejaké gotické."
Rajský dvor Františkánskeho kláštora
Otvorenie pre verejnosť a prehliadky
Čo je však najviac potešujúce, práce pokračujú podľa plánu a otvorenia časti kláštora by sme sa po ukončení prvej etapy prác mohli dočkať už v budúcom roku. Vedúci realizačných prác, reštaurátor Jan Janda potvrdil, že práce v prvej etape by chceli ukončiť do konca tohto roka tak, aby sa už v tom nasledujúcom mohla časť kláštora otvoriť pre verejnosť. Návštevníkom by mala byť k dispozícii obnovená vstupná časť s kaviarňou a recepciou a tiež rajský dvor, ktorý bude slúžiť nielen ako obnovené historické srdce kláštorného komplexu, ale aj pre komorné kultúrne podujatia.
„Vstupná časť do kláštora a rajský dvor by mohli byť verejnosti prístupné už začiatkom roka 2026," avizuje riaditeľ banskobystrického biskupského úradu Martin Dado.
Z rajského dvora plánujú ponúknuť návštevníkom niekoľko prehliadkových trás do zatiaľ neopravených častí kláštora. K najatraktívnejším ponukám bude nepochybne patriť prehliadka suterénnych priestorov, kde sa nachádzajú pozostatky pôvodných gotických domov, či návšteva krypty pod Kostolom sv.
Zaujímavo riešené bude aj vizuálne prepojenie námestia s kláštorom. Jan Janda prezrádza viac: „Máme už schválený vizuál vstupu. Chceme dosiahnuť, aby vnútorné priestory kláštora komunikovali s námestím. Vstup do recepcie z námestia bude preto presklený a rovnako bude otvorená aj časť smerom do rajského dvora.
Plánované prehliadkové trasy:
- Vstupná časť s kaviarňou a recepciou
- Rajský dvor
- Suterénne priestory s pozostatkami gotických domov
- Krypta pod Kostolom sv.
Financovanie obnovy
Doterajšie práce na projekte komplexnej obnovy kláštora sa podarilo uskutočniť vďaka dotácii približne 830-tisíc eur z programu Obnovme si svoj dom ministerstva kultúry a dvadsaťpercentnému spolufinancovaniu biskupstva. Takmer ôsmimi tisícmi eur prispela verejnosť v dobrovoľnej zbierke.
| Zdroj financovania | Suma |
|---|---|
| Dotácia z programu "Obnovme si svoj dom" | 830 000 € |
| Spolufinancovanie biskupstva | 20% z dotácie |
| Zbierka od verejnosti | 8 000 € |
Len prvá časť obnovy predpokladá investíciu zhruba 4,1 milióna eur, z čoho 1,1 milióna preinvestuje biskupstvo do konca roka 2025.
Po dokončení SO01 pribudnú ďalšie okruhy prehliadok objektu, expozícia mníšskeho života a nálezov, ktoré sa našli počas rekonštrukcie. Komplexná obnova SO01 predpokladá cca. 4,1 milióna eur, z toho 1,1 milióna sa zrealizuje do konca roka 2025 cez Projekt MKSR.
Františkáni v Kremnici
Františkáni sa v meste krátko po ich príchode stali významným prvkom pre rozvoj kultúry a vzdelávania. Vyučovali náboženstvo, budovali a spravovali vzácnu knižnicu. Venovali sa deťom, nepočujúcim, organizovali tiež vystúpenia ochotníckeho divadla. Aj dnes možno nájsť v kláštore divadelnú miestnosť a priestory, kde v 20. storočí pôsobili redakcie periodík Serafínsky svet či Priateľ dietok.
Súčasťou areálu a priľahlého kostola sú rozsiahle podzemné priestory s kryptami, kde v minulosti pochovávali aj rehoľníkov.
Koniec kláštora prišiel v polovici 20. storočia, keď komunistický režim zasiahol proti mužským rehoľám v rámci Akcie K - kláštory obviňujúc ich z protištátnej činnosti.
Po odchode františkánov z Kremnice ostal kláštor praktický opustený. V 80. rokoch minulého storočia chcel štát bývalý kláštor prestavať na hotel, čo sa nepodarilo a z kláštora sa stala ruina, ktorú aspoň v posledných desaťročiach pred najhorším zachraňovali miestna farnosť a dobrovoľníci. Neskôr sa stal objekt terčom vandalov, ktorých aktivity zastavilo až úplné uzatvorenie komplexu.
Veríme, že po ukončení obnovy sa Františkánsky kláštor opäť stane živým centrom kultúry a duchovnosti v Kremnici.