Na Slovensku sa čoraz viac diskutuje o odlučení cirkví od štátu. Táto téma, ktorá rezonuje v spoločnosti už od Nežnej revolúcie v roku 1989, sa opätovne otvára aj v kontexte aktuálnych politických a spoločenských zmien. Otázka vzťahu štátu a cirkvi má hlboké historické korene a dotýka sa nielen finančných, ale aj ideologických a hodnotových aspektov.
Verejná mienka a podpora odluky
Prieskumy verejnej mienky naznačujú rastúcu podporu odluky cirkví od štátu. Podľa prieskumu NMS z roku 2023, až 61 percent ľudí na Slovensku podporuje odluku cirkvi od štátu, pričom súčasný model financovania cirkvi podporuje len 19 percent ľudí. Ukázal to aj výskum "Generácie a viera 2024". Podobne je podľa jeho výsledkov vidieť aj rastúci príklon slovenskej verejnosti k predstave finančnej odluky cirkví a štátu a to skôr v podobe samofinancovania cirkví, teda nie cez model daňových asignácií.
„Medzi rokmi 2014 až 2024 došlo k výraznému nárastu podielu tých, pre ktorých je najlepším modelom vzťahu štátu a cirkví úplná odluka,“ uviedol Miroslav Tížik zo Sociologického ústavu (SÚ) SAV. Za posledných viac ako 15 rokov sa podľa neho posilnila predstava, že cirkvi a náboženské spoločnosti by mali žiť iba z vlastných výnosov a milodarov. V súčasnosti je to už pritom najrozšírenejší názor.
Tížik podotkol, že ak by bola použitá časť daní na financovanie cirkví bez zníženia čistých príjmov, medzi tými, ktorí sú platcami daní, dlhodobo dominuje neochota prispievať na cirkvi. „Táto neochota je rastúca a v súčasnosti je to už takmer polovica populácie,“ priblížil. Výskum bol realizovaný na vzorke 1245 dospelých obyvateľov Slovenska v období od 4. do 21. októbra tohto roka. Pre konzorcium pracovísk, SÚ SAV, Ústav politických vied SAV a Univerzita Komenského, ho uskutočnila agentúra Focus.
Financovanie cirkvi
Historický kontext a požiadavky Nežnej revolúcie
Požiadavka odluky cirkvi od štátu v kľúčovom politickom dokumente novembra 1989 vyplývala z toho, že za totalitného režimu boli cirkvi podriadené štátnej moci, hovorí historik Jašek. „Bol to skôr úderný politický program vhodný na revolučné časy než premyslená koordinovaná stratégia,“ hovorí historik Peter Jašek z Ústavu pamäti národa. No kým aj ostatné požiadavky boli spočiatku skôr heslovité, siedmy z dvanástich bodov programu VPN zostáva po tridsiatich piatich rokoch jediným, ktorý sa konkrétne nepremietol do filozofie štátu.
Niektorí za odluku považovali už to, keď štát krátko po revolúcii zrušil dozor nad cirkvami a prestal zasahovať do toho, kto bude biskupom či kňazom. Finančné prepojenie štátu a registrovaných cirkví však stále pretrváva a napriek znižujúcemu počtu veriacich sa prehlbuje.
Financovanie cirkví: Súčasný stav a alternatívne modely
V roku 2020 bol prijatý nový zákon o financovaní cirkví štátom. Hoci po novom ide o príspevky, majú odlišnú formu ako v okolitých krajinách. V roku 2020 sa prijal nový zákon o financovaní cirkví. "To, čo poskytuje štát cirkvám, je len príspevok. Aj dnes platí, že cirkev väčšinu svojich aktivít v podstate financuje sama," vyjadril sa farár v Novej Lesnej a bývalý výkonný sekretár KBS Anton Ziolkovský.
"Prijal sa ako konsenzus expertov zástupcov štátu a cirkví a bol potvrdený ústavnou väčšinou. Z nedávneho prieskumu agentúry AKO vyplýva, že viac než 55 % opýtaných si myslí, že by vláda nemala ďalej financovať registrované cirkvi zo štátneho rozpočtu.
Vo všeobecnosti môžeme spôsoby financovania rozdeliť na tri základne skupiny. Prvou formou je viac či menej úplné financovanie cirkví štátom, čo je prípad Belgicka, Luxemburska, Grécka a aj Slovenskej republiky. Druhým spôsobom je prevažujúce financovanie cirkví členmi. Môže to byť systémom darov a zbierok (USA, Francúzsko, Portugalsko, Írsko, Holandsko), systém cirkevných príspevkov (Rakúsko), systém cirkevnej dane (Nemecko, Švajčiarsko, Škandinávia), prípadne iné daňové riešenia (asignácia) ako je to napríklad v Taliansku. Treťou formou je prioritné financovanie majetkovými výnosmi, ktoré je vo Veľkej Británií a tiež vo Vatikáne.
V Rakúsku si cirkevné príspevky hradia veriaci sami. V susednom Rakúsku platia povinné príspevky zamestnaní veriaci. Príspevok tvorí zhruba 1 % mesačného príjmu. Ak ho platiť nechcete, musíte zo svojej cirkvi vystúpiť. "V posledných rokoch je veľmi masívny odchod z cirkví, najmä z katolíckej ako v Nemecku, tak aj v Rakúsku. Čo je výrazom nespokojnosti s tým, ako sa RKC postavila k riešeniu sexuálnych škandálov duchovných v minulosti. V Rakúsku za minulý rok odišlo z cirkví rekordných 91 000 veriacich. Dokonca aj v katolíckom Poľsku si cirkvi financujú veriaci sami, a to už od roku 2014.
Ak by sa u nás pristúpilo k poľskému modelu, pre veriacich by to znamenalo nasledovné. "Cirkev by si musela stanoviť napr. Štát prispieva iba na niektoré výdavky cirkví.
Štát každoročne posiela náboženským spoločenstvám peniaze na základe zákona. Z 18-tich registrovaných cirkví na Slovensku, štyri z nich odmietli prijať podporu od štátu, napriek tomu, že na peniaze majú zákonný nárok. V roku 2012 poslal štát na účet Katolíckej cirkvi viac než 21 miliónov Eur. Z týchto peňazí sú hradené platy duchovných a prevádzové náklady cirkevnej administratívy (napr. biskupské úrady). Rekonštrukciu budov a kostolov si hradia cirkvi z vlastných peňazí a darov.
Sociológ Ján Bunčák z Univerzity Komenského v Bratislave tvrdí, že najskalnejších stúpencov cirkví a náboženských spoločností je medzi ekonomicky aktívnymi obyvateľmi približne desať percent.
Tabuľka: Porovnanie modelov financovania cirkví
| Model financovania | Popis | Príklady krajín |
|---|---|---|
| Financovanie štátom | Štát priamo financuje cirkvi z rozpočtu. | Belgicko, Luxembursko, Grécko, Slovensko |
| Financovanie členmi | Cirkvi sú financované z darov, zbierok, cirkevných príspevkov alebo daní. | USA, Francúzsko, Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko |
| Financovanie majetkom | Cirkvi sa financujú z výnosov vlastného majetku. | Veľká Británia, Vatikán |
Politické aspekty a postoje strán
Odluka cirkví od štátu je téma, ktorá sa pravidelne otvára pred voľbami. V uplynulých dňoch sme tu hodnotili z pohľadu sekularizmu všetky politické strany, ktoré podľa prieskumov majú šancu dostať sa do parlamentu. Aj keď väčšina strán dosiahla v tomto ohľade veľmi nelichotivé výsledky, stále máme z čoho vyberať. Ukázalo sa, že sú tu aspoň dve jasne hodnotovo vyprofilované strany, ktoré nielen v tomto volebnom období mysleli aj na sekulárnych voličov - Progresívne Slovensko (PS) a Sloboda a solidarita (SaS). Zároveň sú to jediné strany, ktoré majú priamo vo volebnom programe odluku cirkví od štátu.
Väčšina ostatných strán vo svojich programoch odluku cirkví od štátu buď vôbec nespomína, alebo viac či menej podporuje cirkevnú agendu. Veríme, že Slovensko môže existovať len ako demokratický sekulárny štát rešpektujúci ľudské práva. Samozrejme to, že nejaká strana má odluku v programe, ešte neznamená, že v prípade vstupu tejto strany do parlamentu k nej skutočne dôjde. Na každú zmenu zákona je potrebná väčšina hlasov poslancov parlamentu, takže o tom, či sekulárne strany budú mať možnosť túto tému presadiť, rozhodnú v prvom rade voliči. Program nám však ukazuje, ktoré strany sa tomuto cieľu aspoň hlásia.
Nie sú to len politici, ktorí sa takto vyhraňujú. Aj bežní veriaci, zmätení neustálou liberálnou propagandou a spoluprácou niektorých predstaviteľov kléru s podporovateľmi odluky, sa čoraz častejšie stavajú na stranu liberálnych požiadaviek.
Právne a ústavné aspekty
Ak má štát zaručiť úplnú náboženskú slobodu, musí sa zrieknuť sám svojho vlastného náboženského alebo ideologického základu. Nemôže podporovať napríklad agnostikov či ideológiu sekularizácie. Tiež je to nemožné v štáte, ktorý existuje napríklad na základoch marxistickej či pozitivistickej ideológie. Štát musí byť striktne neutrálny, iba tým sa zaručí skutočná náboženská sloboda.
„Druhý vatikánsky koncil akcentuje zreteľne rozdiel medzi štátom a cirkvou pokiaľ ide o ich podstatu. Cirkev, ktorá si robí nárok byť zároveň znamením a ochranou trancendentálnosti ľudskej osoby vyslovene prehlasuje, že nemôže byť žiadnym spôsobom zamieňaná s politickým spoločenstvom a tiež nie je viazaná na žiaden politický systém. Koncil odmieta akúkoľvek kompetenciu cirkvi pokiaľ ide o čisto politickú, hospodársku a sociálnu oblasť.
Najpočetnejšia cirkev na Slovensku, ale tiež radikálni sekularisti, si musia uvedomiť, že pri odluke cirkví od štátu by nemali byť spomínané iba peniaze. Nejde vôbec o to, kto čo dostane a kto o čo príde. Nejde iba o tú necelú miliardu slovenských korún (v roku 2007 presne 928 966 tisíc).
V roku 2001 bola prijatá tzv. Vatikánska zmluva s dvoma dodatkami - v 2003 o pastoračnej službe v armáde a v 2004 o katolíckej výchove. Najmä prijatie dvoch dodatkov prebehlo bez širšej verejnej diskusie. Prijatím týchto zmlúv sa Slovensko vzdalo nadštandardnej1 časti svojich práv oproti iným štátom, ktoré majú podobnú zmluvu so Svätou stolicou uzavretú.
2. Registrované cirkvi dostávajú každým rokom navýšené príspevky3 aj napriek faktu, že počet veriacich každoročne klesá. Medzi rokmi 2011 a 2021 klesol počet veriacich o 400 tisíc. Za rovnaké obdobie však stúpli príspevky cirkvám o 39 % a ďalej rástli, na rok 2023 sú príspevky cirkvám o 54 % vyššie, ako boli v roku 2011.
Riešenie: Namiesto súčasného financovania cirkví z verejných financií budú cirkvi financované z daňovej asignácie, ktorá sa výrazne zvýši. Namiesto súčasných 2 % z dane bude možné asignovať až 1 % zo základu dane. Cirkvám tak bude umožnené získať aj viac financií, ale priamo od občanov.
3. Registrácia novej cirkvi je dnes natoľko sťažená, až sa stáva prakticky nemožnou. Na registráciu cirkvi je potrebné vyzbierať 50 tisíc osobne podpísaných čestných prehlásení. Tento počet by aktuálne splnili len štyri z 18tich registrovaných cirkví. Občania veriaci v neregistrované náboženské smery sa stávajú občanmi druhej kategórie.
Riešenie: Zavedieme dvojstupňovú registráciu cirkví. Na prvý stupeň bude potrebných 100 podpisov veriacich. Cirkvi po prvom stupni registrácie by mali práva na zhromažďovanie sa s cieľom vyznávania viery, realizáciu sakrálnych stavieb, vykonávanie bohoslužieb (pohreby, krsty, …). O registráciu druhého stupňa sa bude môcť cirkev uchádzať po 3 rokoch od registrácie prvého stupňa a po splnení požiadavky na 20 tisíc členov.
Záver
Odluka cirkvi od štátu na Slovensku je komplexná téma, ktorá si vyžaduje dôkladnú diskusiu a zohľadnenie historických, politických, právnych a spoločenských aspektov. Verejná mienka sa prikláňa k väčšej autonómii cirkví a ich financovaniu priamo od veriacich. Politické strany majú rôzne postoje k tejto otázke, a preto je dôležité, aby voliči zvážili ich programy a preferencie. Budúcnosť vzťahu štátu a cirkvi na Slovensku bude závisieť od politickej vôle a celospoločenského konsenzu.