Kláštor pod Znievom predstavuje obec s bohatou históriou v Turci. Obec sa vyvinula z podhradia a v 12. storočí patrila zoborským benediktínom. Predstavuje obec s najbohatšou históriou v Turci. V jej chotári odkryli hromadné nálezy z mladšej bronzovej doby a sídlisko púchovskej kultúry.
Prvá písomná zmienka o území pod hradom Zniev, ktorý sa pôvodne nazýval Turčiansky hrad, sa nachádza v hraničnej listine kráľa Kolomana z roku 1113. V roku 1266 obci udelil kráľ Belo IV. ako prvej v Turci mestské výsady.
V roku 1578 vznikla v Kláštore pod Znievom prvá botanická záhrada liečivých rastlín v strednej Európe, ktorá sa stala základom neskoršieho olejkárstva a šafraníctva. Rehoľníci tu zriadili lekáreň. V obci vznikla staviteľská škola a dielňa, ktorá stavala v Turci kostoly.
Obec charakterizuje zachovaná pôvodná urbanistická štruktúra. Historicky a architektonicky najcennejší je areál bývalého prepošstva s kostolom a farský kostol s priľahlými stavbami. Kostol Panny Márie a kláštor premonštrátov pochádza z 13. storočia. V centre obce sa nachádza farský Kostol sv. Mikuláša z 13. storočia, ktorý bol v 18. storočia.
V miestnej časti Lazany sa zachovalo viacero domov dokumentujúcich ľudovú architektúru 19. storočia.
Významné historické udalosti a osobnosti
Vznik tohto gymnázia bol výsledkom národných a kultúrnych snažení celej generácie národných buditeľov v druhej polovici 19. storočia. Po zatvorení gymnázia v roku 1874 bol založený učiteľský ústav, v ktorom študoval Martin Kukučín aj Jozef Gregor Tajovský.
V 16. - 17. storočí dohrával svoju úlohu v dejinách i Znievsky hrad. Od 16. storočia pod vplyvom renesančnej módy aj veľmoži začali túžiť po pohodlnejšom živote, ktorý mohli mať v renesančných kaštieľoch budovaných na rovine a preto opúšťali hrady na nedostupných miestach, medzi inými i Zniev.
V čase najväčšej prosperity si zo získaných prostriedkov zriaďovali obchodné spoločnosti. Od 2. polovice 19. storočia bola táto forma obživy zakázaná.
Obyvatelia familiárne nazývajú Turiec aj „turčianskou záhradkou“. Martin, ako centrum regiónu, je sídlom významných kultúrnych inštitúcií vrátane Matice slovenskej, Muzeálnej slovenskej spoločnosti a nachádza sa tu i Národný cintorín, na ktorom sú pochované významné osobnosti slovenskej kultúry a histórie.
V roku 1732 dovolil prepošt obyvateľom mestečka postaviť pivovar a variť pivo, čím sa potvrdil mestský charakter Kláštora pod Znievom. Až niekoľko dní po poprave prišli deviati Znievčania do rezidencie superiora Ruttkaya, aby sa zaviazali k poslušnosti.
Kultúrne pamiatky a zaujímavosti
Z kultúrno- historických pamiatok regiónu sú pozoruhodné zrúcaniny Sklabinského, Znievskeho a Blatnického hradu. Z ďalších pamiatkových objektov zaujme Točekovský dom - zrekonštruovaná budova slovenského katolíckeho gymnázia z roku 1869 a klasicistická radnica z roku 1780, budova ľudovej školy a niekoľko zemianskych kúrií.
V jednom z najstarších kúpeľných miest Slovenska, Turčianskych Tepliciach, sú kúpeľné budovy z 19. storočia.
V obci sa vyskytuje prameň Kláštornej minerálnej vody, ktorý sa využíva od začiatku 90-tych rokov.
Medzi pamiatky patria:
- Znievsky hrad
- Kostol sv. Mikuláša
- Kláštor premonštrátov
Turiec má mnoho drevených zvoníc, pochádzajúcich prevažne z 19. storočia.
V roku 1578 vznikla v Kláštore pod Znievom prvá botanická záhrada liečivých rastlín v strednej Európe, ktorá sa stala základom neskoršieho olejkárstva a šafraníctva.
Zachovala sa murovaná usadlosť, ktorá bola pôvodne zariadená v prednej časti ako hostinec s ubytovacou časťou a v zadných budovách ako pálenica.
Navštívte obec Kláštor pod Znievom, v okrese Martin, a vydajte sa stredne náročnou trasou na približne hodinový výstup. Za odmenu si vychutnáte majestátne výhľady na Martinské hole či vrchy pohoria Veľká Fatra. Zastávkou pre oddych Vám bude Kalvária sv. Kríža.
Pred základnou školou je umiestnená busta miestneho rodáka Alexandra Moyzesa, hudobného skladateľa a jedného z hlavných predstaviteľov slovenskej medzivojnovej hudobnej moderny.
Obec je východiskom turistickej trasy, ktorá vedie okolo cintorína južným smerom. Pokračuje po zalesnenom svahu, na ktorom sa rozkladá kalvária z roku 1728 s barokovým kostolom. Odtiaľ chodník pokračuje k zrúcanine stredovekého hradu Zniev. Pod hradným vrchom Zniev pramení neveľký potok, na ktorom vybudovali v polovici 13 stor. mnísi rádu premonštrátov najstarší rybník v Turci - Vädžer.
História hradu siaha až do 13. storočia, kedy sa spomína v listine vydanej uhorským kráľom Belom IV. V tých časoch Turčiansky hrad slúžil na administratívne účely pre vtedajší región Turiec, ktorý spadal pod Zvolenskú župu. Po osamostatnení Turčianskej župy, ktorá mala nové sídlo, hrad stratil svoje významnejšie postavenie a dostal nové meno Zniev.
Dominantou hradu bol vežovitý palác s okolitou hradbou. V 16. storočí bol pri dobývaní kráľom Ferdinandom I. ťažko poškodený. Hradu chýbala moderná hradba, ktorá by odolala delostreľbe.
Okolie nádvoria a priehlbiny v ňom nasvedčujú tomu, že súčasťou hradu boli kedysi pravdepodobne hospodárske budovy. V súčasnosti sa zachovali poškodené základy horného hradu a torzo malej vežičky. Zvyšky hradby sú sotva spozorovateľné.
V obci nájdete:
- Pamätnú izbu
- Zrúcaninu hradu Zniev
- Kalváriu sv. Kríža
Sociálno-ekonomický vývoj a život v obci
V 70-tych rokoch 19. storočia bola v Sučanoch zriadená tehelňa, ktorá v čase konjuktúry zamestnávala okolo 400 ľudí. Do 2. polovice 20. storočia sa zachovalo spracovanie a výroba kožuchov v Mošovciach.
Medzi modrotlačiarmi vynikala najmä rodina Lilgeovcov z Martina. Na tradíciu ľudového liečiteľstva, ktoré do Kláštora pod Znievom priniesla pravdepodobne jezuitská rehoľa, nadviazala domácka výroba liečivých olejov a podomový obchod.
Táto činnosť mala zásadný vplyv na charakter mestečka, ktoré sa transformovalo viac z poľnohospodárskej na mestskú, obchodnícku komunitu. V rámci mestského práva mohol Zniev taktiež usporadúvať týždenné trhy a jarmoky.
V roku 1785 mala obec 128 domov a 1141 obyvateľov, v roku 1828 mala 137 domov a 1584 obyvateľov. V roku 1850 sa Kláštor pod Znievom stal sídlom okresu a súdu, v rokoch 1869-1874 sídlom slovenského gymnázia a učiteľského ústavu.
Obec bola oslobodená 10. 4. 1945. Mesto bolo vyznamenané Radom práce.
V roku 1991 mal okres Martin najvyššie percento evanjelikov a. v.. V obciach s pôvodným nemeckým obyvateľstvom prevládala rímskokatolícka viera. V posledných rokoch sa do Turca presídlilo mnoho ľudí z Kysúc a Oravy, čo ovplyvnilo aj náboženské rozvrstvenie v prospech katolíkov.
Zdrojom obživy v Turci bolo prevažne poľnohospodárstvo a chov domácich zvierat. Polia na úpätí vrchov však neboli veľmi úrodné, preto roľníci hľadali ďalšie možnosti obživy v doplnkových domácich zamestnaniach. Bolo to najmä včelárstvo, ovocinárstvo, zeleninárstvo, furmanstvo a remeslá.
Ľudia z tejto oblasti sa zaoberali lisovaním a destilovaním liečivých olejov už v 17. storočí. Tejto činnosti sa venovali asi v 40 obciach regiónu, medzi najznámejšie patrili : Vrícko, Kláštor pod Znievom, Blatnica, Lazany a Slovany. V polovici 18. storočia dosiahlo turčianske olejkárstvo najväčší rozmach.
Začiatkom 19. storočia sa ľudový odev v Turci nezachoval. Pri odchode olejkárov do sveta bol postupne nahrádzaný mestskými odevnými prvkami, ku ktorým prispelo aj zemianstvo a nemeckí kolonisti.
V oblastiach s nemeckým obyvateľstvom sa vyskytovali poschodové drevenice. Pamiatkou na zemianstvo sú kúrie v bývalých zemianskych obciach a zemianske podpivničené kamenné domy s pavlačou.
Osobitne zaujímavá je obec Blatnica, v ktorej centre stojí Prónayovský kaštieľ a kúria s hospodárskym komplexom, okolo nich sa sústreďovala poddanská časť Blatnice. Zvláštnosťou Blatnice je murovaný tzv. Ruský dom, postavený pod vplyvom sibírskej architektúry, ktorý je pamiatkou na šafranícke obchodovanie Blatničanov.
Hoci prvé stopy po osídlení pochádzajú v rámci širšieho regiónu už zo staršej doby kamennej (3200 - 1900 p. n. l.), bezprostredné okolie Znieva bolo osídlené až v dobe bronzovej. Dokladajú to zlomky dvoch medených sekeromlatov zo staršej doby bronzovej (1900 - 1500 p. n. l.) ako aj hromadný nález bronzových predmetov z mladšej doby bronzovej (1200 - 1000 p. n. l.). V dobe rímskej (1. - 4. stor. n. l.) bolo už územie obce i poloha neskoršieho hradu osídlená ľudom púchovskej kultúry.
Turiec bol v tých časoch málo obývaný. Aby sa tento málo obývaný kraj mohol povzniesť a prinášať kráľovi a krajine náležitý úžitok, rozhodol sa kráľ Belo IV. založiť pod Turčianskym hradom kláštor Panny Márie pre rehoľu premonštrátov, ktorého založenie sa podľa známej kráľovskej listine datuje približne do obdobia roku 1251.
Výsadné postavenie získal Zniev od roku 1251, kedy tu bol ustanovený konvent s právomocou hodnoverného miesta (locus credibilis). Mestečko Zniev dostalo okolo roku 1266 od kráľa Belu IV. aj prvé mestské práva v Turci.
Čo sa týka Znievskeho hradu, dôležitou udalosťou v jeho histórii bol fakt, že pri vzniku nového administratívneho celku Turčianskej župy sa nestal župným hradom.
V dejinách Kláštora pod Znievom (hradu, obce i prepozitúry) sa začalo nové obdobie v polovici 16. storočia, keď po vpáde Turkov do Uhorska nastali rozbroje medzi dvoma spomínanými kandidátmi na uhorský trón a keď na územie Uhorska začala prenikať reformácia cirkvi.
V roku 1773 bola rehoľa jezuitov rozpustená pápežom Klimentom XIV., jezuiti opustili aj svoju rezidenciu v Kláštore pod Znievom a majetky prepozitúry sa stali súčasťou Študijného fondu, z ktorého sa udržiavala Trnavská univerzita (neskôr presunutá do Budapešti).
Slovenské gymnázium v Znieve vzniklo v omnoho zložitejších podmienkach ako revúce a martinské. Riadne predmety boli napríklad Náboženstvo, Latinská reč, Slovenská reč, Maďarská reč, Nemecká reč, Zemepis, Počtoveda, Názorné merníctvo, Prírodopis, Dejepis, Silozyptm ap..
Do najnovších dejín nášho národa sa Kláštor pod Znievom zapísal aj svojím aktívnym protifašistickým odbojom, keď sa na jar v roku 1944 vo Valčianskej doline začala partizánska činnosť.
Kláštor pod Znievom je zaujímavý práve pre históriu. Bohatá kultúrna história obce je uchovávaná v malom miestnom múzeu - v Pamätnej izbe, ktorá vznikla v roku 1969 pri príležitosti osláv 100. výročia, vtedy už 10 rokov neexistujúceho, znievskeho gymnázia.
Zaspomínať si tu možno aj na turčianske olejkárstvo a šafraníctvo, ktoré v múzeu prezentuje menšia expozícia liečivých rastlín a replika olejkárskej skrinky. Okrem toho sa tu nachádzajú aj ďalšie exponáty, no najcennejším je artefakt z 18. storočia pochádzajúci z umelecko-rezbárskej školy.
Ďalšou vzácnosťou sú aj výročné správy z bývalého gymnázia. Za účelom učiť sa históriu nášho kraja sem nechodievajú len žiaci a študenti, ale aj individuálni záujemcovia.
Pamätná izba nemá striktne stanovené otváracie hodiny. Pri záujme skupín je potrebné sa ohlásiť počas pracovných dní na Obecnom úrade v Kláštore pod Znievom, najlepšie telefonicky na čísle 043/49 33 100.
Možností je niekoľko - buď vlastnou dopravou, autobusom, alebo vlakom. Autobusové spojenie je vedené z okresného mesta Martin, menej frekventované z Turčianskych Teplíc.
Kostol sv. Mikuláša v Kláštore pod Znievom
Kláštor pod Znievom dnes
Kláštor pod Znievom je zaujímavý práve pre históriu. Bohatá kultúrna história obce je uchovávaná v malom miestnom múzeu - v Pamätnej izbe, ktorá vznikla v roku 1969 pri príležitosti osláv 100. výročia, vtedy už 10 rokov neexistujúceho, znievskeho gymnázia.
V obci máme 14 kultúrnych pamiatok, z ktorých niektoré prešli úplnou rekonštrukciou, resp. boli zreštaurované - napríklad socha sv. Floriána, zemianska kúria, meštiansky dom a budova prvého gymnázia. No je tu aj mnoho iných zaujímavých stavieb, no nie sú v našom vlastníctve a nemôžeme s nimi nakladať.
Druhá pamätná sieň je umiestnená v tretej budove gymnázia - dnešnej ZŠ - a je venovaná najdlhšie pôsobiacemu riaditeľovi na tomto gymnáziu Františkovi Hrušovskému.
Budova 700-ročného kláštora tiež patrí medzi skvosty, ktoré priťahujú turistov, rovnako ako aj najstarší rybník v strednej Európe Vädžer spolu s rybníkmi poniže obce a aj poľovné revíry v okolitých lesoch by pri dobrej vôli boli lákadlom pre návštevníkov.
Vedecká diecézna historická knižnica dr. Štefana Moyzesa sa, dúfam, stane žriedlom získavania vedomostí z histórie nielen našej obce, ale i celého Slovenska.
Hrad Zniev, Kalvária jediná svojho druhu v Turci, okolie prírody obce - to všetko nám dáva tromfy a rovnako aj tradícia šafraníctva a olejkárstva, po ktorých sú stále ešte u nás stopy.
Sú v ňom aj pozemky pre individuálnu bytovú výstavbu. Celkom by mohlo dôjsť k výstavbe viac ako 70 rodinných domov. Problémom sú ale inžinierske siete - mali by prechádzať aj pozemkami, ktoré nie sú vo vlastníctve obce.
Tak ako v iných obciach aj v našej je zhruba 38 neobývaných domov, pri ktorých by bol záujem o ich odkúpenie, no vlastníci nemajú záujem - ponechávajú ich svojim príbuzným.