Obec, podobne ako človek, má svoj vlastný osud, ktorý jej vtláča pečať jedinečnosti a neopakovateľnosti. Je to spoločenstvo ľudí, ktorých spájajú spoločné osudy. Väčšina z nás sa tu narodila, prežíva svoj život a tu aj zloží kosti. Toto prostredie vznikalo postupne a do seba vrývalo stopy úsilia našich predkov, zanechalo mozaiku svedectva o ich možnostiach a schopnostiach.
Do minulosti sa môžeme obzrieť aj s právom vyčítať nedostatky. Historické premeny celkom prirodzene súviseli a ešte aj súvisia s vplyvom najrozličnejších ideológií, náboženstiev, národnostných a spoločenských tlakov. Nemožno zabúdať, že sa naši predkovia, občania Ladiec, museli v zlomových obdobiach správať tak, aby prežili, aby dosiahli čo najoptimálnejšie zmeny. Život nebol nikdy priamočiary, čo nám napokon potvrdzuje i dnešok.
Ladce sa nachádzajú v tzv. Považskom podolí. Je to pruh územia rozložený pozdĺž rieky Váh, v Ilavskej kotline medzi Trenčínom a Púchovom v osi juhozápad - severovýchod. Hydrologickou osou je teda Váh, ktorý pred výstavbou vodných diel často menil svoje koryto, čím vytváral štrkové sihote. Priľahlé Strážovské vrchy, vystupujúce východne od Ilavskej kotliny, sú morfologicky členitým pohorím, odrážajúcim zložitú geologickú stavbu. Výškový rozdiel medzi nivou a najvyššími vrchmi je 200 až 500 m. Katastrálne územie Ladiec sa nachádza v Považskom údolí a na svahoch Strážovských vrchov.
V dávnej minulosti, pred pôsobením človeka, boli na území vážskej nivy lužné lesy a v Strážovských vrchoch rôznorodá flóra, pozostávajúca predovšetkým z dubových, bukových, jedľových a borovicových lesov. Z pôvodnej lužnej vegetácie sa zachovali iba jelšiny pri potokoch a okolo Váhu. Vegetácia na úpätí Strážovských vrchov má i napriek tlaku človeka na les takmer svieži prírodný charakter.
Cez územie Ladiec preteká rieka Váh a okrem nej je tu vybudovaný odpadový kanál vodnej elektrárne (Nosičky kanál). Prirodzené hydrogeologické pomery v Ilavskej kotline sa zmenili výstavbou hydroelektrární. Smer prúdenia vody pod zemou v Ladcoch je ovplyvnený prúdením vody vo Váhu, vážskom kanáli a prestupmi podzemnej vody zo svahov Strážovských vrchov.
Okolie Ladiec je klasifikované ako mierne teplá oblasť. Prevládajúci smer vetra sa zhoduje s tokom Váhu, je teda severovýchodný, opačný juhozápadný. V súčasnej krajinnej štruktúre Ladiec a okolia dominujú prvky poľnohospodársky využívanej plochy, zastavané územia, vodné toky, lomy, cestné a železničné komunikácie.
Samotný názov obce napovedá zrejme prítomnosť ľadov až ľadovcov, ktoré sa v nízko položenej terase Považia hromadili koncom zimy a začiatkom jari. Obec sa začala teda rozvíjať mimo hlavnej stoličnej cesty, ktorá viedla poza Ladce juhovýchodným Záhumním. Pôvodná štruktúra obce je dokumentovaná zastavova-cou schémou a doložená katastrálnymi mapami z polovice 19. storočia.
Ľudia si obydlia murovali zo surových tehál na podmurovkách z lomových kameňov. Sedlové drevené krovy pokrývali najčastejšie slamou a šindľom. Hlavná ulica viedla ku kaštieľu, ktorého čelná fasáda bolo otočená k obci. Tento kaštieľ bol postavený v rokoch 1741 až 1747 v barokovom slohu. Zástavba Ladiec sa postupne prenášala na druhú stranu ulice a budovaním domov na Záhumní sa rozšírila aj na okolie stoličnej cesty.
Zásadný obrat v urbanistickej štruktúre Ladiec priniesla výstavba cementárne a predtým ešte výstavba železnice, ktorá vznik cementárne do istej miery umožnila. Staviteľská úroveň továrne už vtedy zodpovedala náročným technickým požiadavkám, v širokom okolí nemala obdoby. Otvorenie kameňolomu pre účely cementárne výrazne zasiahlo do širšej scenérie obce. Dnes už dosiahlo rozmery, ktoré podstatne zmenili vizáž zalesneného vrchu Butkov na bizarnú skalnú krajinu.
Počas Slovenského štátu (1939-1945) sa v Ladcoch uskutočnila hromadná výstavba rodinných dvojdomkov na vyhovujúcej sociálnej i architektonickej úrovni. I keď nemožno uprieť fakt, že obdobie socializmu prinieslo nevídaný rozmach bytovej zástavby, trpela táto sféra architektonickou fádnosťou a nekvalitným prevedením stavebných prác. Impozantným stavebným dielom v začiatku päťdesiatych rokov v polovici 20. st. bol Dom kultúry Ladce.
Areál základnej školy je na vhodnom mieste v pokojnej a čistej okrajovej časti La-diec. V tejto súvislosti začali vyrastať v tesnej blízkosti parku nové objekty vr. 1985. Žiaľ, na úkor ochrany parku a vzácnych drevín v ňom. Materská škola v Ladcoch bola postavená tiež podľa vtedy typového projektu s pa-vilónovým usporiadaním troch dvojpodlažných učební, herní, pavilónu kuchyne, hospodárstva a administratívy. Otvorená bola vr. 1971.
Po r. 1989 došlo k výraznému poklesu výstavby domov, bytov, vybavenosti, čo neočakával ani najostrejší kritik tzv. nežnej revolúcie v novembri 1989. S výstavbou prestali štát i cementáreň. Najväčšou stavbou po r. 1989 je diaľnica, prechádzajúca poza Ladce, čím významne prispieva k bezpečnosti i ozdraveniu životného prostredia Ladčanov.
Napriek hore vyslovenej skepse bol v rokoch 1999 - 2002 spracovaný územný plán obce, v ktorom sú navrhnuté nové plochy pre individuálnu bytovú výstavbu, obchody i objekty inej občianskej vybavenosti. Teleso diaľnice čiastočne "odrezalo" tieto plochy od obce a zatiaľ aj hlukom automobilov zasahuje do prostredia nepriaznivo. No jeho postupným vysádzaním zeleňou a dobudovaním niektorých technických vybavení, umožní rekreovanie sa Ladčanov aj v budúcnosti.
Projekty obnovy kultúrneho dedičstva v roku 2011
V roku 2011 boli realizované rôzne projekty obnovy kultúrneho dedičstva na Slovensku. Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad niektorých z nich:
| Organizácia | Miesto | Popis projektu | Číslo MK | Dátum |
|---|---|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev, farnosť Hniezdne | Hniezdne | Rímskokatolícky kostol sv. Bartolomeja | MK-3/2011/1.1 | |
| Andrea Mudráková | Banská Štiavnica | Obnova solitérneho bytového domu na ulici A. Pécha č. 8 | MK-5/2011/1.2 | 8.6.2011 |
| Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a. v. | Medzev | Dom meštiansky | MK-11/2011/1.1 | 20.6.2011 |
| Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Čermany | Čermany | Projekt reštaurovania obrazov - pandantov: Obraz sv. Jozefa s anjelmi, Obraz sv. Antona Paduánskeho s Ježiškom | MK-17/2011/1.1 | 20.6.2011 |
| Rímskokatolícka cirkev Fanosť Lúčnica nad Žitavou | Lúčnica nad Žitavou | Rímskokatolícky kostol sv. Jána Nepomuckého | MK-22/2011/1.1 | |
| Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Bratislava | Bratislava - Staré Mesto | Obnova kultúrnej pamiatky - „Lýceum a pam. tabuľa J. Kollára“ | MK-32/2011/1.1 | |
| Obec L i t a v a | Litava | Reštaurovanie kamenného stĺpu sv. Jána Nepomuckého v Litave | MK-40/2011/1.1 |
Banská Štiavnica, historické mesto s bohatým kultúrnym dedičstvom.
Tieto projekty ilustrujú snahu o zachovanie a obnovu kultúrneho dedičstva pre budúce generácie. Obnova pamiatok prispieva k uchovaniu historickej identity a kultúrnej rozmanitosti Slovenska.