Kláštor pod Znievom je malebná obec situovaná v Turčianskej kotline, neďaleko rieky Vríca, približne 16 km od mesta Martin. Obec sa pýši bohatou históriou a množstvom kultúrnych pamiatok, ktoré lákajú návštevníkov z celého Slovenska i zahraničia. Kláštor pod Znievom je jednou z najstarších obcí v regióne Turiec.
Panoráma obce Kláštor pod Znievom so Znievskym hradom v pozadí
Historický Prehľad
Prvá písomná zmienka o osade pochádza z roku 1113 a je zaznamenaná v Zoborskej listine kráľa Kolomana I. Vtedy sa spomína ako Vila Sancti Ipoliti (osada sv. Hypolita) podľa cirkevného patróna. Osada sa vyvinula z podhradia hradu Turiec - Zniev. Rozhodujúcim činiteľom pri vzniku Kláštora pod Znievom bola existencia cesty vedúcej cez Diel (nad dnešným Vríckom) v pohorí Žiar, ktorá spájala kotlinu pri hornom toku rieky Nitry so širokou kotlinou rieky Turca a prechádzala práve územím našej obce.
Už v tomto čase sa v Turci usadili zoborskí benediktíni, ktorých panovník aj hmotne dotoval. Hraničná listina kráľa Kolomana z roku 1113 uvádza jediný majetok a to ”Villa sancti Ypoliti”, čo podľa neskorších prameňov bol dnešný Kláštor pod Znievom. Túto skutočnosť môžeme považovať za dôkaz centra väčšej občiny na území Kláštora pod Znievom už na prelome 10. - 11. storočia.
V druhej polovici 13. storočia dostala mestské práva a vyvíjala sa ako zemepanské mestečko. Mešťania mali právo variť pivo a páliť lieh. Tunajší olejkári sa dostali až do Ruska, Poľska, Perzie a na Kamčatku. Farský kostol je zasvätený sv. Mikulášovi. Neskôr sa v Znieve začala výroba papúč, vznikla zámočnícka dielňa a malá továreň na výrobu konfekcie. Zniev má aj svoje európske prvenstvo. Získal ho v roku 1578, odkedy tu pôsobila prvá botanická záhrada liečivých rastlín.
Premonštrátsky Kláštor
Z prvého sa dozvedáme, že obec dostala meno od kláštora, ktorý tu bol založený. Belo IV. sa rozhodol založiť pod Turčianskym hradom kláštor Panny Márie pre rehoľu premonštrátov, ktorého založenie sa podľa známej kráľovskej listine datuje približne do obdobia roku 1251. Usídlenie sa rehole premonštrátov (v tej dobe známej v celej západnej Európe) a vybudovanie kláštora Panny Márie v Turci bolo požehnaním pre celý tento kraj stredného Slovenska.
Premonštrátski mnísi v duchu programu svojej rehole pracovali nielen na zúrodnení ľudských duší, ale i na zúrodnení kraja, v ktorom sa osadili. Vysušovali močiare a takto získanú pôdu menili na úrodné role. Vyrubovali alebo vypaľovali neprehľadné lesy a na ich miestach zriaďovali lúky, role a záhrady.
V rámci svojich kompetencií premonštráti plnili v cirkvi aj staviteľskú funkciu. Už v 13. storočí začala svoju činnosť staviteľská gotická škola, ktorá najskôr v Znieve vystavala budovy kláštora, prepoštského a farského kostola a neskôr vybudovala kostoly v Turci. Výsadné postavenie získal Zniev od roku 1251, kedy tu bol ustanovený konvent s právomocou hodnoverného miesta (locus credibilis). Obvod konventu zahŕňal komitáty Turiec, Orava, Liptov, Zvolen, Trenčín a plnil funkciu neskorších štátnych notárov a pozemkovoknižných úradov.
Znievsky Hrad
Hrad Zniev prichýlil kráľa Belu IV. na úteku z bitky pri Slanej, čo okrem iných historických súvislostí dokazuje i skutočnosť, že len veľmi krátko po odchode Tatárov Belo IV. dňom 29. január 1243 datuje jednu svoju listinu ”apud castrum Turuz” - čiže „na hrade Turiec“, čo bol pôvodný názov hradu Zniev (od ktorého sa odvodil názov regiónu Turiec). Postupom času jeho význam upadal a postupne sa dostal do držby prepozitúry (slúžil v prvom rade ako miesto, ktoré v prípade hrozieb malo slúžiť ako úkryt ľuďom zo širokého okolia, napr. v roku 1433, kedy husitské vojská spustošili dolnú časť Turca vrátane dnešného Martina).
V 15.storočí sa stal sídlom panstva Zniev, ktoré bolo vyňaté z právomoci turčianskej župy. Na panstve sa rozvíjalo dobytkárstvo, salašníctvo, lesné a poľné hospodárstvo, lov a rybolov. V roku 1605 sa ho zmocnili Bocskayovci, v roku 1681 ho vyplienili a vypálili Thökölyovci, v roku 1705 Rákócziovci.
Školské Dejiny
Najväčší význam Znieva pre slovenský národ majú jeho školské dejiny. Už na začiatku 14. storočia vznikla v Znieve kláštorná stredná škola, ktorá poskytovala aj vyššie vzdelanie. V týchto tradíciách pôsobila aj vyššia teologická škola (ktorá bola genézou Trnavskej univerzity). Na začiatku 18. storočia vznikla v Znieve čoskoro chýrečná umelecko-rezbárska škola, jediná v súdobom Uhorsku.
Mestečko Zniev sa zlatými písmenami zapísalo do národných dejín v roku 1869 založením prvého slovenského katolíckeho patronátneho gymnázia. V rokoch 1869-1874 tu bolo slovenské patronálne katolícke gymnázium, neskôr štátny maďarský učiteľský ústav. Riaditeľom gymnázia bol Martin Čulen. Ako profesori tu pôsobili Samuel Zachej, Gabriel Zaymus, Matej Korauš. Gymnázium vychovalo viacerých predstaviteľov slovenského národného života, pracovníkov v oblasti národnej kultúry. Gymnázium bolo zrušené v roku 1874. Gymnázium v Kláštore bolo najmladšie spomedzi prvých troch slovenských gymnázií po Revúcej a Martine. Zo študentov znievskeho gymnázia vynikli budúci spisovatelia Anton Bielek a Ferko Urbánek. Znievske gymnázium navštevovalo počas jeho existencie 669 žiakov, martinské 671 a revúcke 566 žiakov.
Olejkárstvo
V roku 1732 dovolil prepošt obyvateľom mestečka postaviť pivovar a variť pivo, čím sa potvrdil mestský charakter Kláštora pod Znievom. Do popredia sa dostávala výroba olejov a olejčekov (zachoval sa tlačený receptár, v ktorom nachádzame 26 liekov pre ľudí a 5 pre dobytok). Olejkárstvo sa v neskoršom období stalo významným obchodným artiklom, s ktorým sa neobchodovalo len v rámci územia vtedajšieho Uhorska, ale turčianski olejkári podnikali i v ďalekom Rusku, Nemecku, Švédsku či iných európskych krajinách (v roku 1786 sa hovorí o približne 3000 olejkároch zo stolice Turčianskej).
Práve dŕžavie kláštorskej prepozitúry sa považuje za kolísku slávneho obdobia olejkárov, keďže výraznejší rozmach tohto odvetvia súvisel práve s príchodom jezuitov a ich vedomostí. Táto činnosť mala zásadný vplyv na charakter mestečka, ktoré sa transformovalo viac z poľnohospodárskej na mestskú, obchodnícku komunitu.
Turistické Zaujímavosti
Kláštor pod Znievom ponúka návštevníkom množstvo zaujímavostí a pamiatok:
- Zrúcaniny hradu Zniev: Pochádzajú z 13. storočia z čias kráľa Belu IV, kedy bol centrom kráľovskej rodiny.
- Kláštor premonštrátov: Z polovice 13. storočia.
- Kláštorný kostol premonštrátov zasvätený Panne Márii: Zo začiatku 13. storočia, renesančne upravený.
- Farský kostol zasvätený sv. Mikulášovi: Z roku 1250. Vnútorné zariadenie je zo 16. storočia.
- Kostol na kalvárii: Z roku 1728, renovovaný v roku 1816.
- Rímskokatolícka fara: Postavená v barokovom slohu z roku 1726.
- Budova matičného gymnázia z roku 1874: Dnes sa tam nachádza pamätná izba.
Bohatá kultúrna história obce je uchovávaná v malom miestnom múzeu - v Pamätnej izbe, ktorá vznikla v roku 1969 pri príležitosti osláv 100. výročia, vtedy už 10 rokov neexistujúceho, znievskeho gymnázia. Pamätná izba je situovaná v hornej časti obce pri farskom kostole. Izba ukrýva vzácne artefakty z čias 18. storočia. V múzeu je prezentovaná expozícia liečivých rastlín a replika olejkárskej skrinky.
Návštevníci môžu obdivovať aj artefakt z 18. storočia pochádzajúci z umelecko-rezbárskej školy, ktorým je rozložený nábytok - spálňa z umelecko-rezbárskej školy, ktorá bola v 18. storočí jedna z mála v strednom Uhorsku. Ďalšou vzácnosťou sú aj výročné správy z bývalého gymnázia.
Pri záujme skupín je potrebné sa ohlásiť počas pracovných dní na Obecnom úrade v Kláštore pod Znievom, najlepšie telefonicky na čísle 043/49 33 100.
Súčasnosť Obce
Kedysi významné mesto, dnes trošku zabudnutá obec na Turci, kde história dýcha na každom kroku a jej občania si ju hrdo pripomínajú. Svoju pečať tu zanechali jezuiti, neskôr i významní národovci a spisovatelia. Dnes je Kláštor pod Znievom obľúbenou destináciou pre turistov, ktorí hľadajú pokoj, krásnu prírodu a bohatú históriu. Obec má asi väčšina z nás zafixovaný ako pútnické miesto. Nad obcou sa nachádza kalvária s Kostolom sv. Kríža, hneď pod ňou Kaplnka sv. Huberta a vedľa Lurdská kaplnka.
Ľudia tam radi chodia, lebo k nej netreba veľa šľapať, vidieť z nej pekne vrch Zniev i s hradom a deti sa tam vybláznia pokusmi na ňu vyliezť. 5. Minulý rok Kláštorčania spomínali na tri osobnosti, ktoré sú s ich obcou úzko spojené - Mikuláša Mišíka, Victora Samuela Mamateya a 106-ročnú Ľudmilu Koperdákovú.
Významné Osobnosti
Mikuláš Mišík pôsobil v Kláštore pod Znievom v rokoch 1954 - 1965. Významne sa tiež pričinil o spracovanie histórie tejto obce v monografii Zniev a okolie, ktorú zostavil Miloš Štilla s kolektívom pri príležitosti 850. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Štúdia Mikuláša Mišíka Všeobecné dejiny tvorí takmer polovicu obsahu knihy a nesleduje len úzky výrez histórie lokality Kláštora pod Znievom, ale dáva ju do súvisu so širším regiónom. Štúdia tvorí základ pre rôzne publikácie, diplomové práce a iné informácie o obci. Mišík po odchode z Kláštora pod Znievom do Zvolena sa neprestal zaujímať o kultúrne dianie v obci. Bol členom prípravného výboru osláv storočnice Znievskeho gymnázia v roku 1969 a v rámci týchto osláv vystúpil aj na vedeckej konferencii s príspevkom o školskej tradícii Znieva ako jeden z predpokladov vzniku gymnázia. Jeho bohatú písomnú pozostalosť a osobnú knižnicu sprístupnili Kláštorčania v pamätnej izbe Dr. Štefana Moyzesa v Diecéznej historickej knižnici, ktorá nesie biskupovo meno. Miestny odbor Matice slovenskej v jeho rodnej Prievidzi vyhlásil rok 2007 za Rok Mikuláša Mišíka a k stému výročiu jeho narodenia vyšla monografia Mikuláš Mišík, kňaz a historik.
Victor Samuel Mamatey (1917 - 2007), slovensko-americký historik, bol synom Alberta Mamateya, rodáka z Kláštora pod Znievom. Victor Samuel sa narodil v USA, no gymnázium vyštudoval v Kláštore pod Znievom. V roku 1938 odišiel zo Slovenska a vyštudoval v štátoch históriu. Po vojne chcel na Slovensku vyučovať dejiny angličtiny, no zmena politického systému rozhodla, že ostal v USA. Najdlhšie vyučoval históriu na univerzite v Athens, v štáte Georgia. Bol z amerických Slovákov najznámejším historikom, členom Americkej historickej spoločnosti, dostal významnú George Luis Beer cenu a Guggenheimovo vyznamenanie. Victor Samuel Mamatey napísal významné knihy: Svet v 20. storočí, Spojené štáty a stredovýchodná Európa, Dejiny ČSR v rokoch 1918 - 1948, Rozmach habsburskej monarchie (1526 - 1915) a Sovietsky imperializmus.
Ľudmila Koperdáková, rodená Porubská, sa v októbri dožila 106 rokov. Narodila sa v Kláštore pod Znievom v roku 1901. Počas I. svetovej vojny pôsobila v ústave sestričiek v Českom Tešíne a v roku 1921 sa vydala za Juraja Volku, hospodárskeho správcu arcibiskupských majetkov v Sebechleboch. Po úspešne zvládnutom poštárskom kurze získala kvalifikáciu vykonávať poštársku službu. Ako poštárka pôsobila v Rybárpoli, Budatíne a v Kláštore pod Znievom. Novú spoločnú cestu životom našla v roku 1935 s profesorom katolíckeho gymnázia Jánom Koperdákom, ktorý v roku 1934 ako profesor slovenského jazyka a francúzštiny nastúpil na miestne gymnázium. Kláštor pod Znievom dvojica opustila v roku 1948 a odišla do Košíc. Počas svojho života pani Koperdáková vychovala 5 detí, rodina bola pre ňu všetkým. Ľudmila Koperdáková milovala Kláštor pod Znievom, rada sem chodievala, navštevovala známych, priateľov a rada spomínala na prežité chvíle.
Zniev a Kalvária Kláštor pod Znievom
Tabuľka: Porovnanie počtu žiakov na gymnáziách
| Gymnázium | Počet žiakov |
|---|---|
| Znievske gymnázium | 669 |
| Martinské gymnázium | 671 |
| Revúcke gymnázium | 566 |
Znievsky hrad v časoch najväčšej slávy