Kláštor pod Znievom je obec v okrese Martin v Žilinskom kraji, nachádzajúca sa v západnej časti Turčianskej kotliny na jej styku s Malou Fatrou. Leží v nadmorskej výške 510 m n. m. a v roku 2021 mala 1 757 obyvateľov. K obci patria miestne časti Kláštor pod Znievom a Lazany.
Kláštor pod Znievom je jednou z najstarších obcí v regióne Turiec. Prvá písomná zmienka o osade pochádza z roku 1113, zaznamenaná v Zoborskej listine kráľa Kolomana I. Predstavuje obec s najbohatšou históriou v Turci. V jej chotári odkryli hromadné nálezy z mladšej bronzovej doby a sídlisko púchovskej kultúry. Prvá písomná zmienka o území pod hradom Zniev, ktorý sa pôvodne nazýval Turčiansky hrad, sa nachádza v hraničnej listine kráľa Kolomana z roku 1113.
Obec sa vyvinula z podhradia a v 12. storočí patrila zoborským benediktínom. V roku 1266 obci udelil kráľ Belo IV. ako prvej v Turci mestské výsady. V roku 1243 je nad obcou doložený hrad Zniev. V roku 1248 tam premonštráti založili kláštor (priamo podriadený materskému kláštoru v Prémontré v Pikardii vo Francúzsku) a Turčianske prepoštstvo Panny Márie. V roku 1251 Belo IV. vydal zakladaciu listinu kláštora a listinou z roku 1252 mu daroval niekoľko osád a dedín i dôchodky z rôznych častí kráľovstva. Od začiatku tam existovala kláštorná škola, v rokoch 1251 - 1780 plnil kláštor aj funkciu hodnoverného miesta. Jeho obvod zahŕňal komitáty Turiec, Orava, Liptov, Zvolen a Trenčín.
Poddaní kláštora boli vyňatí spod právomoci turčianskeho komesa (správcu Turčianskej župy) a podliehali len svojej zemepanskej vrchnosti, ktorej platili desiatky a pre ktorú vykonávali roboty. V nasledujúcich desaťročiach 13. stor. získali premonštráti ďalšie majetky, o ktoré museli neskôr viesť súdne spory. Na základe privilégií sa stali najväčšími feudálmi v Turci.
V roku 1442 dal Vladislav III. Varnenčík (Vladislav I.) celý majetok prepoštstva českému žoldnierovi Nebojsovi, ktorý kláštor opevnil. V roku 1541 premonštráti kláštor opustili. V roku 1566 sa hrad i prepoštstvo dostali spolu so všetkými majetkami do rúk ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Oláha, sídliaceho v Trnave. V roku 1586 získali prepoštstvo jezuiti z Trnavy, ktorí v roku 1586 v Kláštore pod Znievom zriadili kolégium.
V roku 1578 vznikla v Kláštore pod Znievom prvá botanická záhrada liečivých rastlín v strednej Európe, ktorá sa stala základom neskoršieho olejkárstva a šafraníctva. Rehoľníci tu zriadili lekáreň. V obci vznikla staviteľská škola a dielňa, ktorá stavala v Turci kostoly. Jezuiti, ktorý v kláštore sídlili v rokoch 1586 až 1773 založili teologickú školu, ktorá bola neskôr premiestnená do Trnavy a stala sa súčasťou Trnavskej Univerzity. V roku 1773 Mária Terézia jezuitskú rehoľu zrušila.
Na začiatku 18. stor. tam bola založená aj umelecko-rezbárska škola (jediná v Uhorsku), obec získala právo variť pivo (1732) a intenzívne sa rozvíjalo olejkárstvo. Po zrušení jezuitskej rehole (1773) prešli majetky prepoštstva do pôsobnosti novozriadeného študijného fondu (založený Máriou Teréziou na podporu školstva). V rokoch 1869 - 74 tam pôsobilo jedno z troch slovenských patronátnych gymnázií (obnovené 1919, zrušené 1959), na ktorého čele stál Martin Čulen, a v rokoch 1870 - 1910 učiteľský ústav (1911 presťahovaný do Turčianskych Teplíc). Od roku 1850 bola obec sídlom okresu a súdu. V 19. storočí sa stala jedným z centier slovenského národného hnutia. Najkrajšie obdobie v novodobých dejinách Kláštora pod Znievom otvorilo Memorandum národa slovenského a založenie Matice slovenskej.
Po zatvorení gymnázia v roku 1874 bol založený učiteľský ústav, v ktorom študoval Martin Kukučín aj Jozef Gregor Tajovský. Ten zanikol v roku 1910. Na prelome 19. a 20. storočia sa mnohí z miestnych obyvateľov vysťahovali do Ameriky. Hagiografický motív pochádza z odtlačku pečate obce z prelomu 16. a 17. storočia.
V roku 1971 bola k obci pričlenená obec Lazany (doložená 1430 ako Lazan, 1773 Lazán, Lazanj, 1786 Lazán, 1808 Lazán, Lazany, 1863 - 88 Lazán, 1892 - 95 Lazan, 1898 - 1907 Lazán, 1913 Lazány, 1920 - 71 Lazany), ktorá patrila hradu Bojnice a od roku 1479 prepoštstvu v Bojniciach.
Obec charakterizuje zachovaná pôvodná urbanistická štruktúra. Historicky a architektonicky najcennejší je areál bývalého prepošstva s kostolom a farský kostol s priľahlými stavbami. Kostol Panny Márie a kláštor premonštrátov pochádza z 13. storočia. V centre obce sa nachádza farský Kostol sv. Mikuláša z 13. storočia, ktorý bol v 18.
Z ďalších pamiatkových objektov zaujme Točekovský dom - zrekonštruovaná budova slovenského katolíckeho gymnázia z roku 1869 a klasicistická radnica z roku 1780, budova ľudovej školy a niekoľko zemianskych kúrií. V miestnej časti Lazany sa zachovalo viacero domov dokumentujúcich ľudovú architektúru 19. storočia. Pred druhou budovou gymnázia sa nachádza busta Martina Čulena, prvého riaditeľa gymnázia. Pred základnou školou je umiestnená busta miestneho rodáka Alexandra Moyzesa, hudobného skladateľa a jedného z hlavných predstaviteľov slovenskej medzivojnovej hudobnej moderny.
Obec je východiskom turistickej trasy, ktorá vedie okolo cintorína južným smerom. Pokračuje po zalesnenom svahu, na ktorom sa rozkladá kalvária z roku 1728 s barokovým kostolom. Odtiaľ chodník pokračuje k zrúcanine stredovekého hradu Zniev.
Pod hradným vrchom Zniev pramení neveľký potok, na ktorom vybudovali v polovici 13 stor. mnísi rádu premonštrátov najstarší rybník v Turci - Vädžer. V obci sa vyskytuje prameň Kláštornej minerálnej vody, ktorý sa využíva od začiatku 90-tych rokov.
Kláštor pod Znievom je zaujímavý práve pre históriu. Bohatá kultúrna história obce je uchovávaná v malom miestnom múzeu - v Pamätnej izbe, ktorá vznikla v roku 1969 pri príležitosti osláv 100. výročia, vtedy už 10 rokov neexistujúceho, znievskeho gymnázia. Gymnázium v Kláštore bolo najmladšie spomedzi prvých troch slovenských gymnázií po Revúcej a Martine.
Pamätná izba je situovaná v hornej časti obce pri farskom kostole. Jej charakteristickou črtou je aj busta M. Čulena od významného martinského sochára Fraňa Štefunku, ako aj pútač pozývajúci návštevníkov. Izba ukrýva vzácne artefakty z čias 18. storočia. Návštevníci tohto miestneho múzea zažijú hneď po vstupe cestu v čase.
„Expozícia je opticky delená na 2 časti. Prvá sa zaoberá dejinami obce a druhá časť je venovaná gymnáziu, jeho pôsobeniu a potom je tu aj galéria významnejších osobností, ktoré pôsobili alebo sa narodili v našej obci,“ rozpráva Ing. Elena Majtánová, publicistka, historička a bývalá dlhoročná lektorka pamätnej izby.
Zaspomínať si tu možno aj na turčianske olejkárstvo a šafraníctvo, ktoré v múzeu prezentuje menšia expozícia liečivých rastlín a replika olejkárskej skrinky. Okrem toho sa tu nachádzajú aj ďalšie exponáty, no najcennejším je artefakt z 18. storočia pochádzajúci z umelecko-rezbárskej školy.
„Je to rozložený nábytok - spálňa z umelecko-rezbárskej školy, ktorá bola v 18. storočí jedna z mála v strednom Uhorsku. Sú tu čelá postele, písací stôl, garniže, zrkadlo, nočné stolíky, stolík a stoličky. Bol to dar od Ľudovíta Cígera, prvého lektora Pamätnej izby v Kláštore pod Znievom,“ pokračuje pani Ing. Majtánová.
Ďalšou vzácnosťou sú aj výročné správy z bývalého gymnázia. Za účelom učiť sa históriu nášho kraja sem nechodievajú len žiaci a študenti, ale aj individuálni záujemcovia. Častokrát ide o rodinných príslušníkov absolventov bývalého gymnázia pátrajúcich po svojom rodokmeni. Paleta návštevníkov je pestrá, čoho dôkazom sú aj podpisy v knihe návštev.
„Mávame aj návštevy zo zahraničia. Sú to naši susedia z Česka, Poľska, Nemecka, Ruska, Ukrajiny, Bosny a Hercegoviny. Podpisy máme ale aj z Číny, Kanady, Ameriky a Anglicka,“ vysvetľuje pani Ing.
Pamätná izba nemá striktne stanovené otváracie hodiny. Pri záujme skupín je potrebné sa ohlásiť počas pracovných dní na Obecnom úrade v Kláštore pod Znievom, najlepšie telefonicky na čísle 043/49 33 100.
Možností je niekoľko - buď vlastnou dopravou, autobusom, alebo vlakom. Autobusové spojenie je vedené z okresného mesta Martin, menej frekventované z Turčianskych Teplíc.
Obec Kláštor pod Znievom je momentálne druhou najväčšou obcou v Turci (po Sučanoch). Svojim obyvateľom poskytuje dobrú občiansku vybavenosť. Kláštor je známy aj pre svoju nezameniteľnú prírodu Kláštorských lúk, kalváriu a zrúcaninu hradu Zniev. Nájdete tu aj strelnicu a rybníky.
Prehľad pamiatok v Kláštore pod Znievom
Nižšie je uvedený prehľad niektorých z najvýznamnejších pamiatok v obci:
| Pamiatka | Popis |
|---|---|
| Znievsky hrad | Zrúcanina hradu z 13. storočia |
| Kláštor a kostol | Premonštrátsky kláštor z polovice 13. storočia |
| Farský kostol sv. Mikuláša | Kostol z 2. polovice 13. storočia |
| Pamätná izba | Múzeum venované histórii obce a gymnázia |
Zrúcanina hradu, ktorý kedysi niesol názov Turčiansky hrad, stojí na vápencovom vrchu Zniev, vo výške 985 m n. m. Navštívte obec Kláštor pod Znievom, v okrese Martin, a vydajte sa stredne náročnou trasou na približne hodinový výstup. Za odmenu si vychutnáte majestátne výhľady na Martinské hole či vrchy pohoria Veľká Fatra. Zastávkou pre oddych Vám bude Kalvária sv. Kríža.
História hradu siaha až do 13. storočia, kedy sa spomína v listine vydanej uhorským kráľom Belom IV. V tých časoch Turčiansky hrad slúžil na administratívne účely pre vtedajší región Turiec, ktorý spadal pod Zvolenskú župu. Po osamostatnení Turčianskej župy, ktorá mala nové sídlo, hrad stratil svoje významnejšie postavenie a dostal nové meno Zniev. Dominantou hradu bol vežovitý palác s okolitou hradbou. V 16. storočí bol pri dobývaní kráľom Ferdinandom I. ťažko poškodený. Hradu chýbala moderná hradba, ktorá by odolala delostreľbe. Hrad vystriedal niekoľko majiteľov. O rekonštrukciu sa v 17. storočí snažili Bočkajovci, Tököliovci a začiatkom 18. storočia aj Rákociovci. Následne hrad upadal. Okolie nádvoria a priehlbiny v ňom nasvedčujú tomu, že súčasťou hradu boli kedysi pravdepodobne hospodárske budovy.
V súčasnosti sa zachovali poškodené základy horného hradu a torzo malej vežičky. Zvyšky hradby sú sotva spozorovateľné.
Stavebné pamiatky:
- pôvodný premonštrátsky kláštor (Turčiansky konvent, založený 1251 kráľom Belom IV., do 1541 premonštrátsky, 1586 - 1604 a 1637 - 1773 patril trnavským jezuitom, v 16. - 17. stor. sídlo Turčianskeho prepoštstva Panny Márie; z pôvodného ranogotického kláštora sa zachoval ranogotický jednoloďový kláštorný Kostol nanebovzatia Panny Márie približne z 1250, upravený v 14. - 15. stor., neskorogoticky zaklenutý začiatkom 16. stor. a kláštorné budovy v jadre čiastočne pochádzajúce zo 14. - 15. stor., neskororenesančne prestavané v 2. polovici 16. stor., barokovo upravené v 17. stor., obnovené v 19. stor.) so záhradou (založenou v 18. stor.);
- prvá budova slovenského katolíckeho patronátneho gymnázia (vznikla 1822 z iniciatívy Točekovcov zlúčením dvoch pôvodne samostatných barokových objektov z 18. stor., upravovaná v 19. stor., 1991 - 2002; od 1975 je tam pamätná izba venovaná dejinám obce);
- farský Kostol sv. Mikuláša (pôvodne ranogotický z 2. polovice 13. stor., barokovo prestavaný po 1728);
- na kalvárii baroková Kaplnka Sv. kríža (1728 - 29, ohradená múrom s pôvodne 7, v súčasnosti so 6 zachovanými zastaveniami krížovej cesty, 1935 bolo severne vybudovaných 14 zastavení novej krížovej cesty);
- bývalá radnica (1780, na mieste staršej, drevenej z 1728);
- katolícka fara (1. polovica 16. stor., barokovo upravená 1746 a v 19. - 20. stor.);
- baroková škola (1. polovica 18. stor., upravená 1785, prestavaná 1878);
- v časti Lazany klasicistická kúria (18. stor.);
- neskorobaroková socha sv. Floriána (1768), socha sv. Jána Nepomuckého (1833);
- klasicistický Stĺp Sv. Trojice (1837);
- na cintoríne viaceré umelecky hodnotné náhrobky rodiny Točekovcov (19.
Kostol sv. Mikuláša v Kláštore pod Znievom
Zrúcaniny Znievskeho hradu z 13. storočia. (Turčiansky hrad) z 1. polovice 14. storočia rozšírený o gotickú budovu, v 15. a 16. storočí opravovaný, od 18. Kláštor a kostol (premonštrátov, potom jezuitov) z polovice 13. storočia, kláštorná budova v 16. Farský kostol z 2. polovice 13. Kúria klasicistická z 1. polovice 19. Domy z 1. polovice 19. Ulicová radová zástavba.
V 70. rokoch 19. storočia vznikla rezbárska škola typu umeleckej priemyslovky so štyrmi ročníkmi; jej absolventi pôsobili ako rezbári-remeselníci. Zanikla v roku 1909. Peter Pázmány (1570-1637) - protiref. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2.