Kláštor pod Znievom je nenápadná dedinka v Turčianskej záhradke na úpätí Lúčanskej Malej Fatry, mimo všetkých hlavných cestných ťahov. Napriek tomu má čo ponúknuť a nie je to len história. Krásnu prírodu aj výhľad z kopca, po ktorom nesie názov.
Obec Kláštor pod Znievom podľa územno-právneho členenia patrí do okresu Martin, kraja Žilinského. Rozprestiera sa v jeho juhozápadnej časti a tvorí časť západnej hranice medzi okresom Martin a Turčianske Teplice. Celková rozloha katastrálneho územia obce je 3903 ha.
Kláštor pod Znievom leží v západnej časti Turčianskej kotliny, pričom z troch strán je obkolesený pohoriami. Zo severozápadu a západu Malou Fatrou, z juhu Žiarskym pohorím. Východná časť klesá do Turčianskej kotliny, k nive rieky Turiec. Najjsevernejším a súčasne najvyšším bodom je malofatranský vrchol Hnilickej Kýčery (1217 m n.m.). Najnižší bod obce je lokalizovaný pri rieke Turiec (435 m n.m.) v blízkosti obce Valentová. Najzápadnejší bod sú malofatranské Skalky (1160 m n.m.).
Kláštor a kostol bývalej premonštrátskej prepozitúry sa spomína od roku 1251. V 2. polovici 16. storočia bola budova kláštora prestavaná jezuitmi. Barokový hlavný oltár pochádza z konca 17. storočia. Ranogotický kostol z 2. polovice 13. storočia bol prestavbou zbarokizovaný. Ranogotická kamenná krstiteľnica pochádza z 2. polovice 13. storočia. Budova bývalej papierne je z konca 18. storočia.
Panoráma obce Kláštor pod Znievom
História papierní na Slovensku
Papierenská tradícia pretrváva v Ružomberku už tri storočia. V našich končinách samozrejme nešlo o jedinú papiereň. V ružomberskom Bielom Potoku vznikla takáto výroba okolo roku 1715. Aj túto papiereň časom postihol zánik, no neďaleko od nej sa rozbehla strojná výroba drevoviny a lepenky.
Vráťme sa však z dolného Liptova späť do Číny, odkiaľ si výrobné tajomstvo postupne razilo cestu do ostatných krajín sveta. V 12. storočí sa výroba papiera rozšírila aj v Európe. V XV. storočí, v roku 1370 povolal Karol IV. odborníkov z Rakúska a Nemecka. Tak vznikla prvá papiereň v Strednej Európe a severne od Álp vôbec.
O levočskej papierni sa však veľa informácii nedochovalo. Inak je to v prípade papierne v Liptovskom Michale, za ktorej vznikom stáli mešťania z Nemeckej Ľupče. Po vyše dvesto rokoch síce liptovskomichalská papiereň prešla modernizáciou, no v roku 1882 zanikla.
Trnava sa právom pýši titulom kolíska slovenskej kníhtlače. Práve tu začali v 16. storočí tlačiť knihy. Kultúrne dedičstvo Trnavy má bohatú históriu. Jej súčasťou je aj zásadný pokrok v kníhtlači.
Vlastnila aj papierne v Kláštore pod Znievom, ktoré zabezpečovali kvalitný papier. Súčasťou dielne bola kníhviazačská časť, ktorá vytvárala reprezentatívne väzby zdobené zlatými písmenami, rytinami a erbami.
Od stromu k listu: Ako sa vyrába papier | Odhalenie výrobného procesu
Výroba papiera ručne
Život pána Juraja je s výrobou papiera spätý dlhé roky. Rodičia a neskôr aj on pracovali v ružomberských papierňach, bývali na Supre a ich susedom bol Viliam Decker starší, jeden z najväčších historikov ručného papiera na Slovensku.
„Už pred dvadsiatimi rokmi sa mi podarilo zohnať všetko potrebné na zhotovenie ručného papiera, a tak som sa ho doma na dvore učil vyrábať,“ spomína si.
Hlavnými surovinami boli staré konopné, ľanové a zriedka bavlnené látky. Potrhané tkaniny sa potom hodili do veľkej jamy, v ktorej bolo vápno. „Podľa zápachu už každý papiernik vedel, či môže prejsť k ďalšiemu výrobnému kroku. Ak usúdil, že áno, handry sa premyli čistou vodou, potom sa dali do takzvaných stúp, teda drevených kladív, ktoré poháňalo vodné koleso. Tie handry rozbili na drobné vlákenká,“ hovorí Juraj Tóth s tým, že do konca 18. storočia sa síce papier vyrábal iba ručne, no niektoré postupy boli už v tej dobe mechanizované.
Keď mala masa prijateľnú konzistenciu, vzal sitá v drevených rámikoch, do ktorých nabral tenkú vrstvu pripravenej zmesi. Na sitách si papiernici vytvárali drôtikom svoje znaky, vďaka ktorým vznikla na výslednom produkte takzvaná priesvitka. Potom sa začne prehrabávať vo veľkej kope už hotových papierov, ktoré vytváral s detskými návštevníkmi múzea na nedávnych tvorivých dielňach. Jeden vytiahne a podvihne do svetla.
Po vylisovaní prichádza na rad sušenie. „Kedysi sa papiere nechali schnúť na špagátoch, ja ich však suším na filci, pretože tak zostanú pekne rovné. Keď svieti slnko, vytiahnem ich von a do dvoch hodín sú suché.
Ďalším krokom bolo glejenie, ktorým sa znížila savosť papiera, vďaka čomu sa naň dalo dobre písať. Kedysi sa na to používala živica alebo glej z kostí. Ručná výroba trvala veľmi dlho, a tak sa papiere nepredávali za lacný peniaz.
Významné osobnosti Kláštora pod Znievom
- V Kláštore pod Znievom sa narodil aj MUDr. Július Gressner (* 29. 4. 1913 Kláštor pod Znievom - † 26. 3.). Každoročne sa v marci pri výročí jeho tragickej smrti usporadúva Deň primára J. Gressnera.
- V Kláštore pod Znievom pôsobil aj pedagóg, národný buditeľ Daniel Lichard (31.5.1823 Brodské - 24.1.1894 Čaka). Po zatvorení gymnázia prišiel v roku 1875 do Čaky, kde pôsobil ako farár do konca svojho života. Počas svojho pôsobenia v Čake pomáhal sociálne slabším ľuďom a veľké úsilie vyvinul v boji proti alkoholizmu. Bol významným predstaviteľom a organizátorom slovenského národného hnutia.
Vzdelávanie v obci
- V Kláštore pod Znievom pôsobí Základná škola s materskou školou, Ulica M. R. Štefánika.
- Cirkevná základná škola A. Bernoláka je katolícka škola.
- Diecézna historická knižnica biskupa Dr. je tiež dôležitou súčasťou obce.
- V obci sa nachádza aj Základná umelecká škola, P. V jednotlivých odboroch sa vyučuje formou individuálného a skupinového vyučovania.
História a pamiatky Kláštora pod Znievom
Predstavuje obec s najbohatšou históriou v Turci. V jej chotári odkryli hromadné nálezy z mladšej bronzovej doby a sídlisko púchovskej kultúry. Prvá písomná zmienka o území pod hradom Zniev, ktorý sa pôvodne nazýval Turčiansky hrad, sa nachádza v hraničnej listine kráľa Kolomana z roku 1113.
V roku 1578 vznikla v Kláštore pod Znievom prvá botanická záhrada liečivých rastlín v strednej Európe, ktorá sa stala základom neskoršieho olejkárstva a šafraníctva. Rehoľníci tu zriadili lekáreň. V obci vznikla staviteľská škola a dielňa, ktorá stavala v Turci kostoly.
Jezuiti, ktorý v kláštore sídlili v rokoch 1586 až 1773 založili teologickú školu, ktorá bola neskôr premiestnená do Trnavy a stala sa súčasťou Trnavskej Univerzity. V roku 1773 Mária Terézia jezuitskú rehoľu zrušila.
Historicky a architektonicky najcennejší je areál bývalého prepošstva s kostolom a farský kostol s priľahlými stavbami. Kostol Panny Márie a kláštor premonštrátov pochádza z 13. storočia. V centre obce sa nachádza farský Kostol sv. Mikuláša z 13. storočia, ktorý bol v 18. storočí zbarokizovaný. Z ďalších pamiatkových objektov zaujme Točekovský dom - zrekonštruovaná budova slovenského katolíckeho gymnázia z roku 1869 a klasicistická radnica z roku 1780, budova ľudovej školy a niekoľko zemianskych kúrií.
V miestnej časti Lazany sa zachovalo viacero domov dokumentujúcich ľudovú architektúru 19. storočia. Pokračuje po zalesnenom svahu, na ktorom sa rozkladá kalvária z roku 1728 s barokovým kostolom. Odtiaľ chodník pokračuje k zrúcanine stredovekého hradu Zniev. Pod hradným vrchom Zniev pramení neveľký potok, na ktorom vybudovali v polovici 13 stor. mnísi rádu premonštrátov najstarší rybník v Turci - Vädžer.