Obec Rimavské Janovce, nachádzajúca sa na juhu Banskobystrického samosprávneho kraja, v okrese Rimavská Sobota, ukrýva bohatú históriu a architektonické skvosty. Rozprestiera sa 5 km od okresného mesta na ploche 2 409,78 ha s priemernou nadmorskou výškou 219 m n. m.
Medzi najvýznamnejšie pamiatky obce patrí románsky kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorý bol súčasťou tunajšieho benediktínskeho opátstva. Kostol postavili ako súčasť kláštorného komplexu benediktínov na nízkej terase rieky Rimava niekedy v období rokov 1200 až 1220. V roku 1221 sa už spomína obec ako villa Janus, pričom názov bol podľa všetkého odvodený od patrocínia kostola.
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Rimavských Janovciach
História Kláštora a Kostola
Najstaršou a aj najzaujímavejšou pamiatkou je románsky kostol sv. Jána Krstiteľa (Abbatia Sancti Joanis Bapt. de Janosi) z konca 12. storočia. Išlo o jednoloďovú stavbu s dvojvežovým priečelím a západnou emporou, riešením blízku kostolu v Bíni alebo zaniknutému chrámu v Bzovíku. Odlišoval sa dvojpriestorovým riešením svätyne v podobe obdĺžnikového chóru a polkruhovej apsidy.
Kláštorné budovy, ktoré boli pristavané k severnej strane kostola o niečo neskôr, zrejme tvorili typický uzatvorený komplex s centrálnym priestorom lemovaným krížovou chodbou. Kláštor zanikol niekedy medzi rokmi 1548 a 1580, pravdepodobne následkom bojov a presadzujúcej sa reformácie.
Niekedy v 17. storočí bol kostol silno poškodený a vtedy podľa všetkého boli zničené aj horné časti oboch veží. Poškodenie si vyžiadalo rozsiahlejšie opravy najmä severnej veže a apsidy, ktoré museli byť z veľkej časti nanovo vymurované.
V priebehu 19. storočia kostol chátral, až došlo v roku 1857 k prepadnutiu strechy a stavba musela byť uzatvorená. Kláštor pri veľkom požiari v roku 1857 zhorel a takisto bola poškodená značná časť kostola.
V rokoch 1875-76 sa uskutočnila veľká rekonštrukcia, financovaná celonárodnou zbierkou. Napriek tomu nebolo dosť peňazí na dostavbu veží. Rekonštrukcia bola robená s cieľom prinavrátiť kostolu pôvodnú románsku podobu.
Architektonické Charakteristiky
Kostol postavený z opracovaných kamenných kvádrov predstavuje na Slovensku pomerne nezvyčajný zjav. Veľká časť jeho "autentického" románskeho vzhľadu je však výsledkom obnovy v 19. storočí.
Zo západnej strany budí kostol dojem trojloďovej baziliky, za dnes už zníženými vežami však bočné lode nie sú. Ide o zjednodušenie baziliky, použité okrem Bzovíka napríklad aj v Bíni. V interiéri je kostol členený na loď a svätyňu tvorenú obdĺžnikovým chórom (v exteriéri s rovnakou šírkou ako loď) a polkruhovou apsidou.
Z románskych architektonických detailov sa zachovali dve východné okná na južnej strane (jedno osvetľujúce loď a druhé priestor chóru). Pôvodné sú aj tri portály do lode. Hlavným bol honosný západný portál s dvoma ústupkami ostenia, ktoré plynule prechádzajú do polkruhovej archivolty. Jeho tympanón pochádza až z neorománskeho obdobia.
Južný portál do lode (dnes zamurovaný) mal jeden ústupok na každej strane, v ktorých boli zrejme osadené kamenné stĺpiky s hlavicami. Ešte jednoduchší bol severný vstup, ktorý bol úzky a bez ústupkov a viedol do kláštorných budov. Keďže kláštor s kostolom založil súkromný vlastník, medzi vežami sa v lodi nachádzala západná empora, osvetľovaná kruhovým oknom na západnej strane.
Vnútri kostola sú neogotické maľby a v lodi zaujímavý drevený kazetový strop z čias veľkej obnovy v 19. storočí. Dodnes sú mená darcov a rodinné erby zachytené v kazetovom strope kostola.
Severne od kostola sa nachádza plocha zaniknutého kláštora, ktorý by si rozhodne zaslúžil rozsiahly archeologický výskum a prezentovanie formou vyznačenia pôdorysu. Pri sondážnom archeologickom výskume sa podarilo zachytiť pri severnej stene lode (v priestore hypotetickej severnej bočnej lode) viaceré murované hrobky datované ešte do 13. storočia.
Súčasnosť
Kostol patrí Rímskokatolíckej cirkvi, pod farnosť Jesenské. Zlý stav stav objektu s narušenými fasádami a poškodenou strechou si vyžiadal obnovu, ktorá sa začala v roku 2012 vďaka programu MK SR Obnovme si svoj dom. Pri tom boli odstránené aj nevhodne vysadené ihličnany pred západnou fasádou.
Rimavské Janovce sú nenápadná dedina a na prekvapenie má vlastnú pamiatkovú zónu. Pridajme k tomu stredoveký románsky kostol z možno už 12. storočia, ktorý je posledným pozostatkom niekdajšieho benediktínskeho opátstva a radí sa medzi vôbec najvýznamnejšie sakrálne stavby v Gemeri.
Obďaleč stojí mlyn, deti stále chodia do školy v honosnej klasicistickej budove. Objekt Törökovskej a Fayovskej kúrie z 18. storočia je neprehliadnuteľný nielen vďaka dvom vstupom cez veľké kované brány, ale aj pre zachovaný štít s erbmi. Kostol je dnes osvetlený a má pekne upravené okolie.
Obec Rimavské Janovce sa nachádza asi 5 km od okresného mesta Rimavská Sobota na juhu stredného Slovenska. Dostanete sa sem ľahko autom, vedie sem cesta II/531 a aj železničná trať. Vlaková zastávka sa nachádza na začiatku obce, takže ku kostolu musíte prejsť asi 1 km pešo. Kostol sa nachádza pri hlavnej ceste približne v strede obce. Ak pôjdete autobusom, zastávka je priamo pri kostole.
Kostol je historicky a architektonicky veľmi významný, pochádza z 13. storočia a je postavený v románskom slohu. Podľa info je možné pozrieť si interiér po dohode. V noci je veľmi pekne osvetlený. Vstup do kostola je bezplatný, avšak možný až po telefonickej dohode, nakoľko sa nachádza v uzatvorenom a oplotenom areáli. Obhliadku si radšej dohodnite vopred telefonicky.
Bohoslužby
Aktuálne úmysly svätých omší v Kostole sv. Jána Krstiteľa:
- Pondelok: 16:30 v maďarskom jazyku, 17:30 + Ján, Pavlína, Ján
- Utorok (Narodenie sv. Jána Krstiteľa): 16:30 + László v maďarskom jazyku, 17:30 Za zdravie a BP pre Ľubicu
- Streda: 16:30 + Augustín v maďarskom jazyku, 17:30 + Emil
- Štvrtok: 16:30 + István v maďarskom jazyku, 18:00 + Milan Vilhan
- Piatok (Najsvätejšieho Srdca Ježišovho): 07:30 Za uzdravenie sestry Márie
- Sobota (Nepoškvrneného Srdca Panny Márie): 08:30 + József, 17:00 + Katarína, Oto, Mária, Gejza
- Nedeľa: 07:30 + Anna a Ondrej Bystrianskí
Ďalšie Zaujímavosti v Okolí
Po potulkách Gemerom a Malohontom máte možnosť spoznať veľa historických sakrálnych pamiatok. Kostol svätého Jána Krstiteľa je súčasť tzv. Gotickej cesty, kultúrno-poznávacej cesty na Slovensku, ktorej celková dĺžka je 276 km. Kostol sv. Jána Krstiteľa patrí do gemersko-rimavského okruhu.
Kaštieľ Betliar patrí medzi najkrajšie a najlepšie zachované šľachtické sídla na Slovensku s pôvodným zariadením. Stojí uprostred rozsiahleho anglického parku. Ročne ho navštívi množstvo domácich, ale aj zahraničných turistov.
Minerálny prameň Gemerka je medzi miestnymi známy ako šťavica. Gemerka je jedinečná predovšetkým svojím bohatým zložením horčíka a vápnika. Vyviera v oblasti Slovenského krasu a jej priaznivé účinky na zdravie si môžete vyskúšať aj vy.
Kostol svätého Jána Krstiteľa sa nachádza v obci Rimavské Janovce na rozhraní historických regiónov Gemer a Malohont. Je jediným zachovaným pozostatkom zaniknutého benediktínskeho opátstva. Vznikol pravdepodobne v rokoch 1200 - 1220. Kláštor zanikol už v 16. storočí. Kostol sa zachoval a v 19. storočí bol zrekonštruovaný.
Mapa Gemersko-rimavského okruhu Gotickej cesty
Tipy na Výlety po Gotickej Ceste
Gemersko-rimavský okruh je najmladší okruh Gotickej cesty. Trasa začína v Rimavskej Sobote, odkiaľ sa vyberiete cestou II/531 smerom na Rimavské Janovce. Určite neminiete kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorý sa nachádza asi v strede obce pri autobusovej zastávke napravo. Ďalej budete pokračovať cestou II/571 na Rimavskú Seč, kde si môžete pozrieť Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi. Pokračujte ďalej cestou II/571 smerom na Číž, kde sa môžete prejsť po kúpeľnom parku.
Ak sa chcete dostať do obce Žíp, je potrebné sa vrátiť do Rimavskej Seči a odtiaľ pokračovať cestou 2798 na Bátku, avšak ešte predtým odbočiť doprava do obce Žíp ku evanjelickému kostolu asi 1 km. Kostol stojí na okraji obce vo vyvýšenej polohe. Potom sa vrátite naspäť na cestu 2798 do Bátky.
Združenie Gotická cesta je občianske združenie, ktoré vzniklo v roku 2007 v spolupráci rožňavských pamiatkárov s Regionálnou rozvojovou agentúrou v Rožňave. Členmi nie sú len profesionálni pracovníci, ale aj zástupcovia obcí, v ktorých sa pamiatky Gotickej cesty nachádzajú a tiež zástupcovia evanjelickej a rímskokatolíckej cirkvi ako vlastníkov týchto pamiatok.
S obrovským nadšením sa v združení aktivizujú aj vysokoškolskí študenti z rôznych odborov, ktorým osud týchto pamiatok nie je ľahostajný. Spoločne organizujú mnohé aktivity na záchranu pamiatok, ale aj ich propagáciu širokej verejnosti, čim značne prispievajú k rozvoju cestovného ruchu.