V srdci Slovenska, v malebnej obci Lúčky, sa nachádza kláštor, ktorý je dôležitou súčasťou náboženského života. Obec Lúčky je filiálkou farnosti Kopernica a nachádza sa tu sociálno-vzdelávacie a rekreačné zariadenie Oáza sv. Filipa, ktoré patrí Kresťanskému centru nepočujúcich na Slovensku.
Aby sme pochopili význam kláštora v Lúčkach, pozrime sa na širší kontext náboženského života v regióne Kremnice. Kremnica má bohatú históriu, jej zlaté časy sa začali už v stredoveku, keď bola 17. novembra 1328 vyhlásená za slobodné kráľovské mesto. V Kremnici sa nachádza Farnosť sv. Františka z Assisi, ktorá patrí do Banskobystrickej diecézy a žije v nej približne tritisíc katolíkov. Vo farnosti majú päť kostolov, no len štyri sú vo vlastníctve Cirkvi. Zámocký Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej patrí Národnej banke Slovenska.
Františkáni, ktorí prišli do Kremnice v 17. storočí na pozvanie ostrihomského arcibiskupa Juraja Lippaya, vybudovali kostol a priľahlý kláštor. Pre Kremnicu spravili veľmi veľa. Keď sem prišli, Kremnica ako nemecké banské mesto bola kompletne protestantská. Františkáni za tristo rokov mesto pretvorili na katolícke.
Okrem farského Kostola sv. Františka z Assisi a Zámockého Kostola sv. Kataríny Alexandrijskej sa vo farnosti nachádza aj špitálsky Kostol sv. Alžbety Uhorskej a Kostol sv. Mikuláša v Lúčkach. V Kopernici sa nachádza kontemplatívny kláštor s pápežskou klauzúrou, kde žijú klarisky kapucínky, ktoré prišli do Kopernice na pozvanie vtedajšieho banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža.
Vráťme sa však ku kláštoru sestier v Lúčkach. Presné dejiny vzniku kláštora a príchodu sestier do obce nie sú v poskytnutom texte obsiahnuté, avšak je zrejmé, že kláštor zohráva dôležitú úlohu v duchovnom živote obce.
Aké je spoločenstvo veriacich v Kremnici? Kaplán Jozef Mikula približuje: „Mne sa najskôr Kremnica zdala ako veľké mesto, ale je pravda, že ľudia sa tu navzájom poznajú.“ Zuzana Verešová dopĺňa: „Som vďačná za ľudí vo farnosti, ktorí sú možno tak trocha nenápadní, ale žijú pre farnosť. Vždy sa na adoráciu ľudia nájdu. Ale aj na upratovanie kostolov. To sú ochotní, možno nenápadní ľudia, ktorých mená ani ja sama nepoznám.
V Kremnici majú hneď niekoľko modlitbových spoločenstiev a viaceré sa spájajú s osobou Anny Sivošovej. Túžili po spoločenstve, spoločnej modlitbe, určitej katechéze. Hovorili sme napríklad o tom, prečo je potrebné odpustiť. Aj toto bola asi úloha - odovzdávať pravdy viery ženám, ktoré k nim 40 rokov nemali prístup. Spoločné stretnutia boli naplnené radosťou, povzbudením a láskou. Naučili sme sa požehnávať.
Mladých v Kremnici ubúda, odchádzajú za vzdelaním a prácou. Do mesta sa potom často vracajú už iba na návštevu. Takže z tohto pohľadu je ťažké viesť pastoráciu. Animátorka Zuzana Verešová poznamenáva, že mladí sú veľmi hľadajúci. Potrebujú akoby nájsť správny smer; potrebujú niečo, čo ich osloví. Sú hladní po živej viere. Vidím, že nestačí iba odovzdať učenie, mladí potrebujú zažiť nejakú emóciu viery, Boží dotyk.
S pastoráciou detí a mladých v Kremnici pomáha eRko - Hnutie kresťanských spoločenstiev detí. Ich aktivity vo farnosti zastrešuje Boris Kollár. Snažíme sa ich viac priťahovať k farnosti. Keďže sú členmi eRka, zapájajú sa do koledníckej akcie Dobrá novina, tiež do kampane Detský čin pomoci, kde sa deti učia nezištnej službe.
Na záver pripadá otázka, ako pandémia ovplyvnila život v kremnickej farnosti. Miroslav Kuric približuje, že po prvej vlne, keď sa obnovili verejné slávenia bohoslužieb, sa im ľudia vrátili do kostolov. Po druhej vlne mali zasa misijnú obnovu, ktorá ľudí opäť pritiahla naspäť do kostolov. Z pohľadu farára môžem povedať, že to boli najväčšie zbierky v tomto roku. Je to povzbudivé, že ľudia prídu do kostola a zároveň venujú niečo zo svojho na pomoc druhým.
Kláštor sestier v Lúčkach, hoci jeho konkrétna história nie je detailne opísaná, je nepochybne dôležitým miestom pre duchovný život veriacich v regióne Kremnice. Spolu s ostatnými kostolmi a spoločenstvami vytvára živú a aktívnu náboženskú komunitu.
Kremnica - pohľad na mesto