Koptská katolícka cirkev je jednou z východných katolíckych cirkví, ktoré sú v spoločenstve s Rímom. Charakterizuje sa svojimi vlastnými liturgickými obradmi, teologickými tradíciami a kánonickým právom, ktoré sa vyvíjali v priebehu stáročí. Tento článok sa zameriava na históriu, obrady a praktizovanie prijímania v koptskej katolíckej cirkvi.
Mapa Koptskej katolíckej eparchie Alexandrie
Vývoj kánonického práva
Kánonické právo je pre život všetkých katolíkov dôležité, preto je ho dôležité poznať ako zákon Cirkvi, Ústavu. Spoločenstvo, tam je právo. Rimania vytvorili rímske právo a cirkevné právo z neho veľa čerpá.
Obdobia vývoja
- Prenasledovaná Cirkev (Milánsky edikt r. 313), obdobie otcov
- Od Graciánovho dekrétu - po 15 stor. Autorom je Magister Gratiánus, kamaldulský mních, ktorý prednášal právo na univerzite v Bologni. Zostavil ho v rokoch 1140 - 1151.
- Od Tridentského koncilu (1545) - po Nový kódex.
Postavenie Cirkvi dosť zmenili, hlavne v 19. storočí. Nariadili vydať zbierku novej Cirkvi, reformovať právne predpisy, úradné cirkevné zákony, ktorými za mali katolíci riadiť. Starý kódex bol vydaný len v latinčine. Najdokonalejšia právnická reč na svete je latina.
Retroaktivita zákona znamená, že nemožno vzťahovať zákon so spätnou účinnosťou. Rešpektuje to aj štátna sféra a pochádza to taktiež z rímskeho práva. Veci ktoré uvádza kódex pôvodu Cirkevného alebo Božieho, teda aj v Cirkvi napr. účinnosťou. Ale nemôže to byť hlúposť, napr., že neľúbi makové buchty. Ide o podstatnú vec, ktorú tají jeden z nich, ako napr. neplodnosť.
Právo delíme na prirodzené a pozitívne právo. Prirodzené je také, ktorým sa riadi každý človek vo svedomí. Na Božie právo a na čisto Cirkevné právo, čiže ľudské. Všeobecné zaväzuje všetkých katolíkov. Jednotlivé zaväzuje len určitú kategóriu veriacich. Nepísané - zvykové, obyčaj. Cirkvi a právo Východných Cirkvi. Východných cirkví majú svoj vlastný kódex z roku 1990.
KKP viaže všetkých latinských katolíkov. Tzn. katolíkov, ktorý prináležia do latinskej Cirkvi Rímskokatolíckej. Latinskej preto, lebo úradným jazykom je stále latina. Rímskokatolícka cirkev je jedna z 21 katolíckych cirkvi na svete. Všetky Východné cirkvi uznávajú najvyššou autoritou pápeža.
Obrady:
- Byzantský
- Alexandrijský
- Antiochijský
- Arménsky
- Chaldejský
Sú živými svedkami apoštolskej tradície. Čo sa týka liturgie, tak tá nie je súčasťou KKP, ale partikulárne pramene liturgického práva áno.
Konkordáty
Konkordáty sú uzavreté písomné dohody medzi štátom a Vatikánom. Konkordát je stabilnejší, dlhodobejší, má trošku vyššiu právnu hodnotu.
Zvykové právo
Zvyky, ktoré protirečia Kódexy a katolíci ich zachovávajú sú v rozpore s kánonmi Kódexu, tak sa zavrhujú. Zvykové právo je, že napr. rímskokatolícky kňazi nenosia bradu. Je to zvyk.
Trestné právo
Interdikty sa veľmi zúžilo. V súčasnosti už môže byť udelený len osobný interdikt. Každý trest je tzv. Tzn. že liek treba užívať iba dovtedy, kým nevyzdravie.
Definícia zákona
Klasickú definíciu sa pokúsil podať sv. Tomáš Akvinský: Zákon je nariadenie rozumu pre spoločné dobro, ktorý musí byť spoločnosti oznámený.
Podmienky platnosti zákona:
- Obsah je morálne dobrý.
- Je vydaný zákonodarca.
- Je vydaný na neurčitý čas.
- Je vydaný pre celú spoločnosť.
- Musí mať zákonodarnú moc.
Zákonodarnú moc v Cirkvi majú zákonodarci apoštoli. Sám pápež, ako nástupca sv. Petra, má riadnu nikým neobmedzenú moc. Pápež sa zodpovedá a bude zodpovedať iba Bohu. Nepodlieha žiadnemu súdu. V Cirkvi je bula. Bula je pápežský dokument veľkého významu. Pápež delegoval svoju moc vydávať zákony aj na Rímsku kúriu. Autorom partikúlárnych zákonov (napr. pre diecézy) je biskup.
Aké zákony môže Cirkev vydávať?
Cirkev sa nesmie miešať do záležitosti svetského práva, ale v medziach svojej kompetencie tzn. úlohy. Úloha Cirkvi je posväcovať, riadiť a učiť spoločenstvo veriacich.
V kontexte prijímania Eucharistie deťmi, je dôležité spomenúť, že táto prax bola v prvých storočiach bežná vo všetkých východných a západných cirkvách. Potvrdzujú to cirkevní otcovia aj liturgické knihy miestnych cirkví. Návrat k tejto starobylej tradícii sa začal vynárať spolu s myšlienkou zostavenia Kódexu kánonov pre východné cirkvi na začiatku 20. storočia.
Prečo je KATOLÍCKA CIRKEV pravou cirkvou (Ako Ježiš menoval prvého pápeža)
Historický kontext prijímania Eucharistie deťmi
Tradícia Cirkvi, čo sa týka prijímania Eucharistie deťmi je bohato dokumentovaná od prvých storočí. Medzi mnohými dokumentami, ktoré dosvedčujú jestvovanie a rozšírenie praxe prijímania Eucharistie deťmi aj na Západe možno spomenúť Gelaziov, Galský alebo Gregorov sakramentár (euchologion), Ordo Romanus zo 7. storočia, ale tiež iné Ordá z neskoršieho stredoveku, ktoré cituje M. Maccarone z diela M. Andrieua. Tieto bádania potvrdzujú, že „po dvoch sviatostiach (krst a myropomazanie) nasledovalo prijímanie Eucharistie, pre ktorú bol predpísaný pôst, a ktoré bolo udelené deťom pokrsteným a myropomazaným počas svätej omše“.
Na Západe sa prax prijímania detí začala vytrácať medzi 12. a 13. storočím. Tento vývoj bol dôsledkom postupného odlučovania veriacich od prijímania pod spôsobom vína, ba čo viac, v postupnom odlučovaní od prijímania všeobecne, a v rastúcom postoji k Eucharistii sústredenom viac na adoráciu a eucharistickú pobožnosť ako na prijímanie.
Z doktrinálneho hľadiska bola prax eucharistického prijímania vo všeobecnosti upravená 21. kapitolou Štvrtého lateránskeho koncilu (1215). Tento koncilový dekrét nemal v úmysle explicitne modifikovať prax prijímania detí, ale reagoval predovšetkým na všeobecný úpadok spovedania sa a prijímania.
Prijímanie Eucharistie deťmi v kontexte Tridentského koncilu
Iná príležitosť na upresnenie noriem týkajúcich sa týka eucharistického prijímania detí, sa na Západe naskytla počas Tridentského koncilu. V rámci diskusie o sviatostiach pojednávali konciloví otcovia aj o otázke nevyhnutnosti udeľovať Eucharistiu deťom. Naopak, formulácia Tridentského koncilu zavrhuje len mienku o nevyhnutnosti Eucharistie pre deti, ale vôbec nevylučuje možnosť podať Eucharistiu deťom.
Vývoj vo východných katolíckych cirkvách
Čo sa týka prijímania detí, na pochopenie jeho doktrinálneho vývoja a praxe vo východných katolíckych cirkvách by bolo potrebné kompletné štúdium historických prameňov a svedectiev jednotlivých cirkví. Z predtridentského obdobia jestvujú dva dôležité pápežské dokumenty, ktoré so zvláštnym zreteľom na prax byzantskej (gréckej) a italo-albánskej cirkvi pojednávajú o medziobradových vzťahoch.
V období po Tridentskom koncile sa začínajú objavovať prvé známky aplikácie jeho učenia aj voči východným cirkvám. Vo východných cirkvach, ktoré obnovili svoju jednotu s Rímom sa stále viac a viac presadzovali latinská teológia a prax. Zmenu tradičnej praxe prijímania detí zahrnula po Maronitoch do svojich kanonických predpisov aj ďalšia veľká východná cirkev, teda tá ktorá sa zrodila z Brestskej únie (1596). Oficiálna formulácia bola vynesená na Zamoščskej synode, ktorá sa konala v roku 1720.
Na druhej strane latinský model, často predstavovaný ako skutočne „katolícky“, pokračoval vo svojom nezadržateľnom vplyve aj na východných katolíkov. V takých prípadoch nenamieta proti zmene starobylej praxe prijímania detí. Pravdepodobne preto, že - aspoň formálne - to boli samotní východní kresťania, ktorí chceli zrušiť túto starobyú prax (aj keď pri tom boli jasne inšpirovaní latinskými normami).
Pravoslávna cirkev a prijímanie
Pravoslávna cirkev vznikla pred takmer 1000 rokmi pri prvom veľkom rozdelení cirkvi a nepodlieha pápežovi. Hlavný rozdiel medzi katolíkmi a pravoslávnymi je v trochu odlišnom slávení liturgie (bohoslužby, omše) a v inom uctievaní svätých a podobne.
Ďalej je to podávanie eucharistie (prijímania) pod oboma spôsobmi - aj malým deťom, čo ešte nemali spoveď. Prijímanie u dospelých je ale prísnejšie (asi ako katolícke pred 2. Vatikánskym koncilom).
Pravoslávni veriaci počas vianočnej liturgie
Prijať môžu všetky deti do 6. rokov, keďže sa predpokladá, že sú stále nevinné bez hriechu a až potom po prvej svätej spovedi (cháp prvé sväté prijímanie, ale toto majú naše deti absolvované pri krste, podobne ako aj birmovku) prijímajú výlučne len po vyspovedaní sa.
tags: #koptska #katolicka #cirkev #obrady #prijimanie