Žalmy a piesne v srdci Biblie: Ich význam a vplyv

Cieľom každého zboru by malo byť, ako hovorí Pavol, „Kristovo slovo nech vo vás prebýva bohato“ (Kol 3:16). V kontexte to znamená byť obnovený v poznaní (Kol 3:10) a premenený v náklonnosti, charaktere a vzťahoch (Kol 3:12-15). Pavol má sčasti na mysli chvály počas našej verejnej bohoslužby: „žalmy, hymny, duchovné piesne“ (Kol 3:16).

Aký druh kázania Duch Svätý rád používa, aby v nás bohato prebývalo Kristovo slovo? Je to kázanie Slova z hlavy do srdca.

Kázanie Slova z hlavy do srdca:

1. Tento proces sa začína, keď kazateľ otvára Bibliu s postojom Samuela, ktorý sa modlí: „Hovor, Hospodin, tvoj služobník počúva“ (1Sam 3:9-10). Študuje Slovo tak, ako učeník počúva hlas svojho Majstra, tak ako to povedal Boh: „Toto je môj milovaný Syn, ktorého som si obľúbil. Jeho počúvajte“ (Mt 17:5). Ohýba sily svojho intelektu a chopí sa nástrojov exegézy a teológie, aby pochopil Bohom zjavené posolstvo. Jeho otázka neznie: „Ako môžem ľudí prinútiť, aby robili to, čo chcem, aby robili?“, ale: „Čo hovorí Písmo?“ (Rim 4:3).
2. Tento proces pokračuje, keď sa Slovo ponára hlboko do kazateľovej duše, lebo z milosti má dobré a úprimné srdce (Lk 8:13,15). Slúži ako ten, kto stojí pred „Bohom a Ježišom Kristom, ktorý bude súdiť živých aj mŕtvych“ pri svojom príchode (2Tim 4:1). Jeho práca sa nepodobá ani tak kuchárovi, ktorý pripravuje jedlá pre iných, ako dojčiacej matke, ktorá musí prijať všetky živiny, ktoré jej dieťa potrebuje, aby ich mohla odovzdať ďalej (1Tes 2:7-8). Skôr než začne kázať iným, káže sám sebe, usiluje sa presvedčiť vlastnú myseľ, vzbudiť vlastné city a aktivizovať vlastnú poslušnosť. Bez zapojenia vlastného srdca je celá jeho príprava na kázanie len prázdnou formou.
3. Keď Duch Svätý naplní kazateľovu hlavu a srdce Slovom a uschopní ho pripraviť múdru a sústredenú kázeň, je pripravený s modlitbou osloviť svojich poslucháčov. Kazateľ však nemôže len tak chrliť svoje vlastné pocity, pretože nekáže sám seba, ale Krista Ježiša (2Kor 4:5). Preto je jeho kázanie zjavením pravdy (2Kor 4:2), jasným a otvoreným vyhlásením toho, čo hovorí Boh a ako sa to vzťahuje na náš život. Káže slovo s „ponaučením“ alebo jasným učením (2Tim 4:2).
4. Hoci kazateľ prináša žiarivé svetlo Božej pravdy, aby osvietil myseľ, jeho cieľom je dostať sa hlbšie, až kým sa milosťou pravda nedotkne srdca a nezapáli jeho city božskou slávou (2Kor 4:6). Ak sú srdcia jeho poslucháčov ako skaly, používa Slovo ako kladivo, ktoré rozbíja skalu (Jer 23:29). Ak sú pokorení pod Božou svätosťou, potom k nim utišujúco prehovorí v Kristovom Duchu, ktorý nezlomí nalomenú trstinu, ale oživí skrúšeného ducha (Iz 40:1-2; Iz 42:1-3; Iz 57:15).

Kázanie Božieho Slova je zamerané na premenu celého človeka, a preto sa do neho zapája celá osoba kazateľa aj poslucháča. Hoci ho môžeme analyzovať po krokoch, v skutočnosti je to organický a integrovaný proces, ktorým Kristus píše svoje Slovo do našich sŕdc nie atramentom, ale Duchom Svätým (2Kor 3:3).

Žalm 37: Didaktická báseň - poučuje aj vychováva

Žalm 37. je didaktická báseň - poúča aj vychováva. Je obsahovo bohatou kázňou. Zdá sa, že jej autor mal mnoho životných skúseností, lebo si počína ako otec dávajúci dobré rady svojim potomkom, aby ich uchránil všeličoho, čím by si mohli uškodiť. Hlavnú myšlienková línia je predstavená vo v. 1 - 11.

Od spisovateľky Pearl Buckovej pochádza výrok: „Najnebezpečnejšie srdcové choroby sú nenávisť, závisť a sebectvo.“ Toto prízvukuje 37. žalm hneď v úvode. V. 1: „Nevzbĺkni hnevom proti zlosynom, nezáviď páchateľom bezprávia.“

Práve kontrast medzi spravodlivými a nespravodlivými je dominantnou témou 37. žalmu. Biblia pozná len 2 skupiny ľudí: spravodlivých a páchateľov bezprávia. Začalo sa to už Kainom a Ábelom (1M 4). Mnohí by si priali ešte tretiu skupinu, najmä tí, ktorí sa nechcú počítať k páchateľom neprávosti, ale ani k veriaciam. Pán Ježiš vraví, že takýchto duchovne vlažných ľudí vypľuje zo svojich úst (Zjav 3, 16).

Žalm 37. radí tým, aby sme sa nedali premôcť hnevu a závisti, ale prenechali riešenie Bohu, nerezignovali a nezišli z dobrej cesty. Zlí nebudú mať dlhé trvanie. Podobajú sa tráve - „rýchlo uschnú a uvädnú ako zelená bylina“ (v. 2, por. aj v. Neuviaznime pohľadom na druhých, omnoho požehnanejšie je vierou hľadieť na Krista, Pôvodcu a Dokonávateľa našej viery (Žid 12, 3a).

Rady zo Žalmu 37

1. Dôveruj Hospodinovi a čiň dobre (v. Kto vierou hľadí na Krista, nemá dôvod hnevať sa, ani závidieť. Dôverujeme Bohu, ktorý zmôže omnoho viac ako my, ktorý dopustí, ale neopustí. Dôvera v Boha neznamená prepadnúť pasivite či lenivosti. K rade: „Dôveruj Hospodinovi“ je preto pripojená aj výzva: „Čiň dobre.“
2. Raduj sa v Hospodinovi (v. Máme radosť z krásnych prírodných scenérií, z vône kvetov, prijemnej hudby. Vtedy miznú ťaživé myšlienky. Božie slovo nás nabáda: „Pozorujte poľné ľalie, ako rastú, nenamáhajú sa a nepradú“ (Mt 6, 28) V Bohu, Jeho konaní, je naviac možností na radosť. Ezdráš - uprostred neľahkých zápasov - vyznáva: „Radosť z Hospodina je vašou silou“ (Neh 8, 10).
3. Uvaľ na Hospodina svoju cestu (v. V 3. verši piesne Hrad prepevný spievame: „Knieža sveta toho trúfa si mnoho; neuškodí nám, odsúdil ho náš Pán; slovíčko ho porazí!“ Diabol si trúfa, „naparuje sa“, no nedokáže všetko. To dokáže len Pán Boh. Dokáže aj to, že je v našom živote neriešiteľné. Preto sa nemusíme utrápiť a byť ustarostení, ale svoju cestu - t. j. celý svoj život - zveriť Hospodinovi, (ako vravieval br. farár Grešo): „prekotúľať“ na Hospodina.
4. Opusť zlosť, nevzbĺkni hnevom (v. Tá vedie len k zlému. Rozčúlenosť a nekontrolované vzplanutie hnevu dokáže v medziľudských vzťahoch spôsobiť veľké škody. Božia sprvodlivosť neprichádza skrze ľudský hnev. Svoju náklonnosť k hnevu je dobré brzdiť tým, že si vezmeme k srdcu biblické napomenutia.

Záver žalmu sústreďuje pohľad na Boha, ktorý je istá spása spravodlivých (v. 39): „Záchrana spravodlivých je od Hospodina, On im je útočiskom v čase súženia.“ Kto sa spolieha na Boha, nájde v Ňom všetko.

Žalmy, hymny a duchovné piesne v liturgii

Žalmistovi prislúcha úloha spievať žalm alebo iný biblický spev medzi čítaniami. Aby žalmista svoju úlohu mohol riadne zastávať, má vedieť spievať žalmy a mať aj dobrý prednes a výslovnosť (VSRM, 102). K tomu môžeme pridať to, čo platí aj pre lektora: mal by aj po biblickej a teologickej stránke aspoň v hrubých rysoch poznať obsah žalmu, jeho charakter a posolstvo. Mal by to byť človek viery a duchovného života.

Organista nemusí byť zároveň spevákom, ako žalmista nemusí byť organistom. Organista hrá na organe, žalmista spieva žalm. Aj tentoraz si vypomôžem textom Všeobecných smerníc o liturgii hodín, v ktorých sa píše: „Kto spieva žalmy, otvára svoje srdce tým citom, ktoré vanú z každého žalmu podľa jeho literárneho druhu, či je to nárek, dôvera, ďakovanie, alebo iné literárne druhy, na ktoré nás upozorňujú exegéti.“ (bod 107)

Spievať žalm a prednášať Božie slovo znamená otvárať srdce textu, ktorý skôr ako vstúpi do úst, prejde mojím srdcom. Každý dotyk s Božím slovom pretvára človeka, dovolím si povedať, že aj každá liturgická služba. Verím, že každý, kto ochotne a s vierou slávi liturgiu, sa musí posväcovať.

Veľký cirkevný Otec a učiteľ sv. Augustín vo svojom monumentálnom diele Výklady k žalmom vystihol, akej obľube sa v celej kresťanskej tradícii tešila Kniha žalmov, čiže Žaltár. Povedal to týmito krásnymi jadrnými slovami: „Psalterium meum, gaudium meum“, v preklade: „Môj žaltár, moja radosť“ (porov. Enarrationes super Psalmos v PL 37,1775).

Kniha Žalmov

Do knihy Žalmov v Biblii bolo zozbieraných 150 žalmov, no aj na miestach v ďalších knihách Biblie nájdeme použité modlitby a žalmy podobného štýlu. Slovo 'žalm' znamená 'pre hru na harfe' alebo 'pre hru na strunovom nástroji'.

Štruktúra a rozdelenie

• Názov: Kniha žalmov alebo jednoducho Žalmy, pochádza z gréckeho prekladu Septuaginta. V hebrejskej Biblii táto zbierka pôvodne nemala vlastné meno. Terajší hebrejský názov Tehillím (»Chválospevy«, »Ďakovné hymny«) bol zavedený iba neskoršie, v období judaizmu. Slovenské slovo »žalm« je odvodené - cez latinské psalmus - od gréckeho slova psalmós (pieseň so sprievodom strunového nástroja, ako je harfa, citara a pod.), z ktorého sa neskôr utvoril názov žaltár (gréc. psaltérion a lat.
• Umiestnenie: V hebrejskej Biblii sa Kniha žalmov uvádza na prvom mieste medzi ketubím (spisy), kým v Septuaginte, vo Vulgáte a v Neovulgáte je na druhom mieste medzi poučnými spismi, hneď po Knihe Jób.
• Obsah: Biblisti právom definovali Knihu žalmov »Starý zákon v malom« alebo »súhrn duchovných skúseností Izraela«, lebo všetky hlavné biblické témy a udalosti dejín spásy sa v nej spomínajú alebo oslavujú vo forme modlitby.

Preklady Žaltára

Žaltár bol po Novom zákone prvou z biblických kníh, ktorú celú preložil do staroslovienskeho jazyka alebo sám sv. Cyril, alebo spolu s bratom, sv. Metodom.

Dôležitosť žalmov v kresťanskej liturgii

O veľkej dôležitosti žalmov v kresťanskej liturgii a vôbec v duchovnom živote Cirkvi svedčí ich použitie najmä v slávení Eucharistie, vo vysluhovaní sviatostí a v liturgii hodín. Druhý vatikánsky koncil pokladá žalmové piesne a chvály za „hlas Nevesty (=Cirkvi), ktorá sa prihovára Ženíchovi (= Kristovi)“ (porov. Konštitúciu o posvätnej liturgii Sacrosanctum Concilium, č. 1.1.

Počítanie a rozdelenie žalmov

V hebrejskej Biblii, v Septuaginte i vo Vulgáte je stopäťdesiat žalmov, ale ich počítanie nie je vo všetkých troch rovnaké. Rozdiel vznikol tým, že v Septuaginte a vo Vulgáte sú dva žalmy hebrejskej Biblie (Ž 116 a Ž 147) rozdelené na dvoje (Ž 114 - 115 a Ž 146 - 147), kým iné dve dvojice žalmov hebrejskej predlohy (Ž 9 a Ž 10; Ž 114 a Ž 115) sú spojené v jeden žalm (Ž 9; Ž 113).

Podľa židovskej tradície, potvrdenej aj dnešnou formou Žaltára, v Knihe žalmov sa rozlišuje päť »kníh«, ktorých posledný žalm sa vždy končí doxológiou, čiže liturgickým dodatkom vo forme chválospevu:

• Prvá kniha: Ž 1 - 41
• Druhá: Ž 42 - 72
• Tretia: Ž 73 - 89
• Štvrtá: Ž 90 - 106
• Piata: Ž 107 - 150

Autori a čas vzniku žalmov

Pri stojeden žalmoch sa uvádzajú mená osôb, ktoré redaktori Žaltára pokladali za ich autorov. Najčastejšie (73-krát) sa označuje za autora žalmu Dávid; pri trinástich žalmoch pripisovaných Dávidovi sa uvádzajú aj okolnosti jeho života, v ktorých tie žalmy údajne zložil.

Literárne druhy žalmov

Medzi hlavné literárne druhy žalmov patria:

• Chválospevy: Ospevujú Božiu velebu odzrkadlenú vo vesmíre a v prírode, ako aj nesmiernu Božiu dobrotu, lásku a múdrosť.
• Žalospevy: Jednotlivec alebo národ sa v nebezpečenstve alebo v ťažkostiach obracia na Boha s prosbou o vyslobodenie alebo o pomoc.
• Vďakyvzdania: Jednotlivec alebo ľud ďakuje Bohu za víťazstvo, za vyslobodenie z rúk nepriateľov alebo mu vzdáva vďaku za ochranu a za dobrodenia každodenného života.
• Kráľovské žalmy: Oslavujú kráľa a jeho kráľovstvo pri rozličných príležitostiach jeho života.
• Blahoslavenstvá: Vyjadrujú údiv nad šťastím, blaženosťou a Božím požehnaním, ktorých sa dostalo spravodlivým za ich zachovávanie zákona a bohabojný život.

Žalm 1

Žalm 1 je anonymný a svojím obsahom je ako stvorený za úvod do celého Žaltára. Tento žalm opisuje rozdiel medzi spravodlivým a bezbožným človekom.

Žalm 1: Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných a nechodí cestou hriešnikov, ani nevysedáva v kruhu rúhačov, ale v zákone Pánovom má záľubu a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou. Je ako strom zasadený pri vode, čo prináša ovocie v pravý čas, a jeho lístie nikdy nevädne; darí sa mu všetko, čo podniká. No nie tak bezbožní, veru nie; tí sú ako plevy, čo vietor ženie pred sebou. Preto bezbožní neobstoja na súde, ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých. Nad cestou spravodlivých bedlí Pán, ale cesta bezbožných vedie do záhuby.

Žalm 84

Žalm 84 je modlitba, ktorá nás otvára našim túžbam a túžba žalmistu sa stáva našou túžbou. Žalmista túži po chráme, ktorý pre Izraelitov zviditeľňoval prítomnosť Boha a bol považovaný za privilegované miesto stretnutia s ním.

Žalm 84: Aké milé sú tvoje príbytky… Žalmista vyjadruje svoj úžas a ako každý iný údiv aj tento je znakom vlastnej skúsenosti. Človek žasne nad niečím, čo vidí, čo počuje, čo zakúša, respektíve nad niečím, s čím už mal skúsenosť.

Dôležité aspekty pri čítaní Božieho slova

• Pokora: Nič neotravuje zem v našom srdci tak ako pýcha. Najväčšou hrozbou pre naše každodenné čítanie Biblie nie je zaneprázdnenosť. Je ňou sebaistota.
• Podriadenie sa autorite: Ak je Biblia ozaj slovom zvrchovaného, svätého a spravodlivého Boha, potom za to, ako počúvame, môžeme niesť desivé i nádherné následky.
• Modlitba o Božiu pomoc: Pokora a podriadenie nás vedú k tomu, aby sme v modlitbe prosili o Božiu pomoc.

Verše zo žalmov, ktoré môžu poslúžiť ako inšpirácia a pomôcka pri štúdiu Biblie:

tags: #zalmami #piesnami #v #srdci #biblia