Prvou našou dnešnou zastávkou bude kláštor v Kuremäe. Pre Estóncov je cesta do Narvy niečo ako slepá ulica, ďalej treba vízum, ďalej je už Rusko. A tak aj my sa otáčame autom o 180 stupňov a 40 kilometrov ideme späť odkiaľ sme prišli, na Tallin. Potom odbočujeme doľava na cestu vedúcu na hlboký estónsky vidiek, k Čudskému jazeru.
Známe sa stalo vďaka legendám a ženskému pravoslávnemu kláštoru Pühtitsa, čo v estónčine znamená Sväté miesto. Celú históriu ženského kláštora treba začať spoznávať od tisíc rokov starého duba, my však ideme v histórii o pár dní ešte ďalej. Začneme legendou o hrdinovi estónskej mytológie Kalevipoegovi, bohatierovi-velikánovi, ktorý v neľahkej estónskej histórii pomáhal zmierňovať útrapy národa.
Posvätný dub je podľa dendrológov starý viac ako 1000 rokov. Podľa legendy sa pod ním nachádzajú odseknuté nohy mytologického hrdinu Kalevipoegu. Traduje sa, že v jeho dutine našli pastieri v polovici 16. Odbočme však od starej legendy o Kalevipoegovi k legende o pár storočí mladšej, no rovnako hmlistej.
Je polovica 16. storočia a estónski chlapci pasú na kopci ovce. Uvidia krásnu pani v modrom odeve so svätožiarou okolo hlavy. Akoby pri dube niečo hľadala. Keď sa pastieri priblížili bližšie, záhadná pani zmizla. Až na tretí deň sa rozhodli dub preskúmať, v jeho dutine našli podivný obraz. Nevedeli, ako majú s ním naložiť. Pochopili že sa netýka náboženstva ktoré vyznávajú oni a tak ho odovzdali Rusom žijúcim v okolí. Tým bolo hneď jasné, že ide o obraz Nanebovzatia blahoslavenej Panny Márie. Onedlho začal vytekať zo zeme na mieste na ktorom pastieri uvideli Pannu Máriu prameň so zázračnými liečivými účinkami. Kopec nazvali Pühtitsa (Svätá hora) a začali ho uctievať ako posvätné miesto, zasvätené Božej matke.
Toľko legenda a teraz už historicky overené skutočnosti. V roku 1885 sa stáva gubernátorom Černigovskej gubernie knieža Sergej Šakovský. Podporuje rusifikáciu pobaltských štátov a šírenie pravoslávnej viery. Z jeho iniciatívy sa v susednom meste Johvi organizuje pravoslávne bratstvo. Po náhlej smrti v roku 1894 Sergeja Šakovského pochovávajú na Svätej hore a pri jeho hrobe vyrastá prvý kostolík.
O šírenie pravoslávnej viery v Rusku a neskôr aj na Pobaltí sa stará aj svätý muž - Ján Kronštadský. Stará sa o bezdomovcov a chorých, zakladá detské domovy, školy, ženské kláštory,... Na Svätú horu posiela zo ženského kláštora v Kostrome skupinu mníšok na čele s Varvarou Blochinou so slovami: „Choďte do Pühtitsy, odtiaľ sú tri kroky do Nebeského kráľovstva. Kláštor tento bude stáť do príchodu Pána a vy sestry tam budete mať všetko potrebné“. A tiež ich nabáda „Bozkávajte túto zem, ona je posvätená prítomnosťou Božej matky“.
V roku 1891 sa sesterská komunita mení na ženský kláštor a Varvara je jeho abatišou. Prúd pútnikov do kláštora rastie a kláštor potrebuje veľký chrám. Zbierajú sa milodary. Jedným z dobrodincov je manželka zosnulého gubernátora, princezná Elizaveta Šakovskaja. Okrem peňazí na výstavbu nového chrámu darovala kláštoru aj 70 hektárový pozemok, na ktorom dnes ženský kláštor hospodári.
"Oheň kláštornej služby tu nikdy nezhasol", uviedol počas návštevy Estónska patriarcha Ruskej pravoslávnej cirkvi Kirill o kláštore Pühtitsa. V sovietskych časoch to bol jeden z mála ženských kláštorov, ktorý sa od svojho vzniku v roku 1891 nikdy nezatvoril.
K orientácii pri prechádzke komplexom kláštora Pühtitsa slúži tabuľa pri vchode. Ako vidíte, komplex je rozsiahly. Chrám Nanebovzatia Panny Márie je hlavným chrámom kláštora. Bol postavený v rokoch 1908-1910 v ruskom štýle podľa architekta Alexandra Poleschuka .
Tu na piliery vpravo je zavesená hlavná relikvia chrámu, ikona Nanebovstúpenia Panny Márie, nájdená pred viac ako 400 rokmi. Prameň svätenej vody v Kuremäe nezamŕza po celý rok. Tu je jeden z dôkazov o pravdivosti legendy o mýtickom hrdinovi - velikánovi Kalevipoegovi. Napriek tomu že bol bez nôh, tento kamienok hodil pri prenasledovaní po Nemcoch. Na vzorne upravenom a kvetmi vyzdobenom cintoríne stoja v radoch rovnaké kovové kríže s tabuľkami a lakonickými údajmi na nich. Nič iné, iba meno, dátum narodenia a smrti sestry mníšky.
Na začiatku rušného Nevského prospektu sa rozprestiera posvätne pokojné miesto. Na začiatku príbehu o prvom a najväčšom kláštore Petrohradu stojí osoba Alexandra Nevského. Bolo to mocné knieža a veľký hrdina, ktorý podľa legendy v roku 1240 porazil Švédov v Bitke o Nevu. Od tejto udalosti si pridal prívlastok Nevský. Svoje úspešné vojenské ťaženie zopakoval ešte raz proti Nemcom (1242). Hlavne Nemci sa snažili pravoslávnych Rusov násilne obracať na katolicizmus a Alexander sa čoskoro stal symbolom obrancu pravoslávnej ruskej viery a kultúry. Ku koncu života sa vzdal vojenských poct a vstúpil do kláštora. Pravoslávnou cirkvou bol svätorečený za vlády Ivana IV.
Lokalitu, kde bol kláštor vybudovaný, vybral sám Peter I. Veľký, ktorý výstavbu inicioval. Podľa legendy porazil Alexander Švédov presne na týchto miestach. So stavbou sa začalo v roku 1710, len sedem rokov po založení Petrohradu. Toto dôležité miesto ordoxnej cirkvi teda patrí k najstarším budovám v meste. Do výstavby kláštora bola zapojená vtedajšia špička architektov, dekoratérov, maliarov, sochárov. Projekt vypracoval vedúci petrohradský architekt Domenico Trezzini.
Už v roku 1727 mala Lavra štyri katedrály, zvonicu s piatimi zvomi, päť kamenných budov a záhradu. V roku 1918 Alexandra Kollontai, komisárka pre sociálnu starostlivosť, rozkázala skonfiškovať majetok Lavry a použiť ju ako útulok pre bezdomovcov a vojnových invalidov. Narazili nielen na odpor miestnych mníchov, ale aj laikov žijúcich v okolí. Počas nasledujúcej éry tu boli sovietske úrady, chemicky inštitút, klub parašutistov.
Za múrmi kláštorného komplexu sú uložené telesné ostatky významných Rusov. Cintorín je rozdelený na dve časti - Nekropolis majstrovských umelcov a Nekropolis 18. storočia:
- prírodovedec, filozof, chemik M. V. Lomonosov - iniciátor založenia univerzity v Moskve (1755),
- architekt K.I.,
- filozof a spisovateľ F.M.,
- poet V.A.,
- skladateľ M.I.,
- skladateľ N.A.,
- skladateľ P.I.,
- krajinkár, peredvižnik I.I.
V rámci zájazdu do Petrohradu sa vyberieme samozrejme aj do Lavry Alexandra Nevského. Pravoslávny katedrálny chrám sv. kniežaťa A.
Chrám svätého Alexandra Nevského (Katedrálny chrám sv. kniežaťa Alexandra Nevského) je hlavným katedrálnym chrámom pravoslávnej cirkvi na Slovensku. Pravoslávie na Slovensku je menšinovým náboženstvom. Hlási sa k nemu podľa štatistík z roku 2001 okolo 0,9 % obyvateľov Slovenskej republiky. Pravoslávni veriaci žijú hlavne vo východnej časti štátu.
Pravoslávny chrám sa začal v meste Prešov stavať v roku 1946 a dokončený bol v roku 1950. Na jeho financovaní sa podieľali darmi pravoslávni veriaci z Česko-Slovenska a zahraničia. Posvätený bol 11. Chrám je vybudovaný v duchu tradícií pravoslávnej ruskej architektúry. Zdobí ho päť cibuľovitých kupol, ktoré pripomínajú typickú architektúru starého cárskeho Ruska. Zasvätený je kniežaťu svätému Alexandrovi Nevskému, ktorého pravoslávna cirkev považuje za obrancu pravoslávia. Ihlanovitá zvonica sa pristavila v rokoch 1969 až 1970. Dominantou interiéru je dvojradový drevený ikonostas. V prvom rade sa nachádzajú ikony Spasiteľa a Presvätej Bohorodičky. V druhom rade sú ikony svätcov pravoslávnej cirkvi (Svätý Kliment, svätý Sergij Radoženský, sv. Ján Ryľský či Nestor). Prešovský pravoslávny chrám navštívili významné osobnosti svetového pravoslávia. V roku 1996 to bol patriarcha Moskvy a celej Rusi Alexej II. V chráme sú uložené relikvie sv. Alexeja Tótha, rodáka z Kobylnice.
Mesto založil roku 1703 Peter I. Od roku 1712 do 1918 bol Sankt Peterburg hlavným mestom Ruského impéria. V Petrohrade prebehla Revolúcia 1905 - 1907, Februárová revolúcia 1917, Októbrová revolúcia 1917. Počas sovietsko-nemeckej vojny 1941 - 1945 mesto prežilo 29 mesačnú blokádu nemeckými vojskami (pozri aj blokáda Leningradu). Išlo o najdlhšie obliehanie mesta v novodobej histórii. Mesto sa do januára 1943 darilo zásobovať iba v obmedzenej miere cez Ladožské jazero, po tzv. ceste života.
Vznešený výzor Sankt Peterburgu predstavuje architektonické skvosty, široké a rovné ulice, priestranné námestia, sady a parky, rieky, množstvo kanálov, mosty, ozdobné ploty, monumentálne a dekoratívne sochy. Okrem iného je to budova Admirality, Petropavlovská pevnosť, Lavra Alexandra Nevského, Inštitút Smoľnyj, Smoľnyj sobor, Palácové námestie, Zimný palác, Nevský prospekt, Katedrála svätého Petra a svätého Pavla, Kazanská katedrála, Chrám Kristovho vzkriesenia, Chrám svätého Izáka, Chrám svätého Andreja, Česmenský kostol, Vladimírsky chrám, Chrám Najsvätejšej Trojice, Chrám svätého Sampsona, Kostol svätej Kataríny (arménsky), katolícky Chrám sv. Kataríny Alexandrijskej, Chrám Matky Božej Lurdskej (Petrohrad), Kostol svätých Petra a Pavla (luteránsky), Vasilievský ostrov s budovou Burzy, Námestie dekabristov s pamätníkom Petra I (Medený jazdec), Ostrovského námestie.
V Sankt Peterburgu sa nachádza vedecké centrum Ruskej akadémie vied, vedeckovýskumné inštitúty a ústavy, 43 vysokých škôl a univerzít, vyše 120 múzeí a galérií (napr. Petrohrad je významný železničný a cestný uzol. Námorný (Baltské more) a riečny (delta Nevy) prístav, konečný bod Volžsko-donského prieplavu, letisko (Pulkovo). Metro funguje od roku 1955.
Pravoslávny kríž
Významné osobnosti a kláštory spojené s Alexandrom Nevským
Okrem samotného kláštora Alexandra Nevského existujú aj ďalšie miesta a osobnosti spojené s týmto svätcom, ktoré si zaslúžia pozornosť.
- Chrám svätého Alexandra Nevského v Prešove: Hlavný katedrálny chrám pravoslávnej cirkvi na Slovensku, postavený v duchu ruskej architektúry.
- Svätý Ján Kronštadský: Staral sa o šírenie pravoslávnej viery a zakladal ženské kláštory, vrátane kláštora Pühtitsa.
- Knieža Sergej Šakovský: Podporoval rusifikáciu pobaltských štátov a šírenie pravoslávnej viery.
Tabuľka: Prehľad kláštorov a chrámov svätého Alexandra Nevského
| Názov | Umiestnenie | Popis |
|---|---|---|
| Lavra Alexandra Nevského | Petrohrad, Rusko | Najväčší a najstarší kláštor v Petrohrade, založený Petrom I. |
| Kláštor Pühtitsa | Kuremäe, Estónsko | Ženský pravoslávny kláštor s bohatou históriou a legendami. |
| Chrám svätého Alexandra Nevského | Prešov, Slovensko | Hlavný katedrálny chrám pravoslávnej cirkvi na Slovensku. |