Pruské, malebná obec na strednom Považí, sa nachádza na pravom brehu rieky Váh v nadmorskej výške 252 metrov nad morom. Obec je obklopená Bielymi Karpatmi a je centrálnou obcou mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1221.
V obci Pruské, neďaleko Ilavy, sa nachádza niekoľko kultúrno-historických pamiatok. Medzi ne patrí františkánsky kláštor, renesančný kaštieľ s anglickým parkom, a pôsobisko spisovateľa Hugolína Martina Gavloviča, ako aj 700-ročné tisy.
V minulosti tu stála aj synagóga, ktorá schátrala po roku 1945 a bola zbúraná. V stredovekých listinách Pruské bývalo označované ako mestečko, ktoré malo právo konať päťkrát do roka dobytčie i výkladné jarmoky. Obec patrila pod panstvo Vršatec. V obci sa nachádza Kostol svätého Petra a Pavla z roku 1780 a Kaplnka svätého Juraja z roku 1642.
História a vznik kláštora
Františkáni prišli do Pruského po roku 1640, kedy dostali od nového pána Vršatského hradu pozemok s tým, že obec treba rekatolizovať. Keď sa pánom Vršatského hradu a celého panstva v roku 1640 stal Juraj Jakušič, tak mu veľmi záležalo na tom, aby na jeho panstve zanikol protestantizmus a poddaný ľud sa vrátil späť ku katolicizmu. Povolal preto do Pruského františkánov, aby vyvíjali rekatolizačnú činnosť. Jakušič pridelil františkánom pozemok, na ktorom postavili kláštor a kostol.
Kostol vybudovali v štýle ranobarokovej architektúry podľa vzoru rímskeho kostola Najsvätejšieho mena Ježišovho pri Largo di Torre. Prvý raz sa v ňom konali bohoslužby v roku 1642. Kostol s bočnou Kaplnkou Bolestnej Panny Márie je spojovacou chodbou pripojený ku kláštoru.
Františkánsky kláštor v Pruskom.
Architektúra a interiér kostola
Je to redukovaný typ rímskeho kostola II Gesu, typický pre stavby františkánov. V druhej polovici 17. storočia pri kostole vyrástol kláštor, ktorý sa vyznačoval veľkou jednoduchosťou po stavebnej i ornamentálnej stránke. Ranobarokový kostol bol postavený v roku 1642. Neskorobarokové úpravy, prístavba bočnej loggie a kaplnky pred kostolom, prebehli v 18. storočí. Pred kaplnkou stojí baroková socha sv. Jána Nepomuckého z 18. storočia. Interiér je zaklenutý valenou lunetovou klenbou. Priečelie má bohato riešený ranobarokový vstupný portál z roku 1642, ktorého trojitý stupňovitý nadstavec je doplnený nápisovou tabuľou. Fasády sú hladké, kaplnku členia pilastre.
V kostole sa nachádza až dva organy, pričom druhý je v hlavnom oltári nad oltárnym obrazom. Ide o mimoriadne zaujímavý nástroj, s veľkou pravdepodobnosťou jeho autorstvo možno pripísať kremnickému výrobcovi organov Izákovi Roglmayrovi. Bohato zdobené píšťaly či vyrezávané čelá dlhších manuálových klávesov svedčia o veľmi starom pôvode.
Interiér a vybavenie kostola
- Barokový hlavný oltár z 18. storočia s obrazom sv. Juraja a sochami sv. Antona Paduánskeho a sv. Františka Serafínskeho.
- Oltár sv. Petra z Alkantary s obrazom svätca a sochami sv. Barbory a sv. Kataríny Alexandrijskej.
- Oltáre sv. Antona Paduánskeho a sv. Františka Serafínskeho z 18. storočia.
- Barokový oltár Sedembolestnej Panny Márie s ústrednou ranobarokovou sochou Piety zo 17. storočia.
- Baroková kazateľnica z 18. storočia s reliéfmi scén zo života sv. Františka Serafínskeho.
- Barokový organ z prvej polovice 18. storočia, doplnený sochami anjelov.
Hugolín Gavlovič a jeho pôsobenie v Pruskom
História kláštora je úzko spojená s Hugolínom Martinom Gavlovičom. V krypte kláštorného kostola je pochovaný Hugolín Gavlovič, ktorý v obci pôsobil. Pojednáva o tom aj pamätná tabuľa umiestnená nad portálom františkánskeho kostola. Hugolín Martin Gavlovič, najvýznamnejší autor didaktickoreflexívnej lyriky slovenskej barokovej literatúry a františkánsky kňaz pôsobil v obci od roku 1846, zomrel v roku 1787. Je iba tretím Slovákom zapísaným v zozname UNESCO.
Gavlovič sa narodil v roku 1712 v Poľsku, ako ročný žil v Trstenej. V dospelosti vstúpil do františkánskeho rádu, pôsobil v Žiline, Beckove, neskôr ho preložili do Pruského, kde pôsobil 43 rokov i preto, že sa tu liečil na tuberkulózu. Popíjal žinčicu a liečil sa bylinkami. V Pruskom aj zomrel. V krypte je spolu s Gavlovičom pochovaný aj majiteľ Vršatského panstva Juraj Jakušič.
Pri príležitosti 150. výročia od smrti Hugolína Gavloviča bola pri vstupe do kláštorného kostola osadená mramorová doska so slovami ,,V tomto kláštore dlhé roky pôsobil Hugolín Gavlovič, slovenský básnik a spisovateľ".
Súčasnosť a využitie kláštora
V roku 1950 došlo k potupnej likvidácii kláštorov všetkých druhov. Budova kláštora tak bola prechodne určená pre robotníkov ako ubytovňa. Kostol dostal do správy miestny rímskokatolícky farský úrad v Pruskom. Okolo roka 1957 bol kláštor zmodernizovaný a upravený na nové využitie ako domov dôchodcov. V roku 2005 bola podpísaná zmluva medzi obcou Pruské a rehoľou františkánov o postupnej revitalizácii rehole v Pruskom. Zmluva obsahovala aj ospravedlnenie občanov obce za bezprávie, ktoré sa dostalo františkánom počas rušenia reholí.
V súčasnosti je v priestoroch bývalého františkánskeho kláštora Domov sociálnej starostlivosti (predtým Domov dôchodcov). Stav kostola je dobrý. Kostol už neslúži liturgickým účelom, príležitostne sa využíva ako koncertná sieň.
Momentálne opustený a prázdny františkánsky kláštor sa s nasadením veriacich z Pruského i okolitých obcí, ale aj ochotných dobrovoľníkov pripravuje na prijatie ľudí z Ukrajiny. Františkáni a množstvo dobrých ľudí spojili svoje sily, aby jeho múry chránili tých, ktorí to momentálne potrebujú najviac.
Tabuľka: Významné udalosti v histórii kláštora
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1640 | Františkáni prichádzajú do Pruského |
| 1642 | Postavenie kostola v ranobarokovom štýle |
| 17. storočie | Výstavba kláštora |
| 1950 | Likvidácia kláštorov a premena na ubytovňu pre robotníkov |
| 1957 | Úprava kláštora na domov dôchodcov |
| 2005 | Podpísanie zmluvy o revitalizácii medzi obcou a rehoľou františkánov |