Každý z nás nejakým spôsobom trávi svoj voľný čas. Niekto sa venuje záhrade, iný zbiera mince, ďalší podporuje športové aktivity svojich detí. Otázkou zostáva, prečo sú niektoré formy trávenia voľného času podporované viac ako iné.
Záhrada ako forma trávenia voľného času
Trávenie voľného času a jeho financovanie
Tak si kladiem otázku, prečo tento druh trávenia voľného času má byť organizovaný tak, že tam bude vymývač mozgov platený štátom.
Nuž, prečo moje hobby, alebo hobby in nikto nepodporuje zo štátnych peňazí, len tento jediný druh hobby.
Rozjímať predsa môže každy sám, bez vymývača mozgov. Stačí sa pohrúžiť sám do seba. Nakoniec, všetci to čas od času robievame, bez ohľadu na to, či chodievame do kostola, alebo nie.
Kňaz
Práca a spoločenské hodnoty
Malí zmrdíkovia čo sedia vo firme za počítačmi, vo svojich úzkych moderných okuliaroch a firemných tričkách, montujúci internetové stránky pre gaybary, zarábajú najviac.
A človek čo pracuje rukami je považovaný za nižšiu sociálnu prácu.
Súhlasím. Bez novych technologii sa nikto nikam nepohne v dnešnej dobe, ked nebude mat kto vyrabat, su nam tu zbytocni pravnici, ekonomovia a pod. Samozrejme u mna je vzdy na prvom mieste aj Medicina a farmacia.
Postavenie duchovných v spoločnosti
Lekári si musia doplnat stale nejake atestacie, vzdelanie, kym farar..sice nema vysoky plat, ale ako vieme, knazi by mali byt skromni, aspon katolicki, ktorí asi deti doma zivit nebudu...naviac sa o nich cirkev stara celkom slusne.
Tak ako lekari aj knazi si neustale musia doplnat vzdelanie a funguje to tak ze tri roky mas vzdelavanie potom sedem volno a zase tri roky....
Ak sa niekomu paci zivot knaza ze ako si ziju nech sa paci nech si to skusi a myslim ze po mesiaci sa na to vykasle. Keby ze to nerobim pre povolanie ale kvoli peniazom tak do toho ani nejdem.
Iste spominate ze knazi maju zit skromne netvrdim ze nie ale preco mam ako vysokoskolsky vzdelany clovek zarabat tolko co mozno nejaka predavacka bez maturity a aj ta ma iste viac. Za to ze som knaz mam byt nejako diskriminovaný?
Vsak aj ja mam rodinu sice nie zenu ale rodicov, surodencov, ktorym by som tiez mohol pomoct keby slo o to, kedze oni financovali moje studia.
A dalej niektori tu pisu ze kolko nam ludia napchaju v kostole - to co davaju do "zvonceka" je farske a ja z toho nemam nic je to na ucte farnosti a hradi sa z toho vydadavky na chod.
Ku povolaniu nutne potrebujem auto, ktore mam na leasing a splacam ho pat rokov.
Pri tom terajsom plate mi skoro nic neostane tak ak niekto povie ze je to luxusny zivot nech si vyskusa.
Snad jedinym plusom je ze o to zamestnanie by som nemal prist, to mam ako tak iste, ale to je vsetko a keby ze nechodim este ucit do skoly (pat hodin tyzdenne) ta jazdim na bycikli bo nemam co dat do nadrze.
Zial to je skutocna realita aspon u mna - ak ma niekto problem mozem mu preposlat i vyplatnu pasku.
Ja keby ze to auto mi netreba ta ho nekupujem do kostola viem zajst aj peso. A nikto nevraví ze si mam kupovat BMW a neviem co este. Mne staci ze to plni tu ulohu co ma.
V kontexte duchovného života je zaujímavý príbeh kňaza Jozefa Stromčeka, ktorý sa okrem svojho duchovného poslania venoval aj mnohým iným aktivitám. Bez jeho iniciatívy by dnes bola legendárna Paľova Búda snáď iba ruinou, zachránil ju pred úplnou skazou v pravý čas.
Následne z nej vzniklo Univerzitné pastoračné centrum nielen pre študentov Žilinskej univerzity.
Mal výrazný podiel na vzniku Žilinskej diecézy, ktorej centrom je práve mesto Žilina.
Z jeho iniciatívy vznikli cirkevné školy na ulici Romualda Zaymusa a Na Závaží.
Pri prvej menovanej vyrástlo aj prvé regulárne hokejbalové ihrisko v regióne. Vedel, že k plnosti človeka patrí aj šport, zmysluplné trávenie voľného času, čo pretavil do vzniku prvého Centra voľného času Žirafa (Žilinská Radostná Família).
Na Luniku IX sa postupne rozširuje ponuka aktivít pre deti a mládež ako zmysluplne stráviť voľný čas.
Každý kňaz by mal trochu poznať, čo to je fyzická práca, hlavne v minulosti, pretože v pastorácii už na to nie je čas. Prípadne má kňaz možnosť na vidieku nevyhýbať sa aspoň trochu jednoduchej manuálnej práci.
Je to dobrý psychologický moment brzdiaci príchod syndrómu vyhorenia. My kňazi katolíckej Cirkvi sme chlapi; v iných denomináciách si môžu dovoliť svätiť ženy, pretože nemajú sv.spoveď.
Ako chlapi radi po sebe niečo vidíme a pri manuálnej práci máme možnosť po sebe niečo vidieť. Odprataný sneh, ostrihané kriaky, narúbané drevo atď.
Pretože v pastoračnej práci keď sejeme, nevieme, či budeme žať a či tam vôbec budeme žať, kde sme siali, alebo tam kde sme neočakávali úrodu.
Rozumné využívanie voľného času umožňuje komunikovať s ľuďmi podobných záujmov, aj s takými, ktorí nie sú veriaci. Je pravdou, že nám aj takíto ľudia chodievajú na pohreby a svadby, ale s nimi vedieme pri homílii len virtuálny dialóg ak nie monológ.
Aj George Gilson francúzsky biskup vyjadruje potrebu, aby mal kňaz možnosť stretávať sa s neveriacimi. Pre kňaza mať miesta , kde dochádza ku kontaktu s ľuďmi žijúcimi bez Boha, je v skutku vitálnym momentom.
Ak kňaza niečo viac zaujíma a teší, môže viac oslavovať Boha, hoci sú to indiferentné veci, dá sa nimi slúžiť Cirkvi a ľuďom. Pretože najväčšie nebezpečenstvo, ktoré by mohlo v ľudstve vyvolať hrôzu, nie je nejaká vonkajšia katastrófa ...., ale strata životnej radosti.
Kňazský seminár v Nitre
Formácia budúcich kňazov
Rektor kňazského seminára v Nitre Marián Dragúň vysvetľuje, prečo je dobrý režim a disciplína pre bohoslovcov, hoci mnohí už prichádzajú v staršom veku.
Na jednej strane si bohoslovec musí vytvoriť určité návyky, inak sa mu to rozsype.
Na druhej strane, vo farnosti nebude mať možno rannú modlitbu o siedmej ako tu, ale potrebuje vnímať, že bez modlitby to nepôjde.
Pán biskup Marián Chovanec hovorí, že ak sa seminaristi nenaučia modliť v seminári, tak sa to nenaučia ani ako kňazi.
Postupne sa snažíme prejsť k systému osobnej zodpovednosti. Vo vyšších ročníkoch už majú seminaristi program voľnejší. Napríklad piataci majú popoludnie vo vlastnej réžii. Už si sami zariadia, kedy sa bude študovať a podobne.
Keď kandidát nie je schopný sa prispôsobiť už v seminári, tak je to už určitý znak.
Nechceme tu mať „pisálkov“ a úradníkov, ale kňazov, ktorí žijú s ľuďmi - ako hovorí pápež František, páchnu po ovciach -, ktorí sú blízki Bohu a ľuďom. Kandidát na kňazstvo musí prekonať egoizmus.
V našej diecéze majú prvé tri roky intenzívnejšiu formáciu, mesačné stretnutia. Keď som bol farárom, mal som za ten čas asi 27 kaplánov a môžem povedať, že najväčšou ťarchou je vyučovanie v škole, potom kázať, dostať sa do toho a nájsť si svoj spôsob.
S odstupom rokov môžeme vnímať, že to bolo užitočné aj pre samotných chalanov, pre ich vzájomnú konfrontáciu aj akademickú úroveň. Zároveň k nám prišli aj hodnotní pedagógovia a medzi budúcimi kňazmi sa vytvárajú aj dobré vzťahy.
Talianský kňaz Ján Bosco žil v Turíne v 19. storočí a venoval sa výchove chudobných a opustených chlapcov.
Valdocco bolo vtedy okrajovou turínskou štvrťou a don Bosco tam pre chlapcov zriadil stredisko na dobré využitie voľného času, dom, ktorý im poskytoval rodinné prostredie, dielne a triedy na výučbu remesla, ale predovšetkým zaviedol preventívny štýl výchovy. Ako kňaz bol vždy verný Cirkvi a pápežovi, ako otec svojich chlapcov sa staral o všetky ich materiálne i duchovné potreby.
Voľný čas je luxus, ktorý chce každý z nás stráviť venovaním sa svojim vášňam, oddychom alebo rozvojom záujmov. Túto univerzálnu pravdu potvrdzujú aj životy duchovných, ktorí si okrem svojich služobných povinností nájdu čas aj na súkromné záujmy.
Fr. Picur: vášnivý kňaz Vo svete, kde sú hranice medzi profesionálnym a súkromným životom čoraz plynulejšie, chcú aj kňazi ukázať, že sú „obyčajní“ ľudia s vlastnými záľubami a záľubami.
Táto diskusia ukazuje, že za tógou duchovenstva sa skrýva človek s vlastnými potrebami, túžbami a spôsobmi trávenia voľného času.Aktivity p. Picura na sociálnych sieťach je dôkazom toho, že duchovní sa snažia vybudovať most medzi tradičným chápaním služby a moderným svetom, v ktorom žijú ich veriaci.
Ukazuje, že viera a každodenný život nemusia byť svetmi oddelenými nepriechodnou hranicou a vášne a záujmy sú neoddeliteľnou súčasťou každého človeka bez ohľadu na jeho rolu v spoločenstve.