Rímskokatolícky kňaz, salezián, politický väzeň, charitatívny pracovník a publicista Anton Srholec zasvätil svoj život boju za demokraciu a starostlivosť o ľudí v núdzi. Jeho život bol symbolom zápasu o vieru, o slobodu a o ľudskosť. Zomrel 7. januára 2016 vo veku 86 rokov, po 68 rokoch rehoľného a 45 rokoch kňazského života.
Ešte pred vyvrcholením ankety uviedla RTVS 3. mája dokumentárny film Najväčší Slovák Anton Srholec. Anton Srholec sa v ankete Najväčší Slovák umiestnil na treťom mieste.
Spomienkou na cintoríne a následným slávnostným podujatím v Jezuitskom kostole v Skalici si návštevníci uctili 9. júna 2019 saleziánskeho kňaza, politického väzňa, charitatívneho pracovníka a publicistu Antona Srholca. Spomienkové podujatia pripravila Nadácia Antona Srholca António v spolupráci s partnermi pri príležitosti jeho nedožitých 90. narodenín.
"Želal by som si, aby v tomto relatívne a stále tvrdím bohatom svete v teple a istom sociálnom, zdravotnom zabezpečení, aby pribúdalo ľudí, ktorí nežijú len pre to, aby mali, ale aby sa stávali priateľmi, budovali mosty, aby si podávali ruky," uviedol v roku 2014 rozhovore pre TASR Anton Srholec. V rozhovore ďalej dodal, že v našej spoločnosti je veľa rán a je dôležité, aby sme sa s citom a s láskou týchto rán dotýkali.
Vždy usmievavý, so šibalským pohľadom a slovami plnými pokory, úcty a pochopenia. Osobnosť, akých je vo svete málo. Po ťažkom živote, skúšaný mnohými prekážkami, včera doobeda odišiel za Bohom, do neba. Nechal za sebou kus úžasnej, nezištnej práce a ľudí, ktorí budú o ňom rozprávať príbehy svojim vnúčatám. Vždy skromný kňaz, ktorý sa nikdy nevzdal a šiel za svojím cieľom, hoci slúžiť milovanému Bohu mu zakazovala samotná cirkev. Človek, ktorý vždy šíril namiesto nenávisti pokoj. Na jedny ľudské plecia toho niesol až príliš veľa.
Anton Srholec prišiel na svet v chudobnej rodine maloroľníka. Ako jediný zo siedmich detí sa rozhodol pre štúdium na gymnáziu. To, že chce byť kňazom, sa rozhodol ako 13-ročný. Začal sa lepšie učiť, a keď rodičia videli, že ich syn to myslí vážne, prihlásili ho v Šaštíne k saleziánom. Tam dokončil gymnázium, noviciát a stal sa rehoľníkom.
Štúdium a vstup do saleziánskej spoločnosti
V roku 1946 vstúpil do saleziánskej spoločnosti s cieľom venovať sa výchove chudobnej mládeže. V roku 1946 vstúpil do saleziánskej spoločnosti s cieľom venovať sa výchove chudobnej mládeže.
Perzekúcia a väzenie
Po rozpustení reholí sa ako saleziánsky klerik v roku 1951 pokúsil o prekročenie hraníc, aby mohol pokračovať v štúdiách teológie v Taliansku. Keďže túžil stať sa kňazom, zvolil si blízke saleziánske Gymnázium v Šaštíne, kde ho však v apríli 1950 zastihla celoštátna akcia komunistického režimu proti reholiam - akcia K (Kláštory). Po násilnom obsadení saleziánskeho domu v Šaštíne putoval spolu s ostatnými spolužiakmi a kňazmi do sústreďovacieho kláštora v Podolínci a neskôr na Priehradu mládeže, čo bolo súčasťou vládnej snahy o ich „prevýchovu“. Keďže toto úsilie komunistického režimu stroskotalo, mladých študentov nakoniec prepustili a Anton si tak mohol dokončiť maturitu.
V roku 1951 pokúsil sa ilegálne prekročiť hranice za účelom študovať teológiu. Za tento trestný čin bol odsúdený na 12 rokov väzenia. Vo väzení strávil 10 rokov. Prevažnú časť svojho trestu odpykal v uránových baniach v Jáchymovských koncentračných táboroch. A. V rýchlom slede za sebou vystriedal väznice v Ilave, Olomouci, na Pankráci až napokon skončil v uránových baniach Jáchymov.Antona v Jáchymove ničili neznesiteľné pracovné podmienky, až sa jeho zdravotný stav dostal do štádia, keď sa takmer nemohol hýbať, v práci však musel pokračovať. V „poslednej chvíli“ ho v roku 1960 zachránilo vyhlásenie amnestie, ktorá sa týkala aj politických väzňov.
Po prepustení pracoval v robotníckych profesiách v Skalici a v Ostrave. Po amnestii v roku 1960 pracoval ako robotník na stavbách a vo fabrikách. V ostravských oceliarňach mu umožnili študovať cudzie jazyky a urobil si štátne skúšky z angličtiny a nemčiny.
Po návrate z väzenia bol ešte 10 rokov robotníkom. Neprijali ho ani ako skladníka do továrne, preto pracoval na stavbách, v továrni na výrobu betónových prefabrikátov a pri vysokých peciach v Ostravských oceliarňach. Vo väzení aj ako robotník stále študoval. Predovšetkým teológiu. V Ostrave mu bolo umožnené študovať aj cudzie jazyky, kde si urobil štátne skúšky z jazyka anglického a nemeckého.
Kňazské štúdium a pôsobenie
Dva razy sa hlásil do bratislavského kňazského seminára, kde ho však neprijali. V roku 1969 počas Dubčekovej éry dostal povolenie ísť na tri mesiace do Talianska. Pobyt si predĺžil na jeden rok, dokončil teologické štúdia a Pápež Pavol VI. ho 17. 5. 1970 v Ríme vysvätil za kňaza.
Po návrate na Slovensko pôsobil Anton Srholec ako kostolník s povolením vypomáhať v kňazských povinnostiach v bratislavskom Blumentálskom kostole. Kládol dôraz na pastoračnú prácu, osobitne na kultúru slova a na prácu s mládežou, podporoval aj samizdatovú činnosť, a preto bol pod neustálym dozorom Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Tak svojimi kázňami oslovil tisíce mladých ľudí. Preto mu štátna bezpečnosť, ktorou bol ustavične sledovaný, odobrala súhlas pre Bratislavu.
Neskôr ho z Bratislavy preložili za správcu farnosti do Perneku, kde vznikla aj jeho dvojdielna samizdatová zbierka kázní Slová pre veriacich i neveriacich. Nakoľko do Perneka chodilo veľa veriacich priateľov, po troch rokoch ho preložili do Veľkého Zálužia a nakoniec doslova na trestné miesto do Záhorskej Vsi.
Za aktívnu účasť na púti vo Velehrade v roku 1985 Antonovi Srholcovi odobrali štátny súhlas na vykonávanie kňazského povolania. Na púti totiž organizoval mládežnícky program, ktorý sa nepáčil vtedajšiemu komunistickému režimu. Bol vyšetrovaný za aktívnu účasť a zorganizovanie mládežníckeho programu na slávnostiach na Velehrade.
Posledné štyri roky pred dôchodkom znova pracoval ako robotník. Posledné štyri roky pred dôchodkom pracoval ako robotník v sklade v Ružinovskej nemocnici v Bratislave a potom v Doprastave.
Činnosť po roku 1989
Po Nežnej revolúcii bol činný v Slovenskom Helsinskom výbore na ochranu ľudských práv, založil charitatívne dielo Resoty - pre bezdomovcov v Bratislave, tiež publikoval, a stal sa aj predsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska.
Legendárny kňaz, teológ a charitatívny pracovník Anton Srholec bol do konca života činný vo verejnom živote. Od roku 1992 sa aktívne venoval bezdomovcom, ktorým zriadil domov v bratislavských Podunajských Biskupiciach.
Dôchodca s najväčším srdcom. V roku 1989 odišiel Srholec do dôchodku, no jeho chuť pomáhať nezhasla. Bol činný v Slovenskom helsinskom výbore pre práva menšín, v Konfederácii politických väzňov či ako člen Medzinárodného ekumenického združenia.
Vdp. Anton Srholec zomrel 7. januára 2016. Bratislava 7. januára (TK KBS) V Bratislave dnes v ranných hodinách zomrel kňaz salezián Anton Srholec. Do večnosti odišiel vo veku 86 rokov. Don Srholec zomrel vo štvrtok 7. januára.
Posledná rozlúčka so zosnulým kňazom Antonom Srholcom sa uskutoční v utorok 12. januára 2016. O 8:30 h vystavia telesné pozostatky zosnulého v Kostole Nanebovzatia Panny Márie (Blumentál) v Bratislave. O 9:30 h sa začne zádušná svätá omša za zosnulého kňaza. Po jej skončení bude telo prevezené do jeho rodiska - do Skalice, kde sa o 13:30 h začne posledná rozlúčka vo farskom Kostole sv. Michala. Podľa želania, ktoré zanechal príbuzným, tí, ktorí sa zúčastnia na pohrebnej rozlúčke, sú požiadaní, aby namiesto kvetinových darov konali skutky lásky, pamätali na zosnulého v modlitbe a podporili jeho diela (Resoty, Nenápadní hrdinovia, KPVS), ako si to sám prial.
Ocenenia a uznania
- Je držiteľom čestných doktorátov Trnavskej univerzity a Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety ako i mnohých vyznamenaní a ocenení za jeho angažovanie sa v oblasti charity, sociálnej práce a ľudských práv.
- Viacero miest a obcí na Slovensku mu udelilo čestné občianstvo.
Dielo
Autorovi mnohých statí, príhovorov, prednášok vyšlo šesť kníh, medzi nimi napríklad:- Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov (1991)
- Každodenné zamyslenia (1995)
- Ako čerstvý chlieb (2008)
Don Anton Srholec bol každoročným pútnikom a spolucelebrantom sv. Odpočinutie večné daj mu, Pane a svetlo večné nech mu svieti.