Svedectvo kňaza Stevena Scheiera, ktorý bol smrteľne zranený pri autonehode 18. októbra 1985, odvysielala televízia matky Angeliky (EWTN -Eternal World Television Network) v týždennom živom vysielaní „Mother Angelica Live“ prvý krát 9. apríla 1997, druhý krát 17. júna 1998.
Krátko po nehode sa kňaz Steven Scheier ocitol pred súdnou stolicou Všemohúceho Boha a Jeho Syna Ježiša Krista.
Hieronymus Bosch - Posledný súd
Obžaloba a Rozsudok
Pán veľmi rýchlo prešiel celým životom kňaza Scheiera, obžaloval ho z ťažkých smrteľných hriechov, z ktorých sa už nemal čas vyspovedať, alebo ich ľutovať.
Keď skončil svoju obžalobu, povedal: „Rozsudok znie: Peklo na veky!“ Nebolo to prekvapenie. Scheier povedal: „Áno, Pane, viem. To si zaslúžim!“ Keď hovoríte s Večnou Pravdou, nemáte ospravedlnenie, alebo výhovorku. Všetko, čo povedal som poznával ako správne a pravdivé.
Nato povedal Ježiš Kristus: „Matka, bol dvanásť rokov kňazom len sám pre seba a nie pre Mňa.
Počas tých dvanástich rokov bol Steven zbabelec, nerobil, čo by mal robiť a nebol takým kňazom, akým by mal byť. Jeho kňazstvo nebolo službou veriacim, ale bolo zamerané na to, čo si o ňom myslia ľudia, alebo iní kňazi. Jeho postoj nezodpovedal nasledovaniu Krista, ktoré sa vyjadruje znášaním utrpenia. Stále viac sa vzďaľoval od kríža. Počas tých dvanástich rokov si nahováral, že je kňaz. Ale kňazstvo je život obety.
Zásah Matky Božej
Nato ženský hlas povedal: „Ale aké by to bolo, Syn môj, keby sme mu dali zvláštnu milosť a potom videli či prinesie ovocie?
Nasledovalo krátke mlčanie. Od tej doby už prešlo viac ako dvanásť rokov. Matka Božia je teraz mojou matkou. Patrím jej úplne, a to v prirodzenom i nadprirodzenom zmysle. Neviem, ako by som dnes mohol žiť bez nej. Predtým som k nej neprechovával žiadnu zvláštnu úctu. Dnes ju mimoriadne ctím.
Satan a peklo: Čo Biblia skutočne hovorí
Jeho kňazský život sa dramaticky premenil. Teraz vie, že je k tomu potrebný celý život, áno, skutočne celý život, stať sa dobrým kňazom, ako ho Boh chce mať. Prežil, pretože sa nebeská Matka prihovorila za jeho život. Bolo to takpovediac vyhradené nášmu Pánovi, aby „vypol prúd“. Ale On to neurobil. Bol veľmi milosrdný a nechal ho žiť. Ušetril nielen jeho dušu od večnej smrti. Zachránil i jeho telesný život.
Bohatý muž a Lazar v pekle
Dôležitosť Spovede
Správna spoveď je ušná spoveď! Je to sviatosť zmierenia.
Ak ide človek k spovedi, často sa mu povie, že sa spovedá príliš často. Spovedať sa každé dva týždne nezriedka považujú niektorí kňazi za časté. Ale taktiež sa často stáva, že človeku, ktorý vyznal svoje hriechy, je vysvetľované, že to či ono nie je žiaden hriech. Sám som to ako kajúcnik zažil.
Psychológovia ľuďom v súkromí či verejne doporučujú: „Necíťte sa vinní! Prečo by ste sa mali cítiť vinní, keď za vašu terajšiu životnú situáciu sú zodpovední rodičia?“ Alebo hovoria: „Prostredie z vás urobilo to, čím ste. Výsledkom toho je, že si človek povie: „Prečo vôbec ešte chodím ku spovedi, keď tak či tak nemám žiadnu vinu.“
Ľudia už nevidia naliehavú potrebu spovede. Mnohí už teda nechodia ku spovedi, pretože sa necítia vinní. Takto sú ovplyvňované i verejné oznamovacie prostriedky. Bohužiaľ i od kňazov počujú to isté. Vidíme to i na malých deťoch, keď sa učia ako sa spovedať. Už im nie je predkladané desatoro prikázaní ako základ ku spytovaniu svedomia. Len málo ľudí pozná ešte prikázania cirkevné! Veľa dnešných mladých nepozná rozdiel medzi ľahkým a ťažkým hriechom, celkom vzaté nevedia, že sú dva druhy hriechov. Takisto už nepoznajú ľútosť z lásky k Bohu.
Keď kňaz povie svoju osobnú mienku, ktorá sa nezhoduje s učením Cirkvi, mal by radšej odložiť kňazský kolárik. Hovoriť niečo iné - napr. svoju vlastnú mienku - to nepatrí k jeho úlohe. Tým mnohí kňazi vedú ľudí do bludu, pretože svoju vlastnú mienku prejavujú nielen v spovedi, ale aj pri kázni.
Jeden z dôvodov, prečo nechceme hovoriť o dôležitých veciach viery je to, že si nechceme ľudí nijako pohnevať. Kňazi nechcú, aby sa ich farníci cítili vinní, zvlášť tí, ktorí pre kostol vystavujú tučné šeky.
Hovorí sa prevažne o „pokoji, láske a radosti“, nie už o ústredných témach učenia viery a o morálke, spravodlivosti Božej, o pekle i o spovedi. O tom všetkom už sa nehovorí. Takisto vo farnostiach ubudlo veľa z rôznych pobožností a služieb, ktoré priamo nesúvisia s liturgiou, napríklad zmierne modlitebné hodiny, a bola potlačená ľudová zbožnosť.
Ľudia chcú mať organizáciu, ktorá uspokojí ich potreby. Myslia si, že je to moderné a že jedine to im môže pomôcť. Väčšinou to bývajú len spoločenské stretnutia, kde sa zídu a potom konštatujú, že druhí ľudia majú rovnaké problémy. Hovorí sa, že modlitba je zbytočná, bez úžitku!
Súčasný Stav v Cirkvi
V mnohých diecézach podpora kňazom ostatnými kňazmi už dnes nie je. V päťdesiatych rokoch sme počuli od kňazov, že kňazstvo je najvznešenejším spoločenstvom tohto sveta. To sa už dnes nehovorí! Miesto toho dnes kňazi hrajú hru.
Prvým je: Keď kňaz koná dobrú prácu, iní kňazi hovoria: „Čo tým sleduje? Čo zamýšľa?“ Druhý spôsob je tento: Keď v malom či veľkom padne, potom sa hovorí: „Vidíte, ja som to hovoril, že sa mu to nepodarí.“
Je smutnou skutočnosťou, že dnes deti - to znamená od 60. a 70. rokov - už nie sú vychovávané v katolíckej viere. Učebnice pre deti, ktoré nechodia do súkromných či cirkevných škôl, vykazujú mimoriadne nedostatky, pokiaľ ide o učenie Cirkvi, zvlášť v oblasti mravov.
Keď som raz povedal, že deti, ktoré pôjdu k prvému sv. prijímaniu, musia vedieť naspamäť Desatoro Božích prikázaní, prišli za mnou rodičia jedného dieťaťa. Mysleli si, že je to zbytočné.
To všetko dnes škodí Cirkvi. Ako dlho ešte bude Boh toto všetko trpieť?
Dve veci sú iste: smrť a dane. Všetko ostatné príde a odíde, ale tieto dve veci sú isté. A ešte jedno je isté pre nás pre všetkých, pre každého z nás: Jedného dňa musíme stáť pred Bohom ako otec Scheier a nemôžeme sa spoliehať na to, že Matka Božia sa za nás prihovorí. Dúfame, že to urobí.
Preto je dôležité pamätať na svojich pastierov a modliť sa, aby mysľou boli stále s Božím Synom, ktorý ich pozval, aby o Ňom svedčili.
Svedectvá večne zatratených duší o hrôzach Pekla a mlčanie II. vatikánskeho koncilu
Istá Katarína, žena bývajúca na námestí v Neapole, nemala dobrú povesť. Chcela narušiť kázanie budúceho svätca Františka de Geronimo a začala kričať a spievať, aby kazateľa prinútila k rezignácii a k odchodu. Kazateľ sa o niekoľko dní vrátil na rovnaké miesto a bol prekvapený, že nepočuje hlučné rušenie svojej katolíckej misie. Súčasne si všimol, že dom Kataríny, ktorá spôsobovala tieto agresívne útoky, bol zamknutý a nezvyčajne tichý. Jej susedia oznámili Františkovi, že Katarína práve tejto noci náhle zomrela. František chcel vidieť mŕtve telo Kataríny a spolu s niekoľkými ľuďmi vstúpil do jej obydlia. Všemohúci Boh vnukol Františkovi, aby položil otázku mŕtvej žene. „Katarína, kde si?“ Mŕtva žena odpovedala: „V Pekle!
Tieto skutočné príbehy a svedectvá nám pripomínajú dôležitosť viery, pokánia a spovede pre našu spásu.
Desatoro Božích Prikázaní
- Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!
- Nebudeš brať meno Božie nadarmo!
- Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni!
- Cti otca svojho i matku svoju!
- Nezabiješ!
- Nescudzoložíš!
- Nepokradneš!
- Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu!
- Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho!
- Nebudeš žiadostivo túžiť po majetku svojho blížneho!
Smrteľné hriechy
Ak máte na srdci niektorý z nasledujúcich hriechov, musíte ich vyznať (s počtom, hoci aj približným), aby ste sa vyhli pekelnému ohňu a večnému zatrateniu.
- Antikoncepcia, umelá oplodnenie a potrat
- Masturbácia a/alebo sledovanie pornografie pred manželstvom alebo v manželstve
- Necudnosť v obliekaní, vrátane nosenia legín a krátkych šortiek
- Smilstvo alebo náruživé skutky už pred svadbou
- Čokoľvek neprirodzené v manželstve
- Homosexuálne skutky
- Chronické zlyhanie pri katechizácii vašich detí
- Veľké poškodenie povesti a dobrého mena
- Zmeškanie alebo vynechanie nedeľnej svätej omše bez dobrého dôvodu a/alebo zbytočná práca v nedeľu
- Odopierate svojim pracovníkom spravodlivú mzdu