Dnes už nám možno meno Ján Kapistrán (1386-1456) takmer nič nehovorí, ale pred 550 rokmi žil tento zapálený apoštol Európy dokonca nejaký čas medzi našimi predkami. Pochádzal z horského mestečka Capestrano v strednej Itálii. Po vystudovaní práv sa stal soudcem v Perugii, posléze však vstúpil k františkánům.
Významnou udalosťou v 15. storočí bolo víťazstvo vojska uhorského kráľa Jána Huňadyho za mohutnej podpory svätého Jána Kapistránskeho nad tureckou presilou v bitke pri Belehrade v roku 1456. Hrdinský kráľ Ján Huňady potom 6. augusta 1456 zomrel a v tom istom roku, 23. októbra, aj duchovný otec víťazstva, svätý Ján Kapistránsky.
Pápež Kalixt III., na pamiatku tohto víťazstva, ktoré oslabilo tureckú expanziu do Európy na 70 rokov, zaviedol v roku 1457 v rímskej liturgii sviatok Premenenia Pána a stanovil ho na deň smrti hrdinského kráľa Jána Huňadyho, kedy sa slávieval aj vo východokresťanskej liturgii už od 5. storočia.
Určitú úlohu v prijatí tohto patrocínia pravdepodobne zohrala aj hrozba novej nepriateľskej expanzie, ktorá sa stala osudovou skutočnosťou v bitke pri Moháči v roku 1526, kedy turecké vojská zvíťazili. Patrocínium iste dodávalo salvatoriánom odvahu a nádej žiť a pôsobiť v ťažkých podmienkach tureckej okupácie alebo trvalého ohrozenia, vyplývajúceho zo susedstva s Osmanskou ríšou. Táto situácia trvala prakticky až do slávnej bitky pri Viedni dňa 12.9.1683, kedy boli Turci zásluhou vojska poľského kráľa Jána Sobieskeho porazení; v dôsledku čoho sa moc Osmanskej ríše v Uhorsku prakticky rozpadla.
Svätý Ján Kapistrán
Život a dielo Jána Kapistrána
Vykonal mnoho ciest po Itálii, navštívil také Francii, Holandsko a Svatou zemi. Vynikal svou výmluvností a horlivostí, což byly dobré předpoklady k tomu, aby se stal oblíbeným lidovým kazatelem. Svými kázáními doslova strhával davy, takže kostel většinou nestačil všechny ani pojmout.
Koncem července 1451 chtěl jít kázat i do Čech a setkat se s Janem Rokycanou, v Praze z toho však nastalo zděšení a Jiří z Poděbrad mu do ní zakázal vstup. V roku 1456 sa účastnil tažení proti Turkům, spolu s vojevůdcem Janem Hunyadim a kardinálem Carvajalem. Keď u Bělehradu rozhodovali, zda se mají pouštět do nebezpečné bitvy, Jan Kapistrán je přesvědčil.
Tím se velmi zasloužil o slavné vítězství nad Turky v bitvě u Bělehradu, které bylo vybojováno 22. července 1456. Mal 13 rokov, keď posol priniesol radostnú i smutnú správu. Križiaci ubránili Belehrad. Porazili početnejšieho nepriateľa. Tvoj otec sa ako vždy správal ako opravdivý hrdina.
Do bitky išiel ako lev, pripravený zvíťaziť alebo zomrieť. Svojím príkladom strhol mnohých. Bránil chudobných a slabých, ženy, deti, starých. Všetci vedeli, čo by nasledovalo, keby Belehrad padol. Konštantínopol bol jasným príkladom. Pri jeho dobytí v roku 1453 zahynuli tisíce kresťanov a okolo 50.000 ľudí bolo odvlečených do otroctva, kde sa s nimi zaobchádzala horšie ako so zvieratami.
Sultánovi vojaci mali sľúbené za dobytie Konštantínopolu tri dni beztrestne rabovať mesto. Všetci vedeli, že podobne sa Turci vyzúria na Belehrade, ak padne. No napriek dvojnásobnej presile križiaci mesto obránili a Turka porazili. A teraz tá smutná správa. Keďže v boji padli tisíce vojakov a nikto ich nepochovával, krátko po bitke vypukla morová epidémia, ktorej podľahol aj tvoj otec. Mal 13 rokov, keď stratil otca. Plakal a spomínal. Spomínal, ako ho otec oko 11-ročného pasoval za rytiera, ako ho učil vojenskému remeslu, ako mu zabezpečil dobrých učiteľov.
Mal 14 rokov, keď prišla kráľovská garda a odviedla ho do väzenia. Kráľovský súd ho odsúdil na trest smrti popravením. Jeho vina bola to, že bol mladším bratom Ladislava Huňadyho, ktorý ako hlava rodu bránil rodinné majetky po svojom nebohom otcovi Jánovi Huňadym - hrdinovi z Belehradu. Ako v súčasnosti aj v minulosti...
Františkáni na Slovensku
Prvé františkánske kláštory na Slovensku vznikali už v 13. storočí. Bratia prichádzali na územie Slovenska z Nemecka, spolu s prisťahovalcami, ktorých pozývali uhorskí panovníci. Títo noví osadníci zohrali dôležitú úlohu v procese vzniku stredovekých miest v Uhorsku.
Prvá písomná zmienka o existencii františkánskej rehole na Slovensku sa viaže k listine pápeža Gregora IX. Podľa prvého autentického súpisu františkánskych kláštorov uhorskej provincie, pochádzajúceho z roku 1316 sa vtedy provincia skladala z ôsmich kustódií, do ktorých patrilo spolu štyridsaťtri kláštorov. Na územie Slovenska zasahovala ostrihomská a jágerská kustódia.
Jestvovali tu františkánske kláštory v Trnave (1239), Nitre (1248), v Slovenskej Ľupči (1263), Bratislave (1271), Trenčíne (1301), Okoličnom (1310), v Čachticiach, Spišskej Novej Vsi a v Levoči (1316), vo Vranove nad Topľou (1397) a v Košiciach (1400). Niektoré z týchto kláštorov zanikli už v 15. storočí.
Už v 14. storočí však prenikali z balkánskeho poloostrova, na sever Uhorska Slovania pod tlakom tureckej expanzie. S nimi prichádzali aj františkáni z Bosny a zakladali kláštory na našom území. Patrili k observantom. Ich pôvodne bosnianska vikária sa v roku 1444 osamostatnila a vytvorila uhorskú vikáriu. Na území Slovenska patrili do nej kláštory v Solivare (1413), vo Fiľakove (1484), Hlohovci (1465), Skalici (1467) a v Humennom (1488).
Takto organizačne spoluexistovali františkáni na území Slovenska v dvoch provinciách až do roku 1900, kedy bola Provincia Najsvätejšieho Spasiteľa zrušená spolu s Provinciou sv. Ladislava.
V 17. storočí pribudli kláštory v Hronskom Beňadiku (1664), Beckove (1688) a v Kadani (1692). V 18. storočí pribudli kláštory v Žiline (1703), Rožňave (1732), Trstenej (1774) a vo Vrbici (1777).
Po prvej svetovej vojne a vzniku Československej republiky bola existencia Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa obnovená dekrétom generálneho ministra P. Bernardína Klumpera, ofm zo dňa 31. januára 1924 so sídlom provinciálneho ministra v Bratislave. Už v roku 1922 z iniciatívy P. Ambroza Tajcnera sa začali vydávať Hlasy sv. Františka. Založenie františkánskeho gymnázia V Malackách v roku 1927 bolo významným krokom k pozdvihnutiu vzdelanosti na Slovensku v tých časoch. V tom istom roku vznikol aj Komisariát Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa v USA, ktorý právne podliehal materskej Provincii. Pôsobili v ňom františkáni slovenského pôvodu najmä medzi emigrantmi zo Slovenska. V roku 1990 sa z Komisariátu, neskôr kustódie, stala viceprovincia, ktorá je v súčasnosti právne samostatná, má však málo členov.
V roku 1950 (v noci z 13. na 14. apríla) začalo na Slovensku násilné znemožnenie spoločného rehoľného života, ochromenie jeho riadnej organizácie a rozvoj obnovenej Provincie sa prakticky zastavil. Po prepustení z internácie boli bratia nútení hľadať prácu v civilnom zamestnaní, kňazi, ktorým to bolo dovolené sa venovali farskej pastoračnej činnosti, v obmedzených podmienkach.
Z iniciatívy P. Aleša Zlámala, ofm, vtedy provinciálneho ministra Svätováclavskej provincie v Čechách a na Morave, ako aj za pomoci malej komunity Školských sestier III. rádu svätého Františka v Bratislave - Petržalke sa v roku 1974 začínalo z niekoľkých bratislavských miništrantov rodiť bratské spoločenstvo, prirodzene v ilegálnych podmienkach. Títo a ďalší bratia sa stávali členmi Provincie svätého Václava, žili však na Slovensku. Do roku 1980 sa táto komunita natoľko rozrástla, že sa mohlo uvažovať o zriadení mimobratislavskej komunity, čo sa aj stalo a boli zakúpené rodinné domy v Trnave a v Košiciach.
V erfurtských biskupoch našli vtedy bratia ochotných svätiteľov. Na Kvetnú nedeľu 27. marca 1983 takto v ilegalite pred štátnou mocou rehoľným životom žijúci a duchovne pôsobiaci bratia odhalení a niektorí prešli vyšetrovacou väzbou. Prejavila sa podivuhodná solidarita kresťanov doma i vo svete, ktorá skrížila vtedajším mocipánom ich plány. Po prepustení žili bratia v „prostote holubíc a v opatrnosti hadov.“ aj naďalej rehoľným životom v spoločenstvách, nakoľko to dovoľovali občianske podmienky.
Nežná revolúcia 17.11.1989 otvorila perspektívam rehoľného života nové možnosti. Prvá provinciálna kapitula v riadnych podmienkach sa konala v dňoch 20.10. - 23.10.1992 v Trnave. Jej hlavnou témou bola otázka normalizácie rehoľného života, formácie rehoľného dorastu a zostavenie Partikulárnych stanov. Generálny delegát a vizitátor P. Kapistrán Martzall (z poľskej provincie sv. Hedvigy) oboznámil účastníkov Kapituly s dekrétom generálneho ministra Hermanna Schalücka, ofm zo dňa 2.10.1992 v ktorom bolo vymenované nové vedenie Provincie na obdobie 3 rokov.
Nasledujúca (volebná) provinciálna kapitula sa konala v dňoch 8. 5. - 12. 5. 1995, na ktorú bol generálnym ministrom menovaný ako predseda a vizitátor P. Andrzej Pabin, ofm (z poľskej provincie Nepoškvrneného počatia Panny Márie). Hlavnou témou boli otázky formácie vzájomných vzťahov medzi bratmi a zlepšenia formácie rehoľného dorastu ako aj problém kontemplatívneho rozmeru nášho života a zviditeľnenia františkánskej charizmy. Pomerne rozsiahlou súčasťou boli aj návrhy zmien v Partikulárnych stanovách.
V rovnakej úlohe bol účastný aj na Provinciálnej kapitule v dňoch 16.6. - 19.6.1998, na ktorej sa okrem voľby provinciálneho vedenia prejednávali otázky súvisiace s prioritami rádu, schválenými Generálnou kapitulou v Assisi - Porciunkule, v roku 1997. Život Provincie sa normalizuje a nadobúda nový vzhľad.
Vzniklo Vydavateľstvo Serafín, ktoré obnovilo časopis Serafínsky svet a vydáva knihy s rôznym, najmä františkánskym zameraním. Bratia sa usilujú nájsť svoje miesto v súčasnej Cirkvi a vo svete. Sú začlenení do spolupráce s diecéznymi kňazmi, niektorí majú účasť na pastorácii chorých, telesne postihnutých, nepočujúcich, väzňov a problémovej mládeže.
Mládež tvorí veľkú časť evanjelizačnej aktivity bratov. Rozvíjajú sa aj medziprovinciálne kontakty, zvlášť s Provinciou sv. Jána Kapistrána v Maďarsku, ale aj so vzdialenejšími Provinciami vďaka jazykovým kurzom a iným štúdiám alebo pobytom, ktoré mladí bratia stále vo väčšej miere absolvujú. Niektorí bratia vykonávajú časť teologických štúdií v Seminario teologico francescano v Jeruzaleme. Bratia si uvedomujú hodnotu bratstva a kontemplácie a hľadajú spôsoby jej realizácie.
Svätého Jána Kapistrána si pripomíname:
- 1.10.
- 2.10.
- 4.10.
- 6.10.
- 7.10.
- 14.10.
- 15.10.
- 17.10.
- 18.10.
- 19.10.
- 23.10.
- 24.10.
- 28.10.