Úloha kňaza ako zástupcu Boha na zemi má hlboké korene v histórii a teológii. Táto koncepcia bola formovaná rôznymi kultúrnymi, politickými a náboženskými vplyvmi v priebehu storočí.
Príhovor pápeža Františka k novým biskupom
Vatikán, 20.9.2013 (RV-CZ) - Petrov nástupca sa stretol so skupinou biskupov, ktorí boli menovaní počas uplynulého roku a ktorí sa v Ríme zúčastňujú každoročného sympózia pre nových biskupov. V príhovore k 115 biskupom latinského i rôznych východných obradov pápež František hovoril o pastierskom poslaní, pri čom odkázal na Druhý vatikánsky koncil, ktorý hovorí o biskupovi ako o „viditeľnom princípe a základe jednoty“ (Lumen gentium, 23), a citoval prvý Petrov list: „Paste Božie stádo, ktoré je u vás; starajte sa oň nie z prinútenia, ale dobrovoľne, podľa Božej vôle, nie pre mrzký zisk, ale ochotne; nie ako páni nad dedičným podielom, ale ako vzor stáda“ (1 Pt 5,2-3).
„Tieto slová sv. Petra, nech sú vytesané v našom srdci,“ povedal Svätý Otec. Pápež František zdôraznil tri kľúčové aspekty pastierskeho poslania:
- Veľkodušne prijímať. Pápež povedal: „Vaše srdce má byť také veľké, aby dokázalo prijímať všetkých mužov s ženy, ktorých behom dňa stretnete a ktorých pôjdete hľadať, ak sa vydáte na cestu do farností a ďalších komunít svojej diecézy. Už teraz sa pýtajte: tí ktorí zaklopú u dvier vášho domu, aký ho nájdu?“
- Putovať so stádom. Prijímať veľkodušne a putovať. Prijímať všetkých a so všetkými putovať. Biskup je na ceste so stádom a v ňom. To znamená, že sa dávate na cestu s veriacimi a so všetkými, ktorí sa na vás obrátia, budete s nimi zdieľať radosti a nádeje, ťažkosti a utrpenia ako bratia a priatelia, ale ešte viac ako otcovia, ktorí sú schopní počúvať, chápať, pomáhať a nasmerovať. Spoločné putovanie si vyžaduje lásku a našou službou je amoris officium - služba lásky, ako hovoril svätý Augustín (In. Io. Ev. tract. a. Pri tomto putovaní musíte chovať sympatie ku svojim kňazom. Vaši kňazi sú prvými blížnymi, kňaz je pre biskupa prvým blížnym. Milujte týchto blížnych. Sú neodmysliteľnými spolupracovníkmi, u ktorých treba hľadať radu i pomoc a o ktorých sa máte starať ako otcovia, bratia a priatelia. Medzi prvé úlohy, ktoré máte, patrí duchovná starostlivosť o presbyterát, ale nezabúdajte na ľudské potreby každého kňaza, zvlášť v delikátnych a dôležitých chvíľach ich služby a ich života. Nikdy nie je stratený čas ten, ktorý strávite s kňazmi! Prijať ich, keď o to žiadajú; nenechať bez odpovede telefonát.
- Zostávať so stádom. Mám na mysli stále sídlo, čo má dva presné aspekty: „zostávať“ v diecéze a zostávať v „tejto“ diecéze, ako som už povedal, bez hľadania zmeny alebo povýšenia. Ako pastieri skutočne nemôžeme poznať svoje stádo, putovať pred ním, uprostred neho a za ním, starať sa o neho učením, udeľovaním sviatostí a svedectvom života, pokiaľ nezostávame v diecéze. A v tom je Trident veľmi aktuálny: stálosť sídla. Naša doba umožňuje cestovať a pohybovať sa veľmi ľahko z jedného miesta na druhé. Je dobou rýchlych vzťahov, dobou internetu. Avšak starý zákon o stálom sídle nevyšiel z módy! Pre dobré pastoračné vedenie je stále sídlo nutné (Direktorium Apostolorum Successores, 61). Existuje iste tiež starostlivosť o iné cirkvi a o všeobecnú Cirkev, čo si môže vymáhať aj určitú absenciu v diecéze, ale má to byť na krátku a nevyhnutnú dobu a nemá to byť zvykom. Stále sídlo nie je iba požiadavkou potrebnou pre správnu organizáciu, nie je iba funkčnou záležitosťou, ale má teologický dôvod. Ste ženíchmi svojej komunity, s ktorou ste hlboko spojení. Prosím vás teda, aby ste zostávali u svojho ľudu. Zostávať a nedávať pohoršení ako „letiskoví biskupi“!
Pápež tiež zdôraznil dôležitosť pokory, striedmosti a vecnosti v službe biskupov. Varoval pred „kniežacou psychológiou“ a ambicióznymi mužmi, ktorí hľadajú bohatšie diecézy. Zdôraznil, že biskupi by mali byť učiteľmi a vychovávateľmi svojho ľudu nielen slovom, ale aj konkrétnym svedectvom života.
Buďte pohostinnými pastiermi, ktorí putujú so svojím ľudom sympaticky, milosrdne, s jemnocitom a otcovskou pevnosťou, s pokorou a diskrétnosťou, a ktorí sú schopní vidieť aj také svoje obmedzenia a mať dobrú dávku zmyslu pre humor. A to je milosť, o ktorú musíme prosiť. My všetci musíme prosiť o túto milosť: „Daj mi, Pane, zmysel pre humor“. Dokázať sa najprv smiať sami sebe a potom trochu i tomu ostatnému. Drahí spolubratia, až sa vrátite do svojich diecéz, pozdravujte odo mňa všetkých, zvlášť kňazov, zasvätené osoby, seminaristov, všetkých veriacich a tých, ktorí najviac potrebujú Pánovu blízkosť.
Prečo potrebujeme spoveď?
Ježiš ustanovil spoveď ako sviatosť. Viglaš: Ešte ako dospievajúci som raz počul jedného skúseného kňaza, ktorý povedal, že keby Ježiš nebol ustanovil spoveď, museli by sme ju vymyslieť, tak veľmi ju potrebujeme. Ako kňaz na to neraz myslím, najmä keď počúvam ľudí, ako ospravedlňujú svoje počínanie, banalizujú svoje hriechy, no najmä ako hľadajú niekoho, kto by ich pochopil. Boh, ktorý stvoril človeka, pozná jeho potreby. Vie, že sa potrebuje vyrovnať so zlom, no nevie sa sám zbaviť viny.
Bieščad: Ak by sme zo spovede vyňali sviatostný rozmer, pre človeka má vždy zmysel, keď pomenuje ťažkosti svojho života. Veci, ktoré sú pomenované, menej bolia - to je základ psychoterapie.
Viglaš: Teologicky je spoveď sviatosť - teda viditeľný znak neviditeľnej milosti. Rozhrešenie je tým znakom, ktorý dokážeme vnímať. Slová, ktorými sa odpúšťajú hriechy, hovorí kňaz v mene Ježiša Krista, ktorý túto moc dal apoštolom. To je definícia, ktorá však môže vyznieť sucho. Oveľa živšie vníma spoveď človek, ktorého ťažia hriechy.
Svedomie je vnútorný hlas v nás, ktorý nám hovorí o mravnej kvalite našich skutkov. Viglaš: Je to vnútorný hlas v nás, ktorý nám hovorí o mravnej kvalite našich skutkov. Na tom sa zhodneme aj s neveriacimi. Na čom sa už nie vždy zhodneme, je jeho pôvod. Niektorí vnímajú svedomie iba ako súbor naučených a osvojených zvyklostí, pravidiel správania. My kresťania stotožňujeme tento hlas s Božím hlasom. Ľudské srdce vnímame ako svätyňu, v ktorej sa ozýva Boží hlas, ktorý nám hovorí, keď je niečo dobré alebo zlé.
Bieščad: Pri revízii svojho života je určite vhodné pozrieť sa nielen na vymedzený zoznam hriechov, ale aj na život v širšom kontexte. Na akých hodnotách stojí? O čo sa usilujem? Kam smerujem? Som verný povolaniu alebo poslaniu, ktoré som si zvolil? Premietajú sa moje hodnoty a zmysel, v ktorý verím, do mojich vzťahov a každodenného života?
Jeden z následkov prvotného hriechu je, že sa nám zatemnil rozum. Viglaš: Predovšetkým hriech. Jeden z následkov prvotného hriechu je, že sa nám zatemnil rozum. Poznanie prestalo byť jasné a naša vôľa sa naklonila na zlé. Taliansky kardinál Giacomo Biffi kedysi povedal, že najväčšou tragédiou hriechu nie je to, že prídeme o Božiu milosť, lebo tú nám je Boh ochotný kedykoľvek vrátiť. Tragédiou je to, že každým hriechom strácame aj zdravý rozum, a ten sa tak rýchlo nevráti.
Pokrivené vnímanie svedomia človeka môže byť aj dôsledkom vplyvu jeho okolia. Viglaš: Pokrivené vnímanie svedomia človeka môže byť aj dôsledkom vplyvu jeho okolia. Jednoduchým príkladom je výchova.
Ako by sa mal správať spovedník? Viglaš: Spovedník by mal vždy stelesňovať Božie milosrdenstvo. Mal by byť učiteľom, lekárom, ale aj láskavým sudcom. To sú povolania, ktoré sú aj v sekulárnej sfére na to, aby človeku pomohli. Sudca je spravodlivý, keď vie zohľadniť aj poľahčujúce okolnosti. Penitent by mal cítiť prijatie a bezpečie.
Ak vzťah s Bohom narušilo či zničilo zranenie od človeka, aj uzdravenie by malo prísť cez prostredníka. Bieščad: Ak vzťah s Bohom narušilo či zničilo zranenie od človeka, aj uzdravenie by malo prísť cez prostredníka. Zažitie pozitívnej skúsenosti môže pomôcť priblížiť sa k Bohu a korigovať jeho obraz. Ak niekoho zranil kňaz pri spovedi a preto sa bojí ísť na spoveď, tak potrebuje pozitívnu skúsenosť. Na začiatok možno rozhovor s kňazom, pri ktorom sa bude cítiť prijatý. Dôležité je však nájsť si dobrého kňaza. Tiež je dobré vedieť, že ak bolo na spovedi niekomu ublížené, môže sa o to podeliť, samozrejme, v bezpečnom prostredí a človeku, ktorému dôveruje.
Morálna a psychologická vina nie sú totožné. Bieščad: Morálna a psychologická vina nie sú totožné. Pocit emocionálnej ťažoby, zahanbenia či nehodnosti pri vyznávaní hriechov nie je vždy indikátorom objektívnej závažnosti morálneho zlyhania. Často nás väčšmi ťažia hriechy, ktoré sú ľudsky „trápne“, než tie, ktoré sú objektívne ťažké.
Viglaš: Objektívne je pomerne jasné, ktorý hriech má ľahšiu, ktorý závažnejšiu a ktorý extrémne závažnú matériu. Vplyvom nesprávne formovaného svedomia môžeme cítiť obrovskú subjektívnu vinu aj za niečo banálne. Ale aj opačne - nemusíme cítiť vinu za niečo, čo je naozaj vážne. Dôležité je dostať do rovnováhy naše subjektívne prežívanie s objektívnou matériou.
Sexualita tvorí najintímnejšie jadro ľudskej bytosti. Bieščad: Sexualita tvorí najintímnejšie jadro ľudskej bytosti. Keď hovoríme o svojej intimite, je to, ako keby sme sa úplne odhaľovali, a na to potrebujeme cítiť určité bezpečie. Najľahšie je to v partnerskom vzťahu. Extroverti so zdravým sebavedomím s tým nemusia mať vážny problém. Cítia sa síce nekomfortne, ale dokážu vysypať svoje hriechy a ďalej to neriešia. Oveľa ťažšie je to pre uzavretých a úzkostlivých ľudí. Tí, ktorí už zažili zraňujúce reakcie od kňaza, môžu mať dokonca neprekonateľný problém ísť sa vyspovedať.
Po hriechu človek zistil, že je nahý, a začal sa zakrývať a skrývať. Viglaš: Človek dokáže byť nahý - taký, aký naozaj je, doslovne i obrazne - iba vtedy, keď sa cíti bezpečne. Vo svojej nahote sme totiž osobitne zraniteľní. Po hriechu človek zistil, že je nahý, a začal sa zakrývať a skrývať. Vtedy začal cítiť stud, lebo sa na neho ten druhý už nepozeral ako na osobu, ale ako na predmet uspokojenia. Preto sme v sexualite takí zraniteľní.
Katechizmus hovorí, že treba vyznať ťažké hriechy, ich počet a okolnosti. Viglaš: Katechizmus hovorí, že treba vyznať ťažké hriechy, ich počet a okolnosti. A potom sa môžeme spovedať podľa spovedných zrkadiel. Katechizmus Katolíckej cirkvi by mal byť základným spovedným zrkadlom. Netreba pri vyznávaní zachádzať do úplných detailov, ale netreba ostať úplne všeobecný. Napríklad povedať len „zhrešil proti piatemu/šiestemu prikázaniu“ je veľmi nekonkrétne. Tá škála hriechov je veľká. V takomto prípade sa môže spovedník spýtať alebo aj pomôcť tým, že ponúkne určitú paletu (Bolo to zabitie, pokus o samovraždu, násilie na niekom, hnev, riskovanie, alkohol, drogy, nezdravý životný štýl? Boli to nejaké myšlienky, fantázie, sledovanie pornografie, skutok sám so sebou, skutok s druhým človekom, nevera, homosexuálny skutok?). Toto môže pomôcť ľuďom, ktorí majú problém pomenovať svoj hriech.