V živote bývajú chvíle, keď sa chceme vrátiť ku všetkému, čo sme kedysi zameškali. Zastaviť sa v uponáhľanom svete a poohliadnuť sa, ba prejsť sa stáročiami existencie našej obce. Niekedy ani nechceme veriť, z akej biedy a lopoty vyrástli diela vytvárané rukami našich predkov. S úprimným citom dávali krásu svojim domcom i všetkému, čo potrebovali k svojmu životu.
Prejdime sa dejinami obce, ktoré po stáročia vytvárali ľudia našej obce a pre nich, aby im rozumeli. Aby vedeli, odkiaľ a kam idú. Aj v zložitej dobe, ktorú prežívame, je potrebné sa spoločne zamýšľať nad ďalším rozvojom našej obce, nad spríjemnením života jej obyvateľov.
Želajme ďalšiu šťastnú cestu i ďalší rozvoj našej obce. Prvé stopy o pobyte človeka v tejto oblasti pochádzajú z obdobia praveku. Bola to pravdepodobne hojnosť zveriny, ktorá tu prilákala vtedajších ľudí. Súvislejšie osídlenie tu vzniklo v 16. storočí kolonizáciou na valaskom práve. Najdôležitejšou povinnosťou vtedajších obyvateľov bola strážna služba na severnej hranici s Poľskom.
Veľké množstvo potrebných údajov autorom poskytli zápisy v obecnej kronike. Poďakovanie patrí všetkým obyvateľom obce, ktorí poskytovali cenné informácie pri výskumoch. Osobitné poďakovanie patrí starostovi obce p. Dušanovi Pitákovi a členom minulého i terajšieho obecného zastupiteľstva za podporu pri knižnom vydaní monografie. Uvedomujeme si, že o obci je možné spracovať oveľa rozsiahlejší materiál.
Obec Rabča sa nachádza na severozápadnom Slovensku v okrese Dolný Kubín. Patrí do oblasti Stredných Beskýd, celkov Podbeskydskej brázdy a Podbeskydskej vrchoviny. Člení takých horninových Polhoranskú kotlinu.
Územie Rabče má vo všeobecnosti tvar nepravidelnej elipsy s predĺžením na sever a severovýchod. Cesta v lokalite Hlboká. Odtiaľ katastrálna hranica pokračuje západným a severozápadným smerom poľnohospodárskymi a lesnými pozemkami popod kóty Kopanica (922 m) a Vahanov (918 m). V lokalite Hájka sa prudko stráca severovýchodným smerom popod kótu Trhovnica (721 m), pretínajúc Sihelský potok, štátnu cestu Rabča - Sihelné a Polhoranku, až sa dostane do východiskového bodu.
Celé územie patrí vonkajšiemu flyšovému oblúku západokarpatskej sústavy. Vznikali v paleogénnom mori, predovšetkým z materiálu pobrežných častí a mali charakter pieskovcov a zlepencov, štrkovcov alebo slienov. Na území sú to horniny tzv. Magurského flyša. Vytvorili masívy Oravských Beskýd, Podbeskydskej brázdy, Podbeskydskej vrchoviny a ďalšie. zia a denudácia, pričom sa uplatnila rôzna odolnosť hornín a priebeh zlomov.
gurskou a bystrickou. Oravsko - magurská jednotka sa uplatňuje najmä v Podbeskydskej vrchovine. Spodný oddiel paleogénu tvoria štrkovce v polohách 3 dm až 3 m mocné, šedé, zelenošedé, červené. Väčšinou mäkké, zriedka v tenkých vložkách pevnejšie. pravidelne i nepravidelne zvrstvené, šedo priečko vané, niekedy v nich býva roztrúsená svetlá sľuda.
Vrchný oddiel paleogénu tvoria pieskovce v polohách 1 - 20 m mocné, jemné až stredozrnné, šedé, vápnité, miestami kremito vápnité, niekedy prechádzajú až do piesčitého vápenca. sú v polohách 1 až 10 m mocné, tmavošedé - vápnité a šedozelené nevápnité. Celková mocnosť týchto vrstiev je až 2000 m. Bystrická jednotka sa uplatňuje v Podbeskydskej brázde. Je tvorená belovežskými a zlézskymi vrstvami.
Tieto vrstvy sú v antiklinálnych pásmach často tektonicky vytiahnuté. Ich maximálna mocnosť je 150 m. ch kremito - vápnitých pieskovcov. Zlézske vrstvy sa vyskytujú v nadloží vrstiev belovežského typu. ckými pieskovcami a argilitmi. Pieskovce sú najčastejšie niekoľko dm až metrov hrubé. Sú obyčajne frakcionované, zvrstvené, stredne až jemne zrnité, na vrstevnatých plochách so sľudou.
Nepriaznivým javom vo flyšovom pásme je zosúvanie pôd a celých súvrství a výmoľová erózia, spôsobené striedaním pieskovcov a bridlíc. časť vrchoviny. Najvyššie miesto v chotári má nadmorskú výšku 850 m, najnižšie 630 m. Stred obce leží v nadmorskej výške 650 m. Územie patrí k povodiu rieky Orava, ktorá má dve prameniská - Čiernu Oravu prameniacu v Poľsku a väčšiu Bielu Oravu s prameniskom na rozhraní Podbeskydskej vrchoviny a Oravskej Magury.
Vodným tokom, pretekajúcim katastrálnym územím Rabče, je Polhoranka. Riečka Polhoranka bola pôvodne ľavostranným prítokom Bielej Oravy, avšak dnes poniže obce Zubrohlava sa vlieva do Oravskej priehrady. prameň západne od Babej hory vo výške 1310 m n. m.. ke cca 6 km. Na prvých 6 km má spád 90 promile, v ostatnej časti klesá na 8 promile. Polhoranka zbiera vody najsevernejšej časti Oravy. potok a Čerchľovský potok.
štruktúra, lesnatosť územia, druhové zloženie porastov a pod.. chrbty, kým územie tvorené málo odolnými bridlicami podmienilo vznik priľahlejších znížením a širokých údolí. zemina, ktorá je pre vodu prakticky nepriepustná. zemných vôd. Výskyt prameňov je pomerne bohatý, ale všetky sú pomerne malé a mnohé vysychajú. kach najväčšie vody na Slovensku. Vodné toky mávajú veľké výkyvy v prietoku vody. Najvyššie prietoky sa vyskytujú v apríli až máji pri topení snehu, resp. ch dažďov, najnižšie v januári.
la. dárske účely ako enklávy. Veľkoplošné hospodárenie malo za následok podstatnú zmenu druhového zloženia porastov. Veľmi dôležitým činiteľom pri formovaní vegetačného krytu, pri pôdotvorných procesoch, humifikácii a pod. sú klimatické pomery.
Povodie rieky Orava
ie priemerný stav meteorologických prvkov: svetla, teploty tlaku vzduchu, vetra a zrážok na určitom mieste. územie Slovenska rozdelené na klimatické oblasti. lasti, ktorá je zastúpená C1 - okrskom mierne chladným. Chladná oblasť je charakterizovaná jediným teplotným údajom - júlovou teplotou pod 16°C. Okrsok C1 - mierne chladný má júlovú teplotu 12°C, resp. 16°C.
Množstvo zrážok je určované nadmorskou výškou, polohou voči prevládajúcim vetrom a lesnatosťou. ok v území je od 900 do 1100 mm. katastri obce je okolie pod Vahanovom a Hájky. Maximum zrážok pripadá na letné mesiace - júl, august, podstatná časť zrážok na vegetačné obdobie (asi 60 % z celoročného úhrnu). r, prípadne marec sú mesiace s najnižším množstvom zrážok. ieho trvania podľa priebehu počasia. vky, jej trvanie, priemerná a maximálna výška. Podľa priemerných údajov začína obdobie so snehovou pokrývkou 21. 10. 4., t. j. 100 - 120 dní, s priemerným maximom 60 - 100 cm snehovej pokrývky. Priemerný počet dní so snežením je 50 - 60.
Ďalším klimatickým činiteľom určujúcim ráz oblasti sú po zrážkach teplotné pomery. žekové a veterné pomery. V závislosti s rastúcou nadmorskou výškou ubúda teploty, a to na každých 100 m výšky o 0 °C. V zime je táto hodnota nižšia ako v lete. nižšie teploty ako na svahoch a s nadmorskou výškou teplota stúpa. Ide o tzv. čách je zakalené ovzdušie, vysoká vlhkosť vzduchu a často hmla, nad inverznou vrstvou je veľmi dobrá viditeľnosť a vyššia teplota. Dĺžka trvania inverzie je priamo závislá od pokojného počasia. čná ročná teplota dosahuje v katastri Rabče 5,5 °C. vosti teploty vzduchu sa stáva, že v niektorých rokoch býva ním február, prípadne december. l, no stáva sa, že okrem júla v jednotlivých rokoch býva najteplejším mesiacom roka ešte august a potom jún.
Teplotné pomery sú značne ovplyvňované oblačnosťou nad daným územím, ktorá znižuje intenzitu slnečného žiarenia. čšou oblačnosťou v decembri, resp. novembri a najmenšou v auguste, resp. septembri. vých dní 30 - 45 (denná oblačnosť menšia ako 20 %). V území všeobecne prevládajú severozápadné a severné vetry, v menšej miere sa vyskytujú juhozápadné a západné vetry. li a auguste.
da predstavuje dôležitú zložku prírodného prostredia: je nositeľkou a živiteľkou rastlinstva, je základným prostriedkom poľnohospodárskej výroby a lesníctva. ň človeka. Pôda nie je stála. Zmenou niektorého z pôdotvorných činiteľov dochádza postupne k zmenám jej vlastností. Na charakter pôd a ich kvalitu zásadne vplýva najmä človek. čím a rozoraním strmých svahov už v dávnej minulosti došlo k odplavovaniu pôdnych častíc, k deštrukcii pôdnych horizontov a tým sa kvalita, úrodnosť pôdy znižovala.
Vplyvom pôdotvorných činiteľov sa vytvorilo množstvo rozličných pôd. dávame pôdne horizonty. Dôležité je, že horizonty sa nelíšia iba farbou, ale aj zrnitosťou, fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlastnosťami. Horizonty sú v profile zákonite usporiadané.
Pôdny profil
Sú najrozšírenejším pôdnym typom v území. 70 cm. Tento je produktom procesu hnednutia. Pod ním je horizont materského substrátu C. hod medzi horizontmi. Pritom hranica medzi B a C horizontom je geologickou hranicou. m reliéfom, ale i na územie rovinatišie a na rôzne horniny. Preto sú ich fyzikálne i chemické vlastnosti rôzne.
Je najrozšírenejším pôdnym subtypom v území. Vyvinula sa z minerálne stredne silných hornín. Vyskytuje sa v rôznych expozíciách a sklonoch. kyprou konzistenciou a priaznivou štruktúrou. Vlhkostné pomery sú v priebehu roka vyrovnané. Pôdna reakcia je stredne kyslá s nenasýteným sorpčným komplexom. živinami je stredne zásobená.
Vyvinula sa z minerálne slabých hornín. Zrnitosť je ľahká. V celom profile je hojne zastúpený skelet. Vlhkostné pomery sú v priebehu roka kolísavé. Pôdna reakcia je kyslá s nenasýteným sorpčným komplexom. živinami je zásobená slabo. líc) a horšia drenáže vody, čím dochádza k zamokreniu a zglejeniu pôdy. štrkovité a prejavujúce sa hrdzavou škvrnitosťou, vo zvršku kypré, málo skeletnaté, v spodine až utuhnuté. Sú priemerne zásobené humusom a živinami.
Pôdna reakcia je silne až mierne kyslá. Fyzikálne pomery sú rozdielne vo zvršku a v spodine.