História obce Kriváň

Kriváň je rázovitá podpolianska obec s bohatou históriou a silným náboženským zázemím. V obci s počtom obyvateľov 1 700, sa až 1 600 hlási ku katolíckej viere. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty histórie obce, vrátane cirkevných dejín, prípadu sexuálneho zneužívania kňazom, pútnického miesta Rajecká Lesná a duchovného života v obci.

Zrúcaniny hradu Kriváň

Cirkevné dejiny Kriváňa

Cirkevné dejiny Kriváňa sú úzko spojené s oblasťou Podpoľania, ktorá má špecifický charakter vďaka kopaničiarskej kolonizácii v 17. storočí. Do tejto oblasti patrili už stredoveké sídla ako Očová a Zvolenská Slatina.

Vznik Detvy, centra kopaničiarskej kolonizácie na území Vígľašského panstva, bol iniciovaný zemepánom Csákym. Na jeho podnet sa sem sťahovali obyvatelia okolitých dedín, klčovali lesy a stavali si domy. Prvými osadníkmi boli pôvodní obyvatelia z Očovej a Zvolenskej Slatiny, ako aj pastieri z Oravy, Liptova a východoslovenských stolíc.

Detva vznikla v zložitom období reformácie a rekatolizácie, čo ovplyvnilo jej cirkevný vývoj. V najstaršom období patrila pod správu Ostrihomskej arcidiecézy, zvolenského archidiakonátu a očovskej farnosti. V roku 1638 František Péchy daroval v Detve kúriu s pozemkami pre potreby fary, kde bolo zriadené sídlo farnosti a provizórna kaplnka.

Farnosť bola oficiálne zriadená v roku 1644 ostrihomským arcibiskupom Jurajom Lippayom. Okrem jezuitov pôsobili v osade aj františkáni, ktorých služba zanechala trvalú pamiatku v podobe patrocínia Kostola sv. Františka Assiského. Základný kameň prvého kostola bol požehnaný v roku 1662 a jeho stavba bola ukončená v roku 1664.

Po vzniku Banskobystrickej diecézy v roku 1776 sa detvianska farnosť stala súčasťou dolnozvolenského vicearchidiakonátu a očovského dekanátu. V roku 1995 bol zo zvolenského dekanátu vyčlenený dekanát Detva, do ktorého patrí aj Kriváň.

Sexuálne zneužívanie kňazom

Koncom januára minulého roka bol zverejnený príbeh Milana, obete sexuálneho zneužívania katolíckym kňazom. Štyridsiatnik Milan detailne opísal, ako ho Ladislav J. zneužíval koncom 80. a začiatkom 90. rokov, keď mal 12 až 15 rokov.

Zneužívanie začalo hladkaním a bozkávaním, neskôr farár pritvrdil. Milan zneužívanie na desaťročia vytesnil, až kým si nezaložil rodinu a nevidel fotografie z farárovej päťdesiatky, na ktorých bol obkolesený množstvom malých detí. Vtedy sa mu všetko vrátilo a rozhodol sa, že to v sebe musí uzavrieť.

Koncom roka 2018 Milan navštívil farára v jeho vtedajšom pôsobisku v obci Kriváň pri Detve. Zaskočený kňaz sa k zneužívaniu Milana priznal. Keďže sa blížili Vianoce, vypýtal si čas na obdobie po sviatkoch. Milan mu ho doprial.

V prvej polovici januára kňaz Milana neohlásene navštívil a zaujímal sa, či to plánuje dať do médií. Zároveň naznačoval, či by sa veci nedali riešiť aj inak. Stretnutie farára s biskupom Banskobystrickej diecézy Mariánom Chovancom sa uskutočnilo 18. januára 2019. Milana o výsledku neinformovali.

Po publikovaní článku sa ozvali ďalší ľudia, ktorí opisovali zvláštne správanie farára. Jeden z jeho bývalých miništrantov uviedol, že v roku 2011 sa na fare z ničoho nič objavil malý chalan z iného regiónu, ktorý sa tu objavoval každé prázdniny a začal miništrovať. Svedok potvrdil, že farár chlapca vzal minimálne dvakrát aj na dovolenku do Chorvátska.

Biskup si kňaza predvolal na 1. februára 2019 a suspendoval ho. Hoci v prípade Milana išlo o sexuálne zneužívanie spred 30 rokov, vyšetrovateľ krajskej polície v Banskej Bystrici Radúz Paučula prípad detailne preveril. Kňaz na polícii poprel, že by sexuálne zneužíval deti. Následne sám kňaz požiadal Vatikán o laicizáciu, teda zbavenie kňazskej služby.

Viac ako rok sme sledovali, ako sa cirkev vyrovná s obeťou, teda s Milanom. V roku 2014 Konferencia biskupov Slovenska vydala smernicu o postupe v prípadoch sexuálneho zneužívania klerikmi. Píše sa v nej, že biskup alebo provinciálny predstavený po prijatí oznámenia vykoná sám alebo cez inú súcu osobu predbežné vyšetrovanie. Biskup Chovanec vyšetrovanie vykonal, ale bez vypočutia obete.

Milan hovorí, že biskup mu nič z toho neponúkol. Naopak, biskup napriek prosbe odmietol osobné stretnutie s jeho ťažko chorými rodičmi v pokročilom veku, ktorých prípad mimoriadne zasiahol. Milan si myslí, že biskup mu tým chcel ukázať, kto je pánom a že nemá viac vyskakovať. Biskup Chovanec mu v poslednom liste odpísal: „Nech by bolo osočovanie nášho biskupstva akékoľvek, nezmení to fakt, že vy ste sa so svojím nešťastím, ktoré vám spôsobil nehodný banskobystrický kňaz, neobrátili o pomoc na cirkev, ale na generálneho prokurátora a svetské médiá.“

Podľa obete je možné vyvodiť len dva závery - buď biskup mal indície o konaní farára, keďže aj podľa policajného spisu bolo obetí viac, alebo ich nemal. V takom prípade je v cirkvi systémovo vytvorené prostredie, v ktorom môžu sexuálni predátori beztrestne a dlhodobo pôsobiť. Tak či onak, všeobecná zodpovednosť je na hlave biskupa.

Pútnické miesto Rajecká Lesná

Až do polovice 20. storočia prichádzali pútnici pozdraviť Matku Božiu Frivaldskú v Rajeckej Lesnej na Turíce, na slávnosť Najsvätejšej Trojice, na sviatok Narodenia Panny Márie a v deň Mena Panny Márie. Na turíčne sviatky putovali k milostivej soche nemeckí veriaci z okolitých dedín. Najväčšia púť bývala na slávnosť Najsvätejšej Trojice.

V trojičnú sobotu prichádzali procesie, ktoré privítal miestny duchovný a mali možnosť pristúpiť k svätej spovedi u prítomných kňazov. Počas soboty si procesie konali krížovú cestu na kalvárii. Večer bývala procesia s Prevelebnou Oltárnou Sviatosťou z kostola na kalváriu. Na trojičnú nedeľu sa slúžili sväté omše už od piatej hodiny takmer každú hodinu.

Za štyridsať rokov chceli mnohí nepriatelia svätej Cirkvi vymazať toto starobylé pútnické miesto z mapy Rajeckej doliny. I názov zmenili na Rajeckú Lesnú. Pútnici však navštevovali Frivald - Rajeckú Lesnú v hojnom počte i za totalitného režimu, ktorý neprial Cirkvi. U nebeskej Matky hľadali pomoc, útočište i ochranu.

V roku 1962 zakúpili nový organ a v roku 1966 nanovo vymaľovali celý kostol. V roku 1967 zakúpili a posvätili nový zvon. V rámci pokoncilovej obnovy dal zhotoviť oltár tvárou k ľudu, elektrifikovala sa kalvária a oplotili priestor okolo lurdskej kaplnky. V roku 1974 sa zakúpili nové spovednice, ozvučil kostol a o desať rokov neskôr sa zakúpili nové lavice a vnútorné steny chrámu boli obložené drevom. V roku 1988 sa inštalovalo kúrenie vo vnútri kostola.

Medzi obeťou a biskupom prišlo minulý rok k výmene viacerých listov. Biskup Chovanec mu v poslednom liste odpísal: „Nech by bolo osočovanie nášho biskupstva akékoľvek, nezmení to fakt, že vy ste sa so svojím nešťastím, ktoré vám spôsobil nehodný banskobystrický kňaz, neobrátili o pomoc na cirkev, ale na generálneho prokurátora a svetské médiá.“

Hoci zomrel 40-ročný, zanechal všetkým, nielen svojim veriacim farníkom, ale i frivaldským pútnikom príklad úcty a nesmiernej lásky k Božej Matke.

Od 1. februára 1990 sa stal duchovným správcom farnosti dekan-farár Pavol Šadlák. Svoje organizačné schopnosti využil hneď od začiatku pre stavbu farskej budovy, ktorú postavil s Božou pomocou, pod ochranou nebeskej Matky, s pomocou obetavých farníkov a šľachetných dobrodincov, v pamätnom roku návštevy Svätého Otca v našej vlasti, za sedem mesiacov.

Na posviacke sa zúčastnili okolití kňazi, novovysvätení diakoni a veľké množstvo božieho ľudu. V marci 1991 bola stará fara zbúraná. Pri príležitosti 125. výročia postavenia chrámu a 70. výročia postavenia kalvárie zostavil dekan Pavol Šadlák s pomocou organistky Beáty Peknej 52-stranovú brožúrku s názvom „Dejiny pútnického miesta Friwald - Rajecká Lesná“.

Pri kostole bola postavená jednopodlažná budova so štyri spovednicami z oboch strán ako Dom Božieho milosrdenstva, sgrafito Matky milosrdenstva vytvoril miestny umelec a reštaurátor Ján Šimun. Od júla sa maľoval interiér kostola, následne sa reštaurovali oltáre, zmenilo sa osvetlenie a ozvučenie. V marci 1992 firma z Vyškova namontovala do veže vežové hodiny, ktoré zakúpila obec. Napravo od farskej budovy bol postavený Dom pútnikov, naľavo od fary postavili Dom Charitas pre rehoľné sestry.

V apríli 1994 bola vo farnosti veľká slávnosť. V rámci putovania milostivej sochy Fatimskej Panny Márie po Európe prišla 28. apríla podvečer aj do Rajeckej Lesnej, v slávnostnom sprievode ju niesli od rázcestia až na poľný oltár pri kostole, kde bola slávnostná sv. omša a po nej celonočná adorácia. V chráme sa tak stretli dve milostivé sochy. Ráno po svätej omši ju odviezli do Višňového.

Dňa 29. januára 1995 posvätil nitriansky pomocný biskup František Rábek základný kameň pre Dom Božieho narodenia, v ktorom sa malo umiestniť veľkolepé dielo Slovenský Betlehem od autora majstra Jozefa Pekaru z Rajeckých Teplíc. Na jar sa začal upravovať Dom Božieho milosrdenstva podľa projektu Stanislava Machovčáka zo Staškova.

Na slávnosť Krista Kráľa 26. novembra 1995 požehnal a otvoril strednú časť Slovenského betlehema nitriansky sídelný biskup Ján Chryzostom kardinál Korec SJ. Pred začiatkom štedrovečernej polnočnej svätej omše v roku 1995 sa mohli veriaci prvý raz započúvať do tónov elektrickej zvonkohry, inštalovanej vo veži kostola, ktorú zakúpila obec Rajecká Lesná. Zvonkohra má naprogramovaných 40 piesní vrátane najznámejšej vianočnej piesne Tichá noc, svätá noc.

V roku 1996 bola obnovená kalvária a v pútnickom areáli postavili nový oltár na mieste starej fary. Na septembrovej púti sa zúčastnil aj don Stefano Gobbi z Talianska, zakladateľ Mariánskeho kňazského hnutia. Prítomných bolo štyridsať kňazov a desaťtisíc pútnikov. V novembri na slávnosť Krista Kráľa požehnal don Anton Hlinka SDB západnú časť Slovenského Betlehema, východnú časť požehnal Ján Chryzostom kardinál Korec SJ v r. Celé dielo s dĺžkou 8,5m, šírkou 2,5m a výškou 3m predstavuje vrchol rajeckých rezbárskych tradícií.

V r. 2000 bola opravená a odizolovaná aj Ludská kaplnka, dostala nový krov, krytinu, nové schody, stĺpikové zábradlie a nové dvere. Upravil sa terén okolo kaplnky. Do farnosti nastúpil novokňaz Jozef Tomica, ktorý po roku odišiel do farnosti Nitra-Klokočina. V máji 2000 sa konala Prvá celoslovenská púť bohoslovcov, 1.

Týmto dekrétom na základe zvláštneho rozhodnutia Jeho Svätosti Veľkňaza JÁNA PAVLA II. udelila pútnickému farskému kostolu Narodenia Preblahoslavenej Panny Márie titul a hodnosť „BASILICA MINOR“, so všetkými právami a podľa príslušných liturgických predpisov. List bol farskému úradu doručený 7. mája 2002. Vysviacka baziliky sa konala 7. septembra 2002 s účasťou apoštolského nuncia v SR Mons. Henryka Nowackeho, biskupov a kňazov z celej Nitrianskej diecézy.

S titulom „bazilika minor“ sa spája získanie úplných odpustkov za obvyklých podmienok (sviatosť zmierenia, prijatie Eucharistie, modlitba Otče náš, Verím v Boha a na úmysel Svätého Otca) v týchto dňoch: vo výročný deň konsekrácie baziliky čiže 30. októbra, v deň liturgickej slávnosti titulu chrámu, čiže 8. septembra, slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla čiže 29. júna, vo výročný deň udelenia titulu baziliky čiže 7. Prvým veľkým podujatím v bazilike bola púť detí, ktorú organizovalo Hnutie kresťanských spoločenstiev eRko 5. októbra 2002.

V roku 2004 sa zaviedlo do kostola vykurovanie v laviciach, nainštalovalo sa nové ozvučenie a osvetlenie baziliky. Farský úrad vydal 96-stranovú brožúrku s názvom Slovenský betlehem a Bazilika Narodenia Panny Márie Rajecká Lesná-Frivald, o päť rokov neskôr vyšlo druhé rozšírené 114-stranové vydanie. V apríli 2007 sa v apríli konala prvá púť hasičov. Od júla 2005 mala farnosť dvoch kaplánov, k Miroslavovi Bilčíkovi pribudol aj novokňaz Gustáv Lutišan. V júli 2006 nastúpil Anton Duník namiesto Miroslava Bilčíka. V auguste 2006 sa následkom dvoch vrtov pre miestnu fabriku čiastočne stratila voda z liečivého prameňa pod kalváriou. V októbri sa urobil nový vrt, voda sa našla v hĺbke 10m, čerpadlo ju privádza do nádrže, dostala názov Prameň svätého Františka.

V roku 2008 bola farnosť v rámci reorganizácie Slovenskej cirkevnej provincie začlenená do novovzniknutej Žilinskej diecézy, do ktorej bol za biskupa ustanovený banskobystrický pomocný biskup Tomáš Galis. Vdp. Šadlák sa tak stal titulárnym nitrianskym kanonikom, pôsobiacim v Žilinskej diecéze. Do baziliky pribudli štyri nové vitráže: Narodenie Pána, Obetovanie Pána v chráme, Sv. Peter a Pavol a Sv. Cyril a Metod. Kanonik Pavol Šadlák zomrel po dlhej chorobe 21. apríla 2010 v žilinskej nemocnici.

Od 1. júla 2010 nastúpil Ján Rusnák, ktorý sa narodil 20. mája 1971 v Námestove a vyrastal v Oravskej Polhore. Za kňaza bol vysvätený 21. júna 1997 v Tvrdošíne. Prišiel zo Zázrivej. V septembri 2010 nastúpil za výpomocného duchovného Marek Smatana, ktorý zároveň pôsobil ako koordinátor pútí za Žilinskú diecézu. V novembri toho roka bol starý organ odstránený, nahradil ho elektropneumatický koncertný nástroj z Nemecka.

Bazilika Narodenia Panny Márie v Rajeckej Lesnej

Duchovný život v Kriváni

Keď stádo vedie dobrý pastier, jeho ovečkám sa darí. Dobrý pastier načúva svojmu stádu a stará sa oň s láskou. Keď láska chýba, je to chyba. Ale keď kňaz vníma potreby svojich ľudí a pomôže im, farnosť žije. Tak je to aj v Kriváni. V rázovitej podpolianskej obci je už štyri roky farárom Ján Krajčík.

O päť rokov bol kostol hotový, konsekrovaný a zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi. „Najvzácnejšia je limbová socha Panny Márie dovezená z Tirolska.

Ľudia si vo farnosti Kriváň v priebehu rokov založili mnoho duchovných spoločenstiev. Ružencové bratstvo založili v Kriváni dokonca už v roku 1995. Spoločenstvo návštevy podomovej kaplnky Panny Márie zázračnej medaily vedie Mária Ďuricová. Modlitbové spoločenstvo matiek vedie v Kriváni pre sedem žien Viera Ďuricová. Spevácky zbor detí, mládeže a dospelých vedie Jozef Gáborík, ktorý spolu s Andrejom Hanesom a Miroslavom Paučom hrá aj na gitare.

Vo farnosti pôsobí dokonca farský včelársky krúžok. Netypickú aktivitu založili minulý rok farníci Zuzana Dančová a Ľubomír Očenáš. Desať malých i veľkých členov krúžku chová včely v krásnych drevených úľoch, ktoré majú podobu sv. Cyrila a Metoda.

Keďže k fare patrí párhektárový pozemok, ktorý treba udržiavať, rozhodli sa zaobstarať si živé kosačky, ovečky. Bratia kapucíni z Raticovho vrchu im doviezli prvé štyri. Keď ovečky okolo fary videli mamičky s deťmi, prišli s nápadom urobiť naprostriedku dediny malú zoologickú záhradu. Farár Krajčík pritom pochádza z mesta a veľké skúsenosti so zvieratami nemal.

Blízky vzťah v komunite oceňuje aj kostolníčka Jolana Domová. Skutky milosrdenstva sa tu nielen hovoria, ale aj konajú. Táto farnosť tak ožila, keď prišiel pán farár. Ľudia sme tí istí, ale zrazu vidíme, čo všetko dokážeme. A pritom stačí len podnet, pomocná ruka. Očarúvajú ma aj všetky tie ozdobné ikebany, vence, balené koláčiky pred sviatkami, sirupy, lekváre, sušené bylinky.

Nám kňazom jasne hovorí Svätý Otec František, že kňaz ako pastier musí byť medzi ľuďmi. Musí byť uprostred nich, aby ich spoznal. Aby sa naučil ich mať rád takých, akí sú. Aby sa aj oni naučili mať radi jeho, ale aj seba takých, akí sú. Potom už vraj ostatné pôjde samo. Myslím, že to tu ide aj preto, lebo som pochopil, aké dôležité je za všetko ďakovať. V týchto dňoch mala po Slovensku putovať relikvia patróna kňazov - sv. Jána Máriu Vianneya, pre koronavírus však nebude. Svätca z Arsu si ale môžete uctiť v maličkej dedinke na strednom Slovensku, v Dolnej Bzovej, kde si ho pred 21 rokmi vybrali za patróna kaplnky.

Farnosť Podkriváň so 680 obyvateľmi sa rozprestiera neďaleko Detvy v obci, osadách a na lazoch. Všetky Božie domy sú zrekonštruované, Kaplnka sv. Filiálku Dolná Bzová delí potok do dvoch obcí (Podkriváň - Mýtna) i okresov (Detva - Lučenec). Žije v nej okolo 80 občanov, katolíkov aj evanjelikov, ktorí navzájom dobre nažívajú.

Hlavným projektantom bol Pavol Ižvolt z Púchova. Mala podobu biblickej Noemovej archy. Stavali ju svojpomocne, z milodarov farníkov a sponzorov, jedným z nich bol i vtedajší prezident Slovenskej republiky Michal Kováč. Dielo s Božou pomocou dokončili na jeseň v roku 1999 a 7.

Obetný stôl, ambonu a sedes venoval a vyrobil z tuhárskeho mramoru miestny majster kamenár Ján Samaš. V čelnej strane obetného stola je vložená malá pozlátená kruhová schránka s relikviou z kostí svätca. Nad hlavným vchodom do kaplnky je vitrážové okno s podobou patróna kaplnky.

Treba ich hľadať, byť s nimi takmer v dennom kontakte. Pretože nás nie je veľa a kaplnku sme si postavili sami, máme k nej blízky vzťah. Dielo sa nezaobišlo bez mnohých hodín prác obetavých farníkov.

Manželia istej rodiny navrhovali každý svojho patróna. Manželka mala skúsenosti s alkoholom v rodine, chcela práve preto arského svätca, ktorý mal vo svojej farnosti tiež do činenia s touto neresťou. Nakoniec zvíťazil sv. Ján Mária Vianney a jeho životopis si neskôr pri bohoslužbách spoločne naštudovali. Tak trochu však vyhrali obaja, drevená plastika svätca od majstra Vladimíra Šimíka z Považskej Bystrice je umiestnená vo svätyni na pravej strane vedľa kríža, na ktorom je Ukrižovaný podľa Josefa Václava Myslbeka.

Podkriváň ako filiálka farnosti Divín sa spomína v roku 1716, v roku 1750 so súhlasom ostrihomského generálneho vikára Štefana Nedeckého postavili drevenú kaplnku. Odvtedy sa farnosť rozrástla o ďalšie osady a lazy, aj o viaceré sakrálne stavby. Od roku 1803 je dominantou obce Kostol sv. Martina, v roku 2007 sa tešili novému pastoračnému centru, zasvätenému rovnako sv. Martinovi.

Z neveľkej farnosti vzišlo i zopár duchovných povolaní, na ktorých sú rodáci hrdí - kňaz Ján Štefan Jalovecký, profesor pastorálnej teológie a vicerektor kňazského seminára v Spišskej Kapitule; kňaz Ján Kováčik či Ján Pivka. Rovnako sa tešia i z dvoch rehoľných sestier - Dobromily Anny Sekerešovej a Pauly Heleny Ďuricovej. Okrem tradičného ružencového bratstva sa veriaci pravidelne modlia k Božiemu milosrdenstvu, obľúbené sú i púte a na Vianoce koledovania.

Na vynovení kostolov a kaplniek svojpomocne pracovali domáci i dobrovoľníci z okolia, v roku 2000 opravili kaplnku na Mlákach, v roku 2016 kostol v Brestinej a v roku 2018 zrekonštruovali farský kostol, ktorý dostal novú vežu. Pracovitosť a ochotu ľudí si správca farnosti váži: „Aktívna účasť a spolupráca farníkov i kňaza pri týchto prácach je súčasťou pastoračného pôsobenia, ktorá cez fyzickú činnosť a permanentný kontakt prináša svoje plody. Vníma ju ako dôležitý evanjelizačný faktor.

Svedectvo malej skupinky ochotných obetavcov cítiť v neľahkom diasporálnom prostredí. Aj toto je dôkazom, že Boh koná svoje dielo, ak máme odvahu ísť aj do ťažkých vecí. Možno práve preto to vnímame ako malý zázrak. A za tým stojí určite aj náš patrón a pomocník sv.

Tabuľka: Významné udalosti v histórii pútnického miesta Rajecká Lesná

tags: #knaz #obce #krivan