Nitra sa často nazýva slovenským Betlehemom. Odtiaľto sa začalo šíriť na všetky strany písmo ako svetlo vzdelania, kultúra, bohatstvo ducha, ale i kresťanstvo. V starých kronikách sa o Slovanoch, Slovienoch či Slovákoch píše veľmi málo, keď aj, tak len skúpo. V čase sa presunieme zhruba o dve storočia ďalej, do ďalšieho známeho kmeňového zväzu - Nitrianskeho kniežatstva, rovno do Nitry (Nitravy) na hradný kopec do Pribinovho kniežacieho dvora.
Nitrianske kniežatstvo, ktoré vzniklo v 8. a 9. storočí na území dnešného juhozápadného Slovenska, bolo jedným z najvýznamnejších slovanských politických útvarov pred vznikom Veľkej Moravy.
Vznik a rozsah Nitrianskeho kniežatstva
Prvé zmienky o Nitrianskom kniežactve sú z prvej tretiny 9. stor. Vzniklo spojením viacerých slovanských rodov a kmeňov. Rozprestieralo sa na juhozápadnom Slovensku až po Biele Karpaty a možno k nemu patrila aj časť Spiša a Gemera.
Prvých vládcov nepoznáme, ale vieme o Pribinovi, ktorý je označovaný za najstaršieho známeho slovanského vládcu na území Slovenska.
Pribina bol „prvý vladár slovenského národa, ktorým sa začínajú naše dramatické dejiny. Sídlil na hrade v Nitre, ktorá v týchto časoch menovala sa Nitrava.
Pribina zveľadil majetok predchodcov a časom zjednotil značnú časť samostatných útvarov na západnom, severnom a strednom Slovensku. Ako knieža spravoval krajinu najmä zo svojho hlavného sídla v Nitre - Nitrave.
V rokoch 825 až 833 bol posledným kniežaťom samostatného Nitrianskeho kniežatstva a asi od roku 840 do 861 prvým kniežaťom Blatenského kniežatstva na území dnešného Maďarska.
Nitra je právom považovaná za kolísku Slovákov. Avšak v meste pod Zoborom sa neodohrali najdôležitejšie deje len počas vlády kniežaťa Pribinu. Veľký význam pre náš národ mali i Rastislav a Svätopluk, ktorým sa budeme venovať v našom seriáli Slovenskí démoni a strašidlá v nedeľu 21.
ŽIVOT STARÝCH SLOVANOV – tajomstvá každodennosti a mýtov (DejinySK)
Pribina a christianizácia
Za jeho panovania (825-833) sa začala christianizácia. Pribinove snahy o christianizáciu a zmenu hospodársko - sociálneho života nenašli odozvu medzi poprednými predstaviteľmi vtedajšej domácej spoločnosti.
Či bol Pribina pôvodne pohanom je dnes sporné, častejšie sa usudzuje, že ním bol. I keď dovolil bavorským misionárom účinkovať na území Slovenska, sám zostával v tom čase pohanom.
Nie je známe, či bol už vtedy Pribina kresťanom, či ešte pohanom (jedni tvrdia, že krst prijal ešte od írsko-škótskych misionárov a okolo roku 833 ho nanovo pokrstili ozajstnou svätenou vodou), no na svojom dvorci dal pred rokom 828 postaviť prvý kostol nielen na území Slovenska, ale v celej stredovýchodnej Európe.
Vo svojom kniežatstve dal v každom prípade už okolo roku 828 postaviť kresťanský kostol, ktorý bol prvý známy kostol západných a východných Slovanov. V roku 828 bol pri Nitre postavený prvý kostol zasvätený pravdepodobne Panne Márii. Pribina, nitrianske knieza (825 - 833), postavil prvy krestansky kostol na nasom uzemi v roku 828 (a tiez prvy kostol vychodnych a zapadnych slovanov).
O posviacke kostola na majetku kniežaťa Pribinu v Nitrave v rokoch 828 až 829 sa hovorí v historickom zápise z roku 870, v ktorom sa po prvýkrát spomína súčasné mesto pod Zoborom ako Nitrava. Kostol mal posvätiť salzburský arcibiskup Adalrám na pozvanie Pribinu.
Arcibiskup priviezol do Nitry i ostatky mučeníka svätého Emeráma, po ktorom je pomenovaná katedrála na Nitrianskom hrade.
Skutočnosť, že to Pribina vykonal nezávisle od susedného vládcu Mojmíra, je jedným z dôkazov o vtedy ešte samostatnom postavení Nitrianskeho kniežatstva. Táto udalosť je dôležitá aj preto, lebo vysvätenie kostola bol úkon, spadajúci do právomocí pasovského biskupa.
Historici sa zväčša držia hesla: čím starší, tým lepší. Aj preto sa priklonili k letopočtu 828 ako roku vysviacky spomínaného kostola salzburským arcibiskupom Adalramom, hoci nie je isté, či sa tak nestalo o rok neskôr, pretože arcibiskupov kronikár zapísal oba letopočty. Nesporné však je, že patrónom kostola sa stal svätec vyznávaný v Regensburgu - sv. Emerám. Meno svätca sa v Nitre drží v úcte do dnešných dní.
Hoci sa pôvodný Pribinov kostol nezachoval a len sa predpokladá, že stál na mieste dnešného Nitrianskeho hradu, zasvätený je mu katedrálny chrám - Bazilika sv.
Príčiny vysvätenia kresťanského kostola v Nitre, nie sú ešte úplne jasné. Bližšie okolnosti a príčiny tejto udalosti nie sú známe.
Jediný písomný prameň tu je spis O obrátení Bavorov a Korutáncov z roku 870, ktorý spomína okrem vysviacky kostola v Nitre (asi v roku 828) aj neskoršie Pribinovo vyhnanie z Nitry (z historických súvislostí vyplýva, že sa odohralo v prvej polovici roka 833).
Keď dal Pribina postaviť kostol v Nitrave, bol ešte pohanom. Prečo tak urobil? Dôvodov mohol mať niekoľko. Možno chápal význam kresťanstva vo svojom kniežatstve, možno chcel vyhovieť manželke, kresťanke z Bavorska, alebo kupcom zo západu, ktorí prichádzali na naše územie a sústreďovali sa aj v Nitre, šíritelia kresťanstva - írsko-škotskí, franskí a talianski misionári, ako aj kupci zo západu - prenikali totiž na naše územie predtým (v druhej polovici 8.storočia).
Pribina sa neskôr dal pokrstiť a stal sa zanieteným šíriteľom kresťanskej viery. Vo svojom kniežatstve v Panónii (tak sa nazývalo územie medzi Dunajom a Sávou) vybudoval 13 kostolov. Vysviacka každého sa stala veľkou udalosťou.
Pribina preukázal veľkú štátnicku múdrosť a znalosť európskej politiky, ked v rokoch 829-833, sám pohan, dal vysvätiť v Nitre kresťanský kostol. Vysvätil ho soľnohradský (Salzburg) arcibiskup Adalram. Pribinov kostol je prvým historicky doloženým dokladom kresťanstva u Slovanov na Slovensku. O tejto udalosti sa zmieňuje spisok Conversione Bagoariorum et Carantanorum z roku 870-71. Žial polohu tejto svätyne sa zatiaľ nepodarilo presne určiť, dá sa však predpokladať, že súčasný hĺbkový výskum na hrade vnesie svetlo do tejto problematiky.
Isté však je, že naši vtedajší predkovia už mali informáciu o Hospodinovi, a tak vierozvestci Cyril a Metod neprichádzali na úplne duchovne pusté pole. Sú o tom dochované písomné záznamy, dokonca aj v ich životopise, kde sa uvádza, že k nám už pred nimi prichádzali misie z juhu i západu Európy.
Prehľad dôležitých udalostí spojených s Pribinom:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 825 - 833 | Pribina kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva |
| 828 | Výstavba prvého kresťanského kostola v Nitre |
| 833 | Vyhnanie Pribinu z Nitry Mojmírom I. |
| 839/840 | Získanie územia v Panónii od Ľudovíta Nemca |
| 840 - 861 | Pribina kniežaťom Blatenského kniežatstva |
| 850 | Vysvätenie kostola v Blatnohrade |
| 861 | Úmrtie Pribinu |
Konflikt s Mojmírom a zánik Nitrianskeho kniežatstva
Pri upevňovaní svojej moci skrížil meče s kniežaťom Mojmírom I. (z mojmírovskej dynastie), ktorý sa takisto usiloval zväčšiť svoje, Moravské kniežatstvo. Pribina boj prehral a spolu s družinou a synom Koceľom opustil Nitru.
V roku 833 ho z Nitry vyhana knieza Staromoravskeho kniezatstva Mojmir, pripaja Nitrianske kniezatstvo k Moravskemu a vznika Velka Morava.
Veľká Morava za vlády Svätopluka I.
Táto udalosť však potvrdzujú aj archeologické nálezy. Útok Moravanov bol prudký, neodolali mu viaceré hrady Pribinovho kniežatstva. Pobedim, Majcichov a Čingov práve niekedy v tomto období zničil oheň.
Podľa inej povesti však Pribina nebol až taký nevinný. Nitrianske knieža si vraj najímalo žoldnierov, oberalo Mojmíra o obchody, ale aj podplácalo či zastrašovalo moravských vladykov, aby sa k nemu pridali. Takýmto spôsobom si vraj Pribina zväčšoval svoje územie. Nedbal vraj ani na výstrahy svojich najbližších, ktorí ho varovali, že v jeho radoch sú zradcovia. Tí sa potajme spojili s Mojmírom a prepadli Pribinu priamo v jeho hniezde. Iba zázrakom sa podarilo jemu a jeho synovi zachrániť si holý život.
V minulosti historici zvykli tvrdiť, že príčinou vyhnania Pribinu z Nitry bol odpor Mojmíra ku kristianizačnej a germanofilnej orientácii Pribinu.
Život po vyhnaní z Nitry
Mojmír dobyl Nitrianske kniežatstvo a pripojil si ho. Pribina ušiel do zadunajská do východnej marky, súčasť franskej ríše. Od Ľudovíta Nemca dostal územie okolo Blatenského jazera (Balatón) = vystavil si pevnosť Blatnohrad. Po úteku sa dal Pribina pokrstiť.
Od tohto dátumu sa počíta vznik Veľkej Moravy. Po asi 5-6 ročnom putovaní sa Pribina pridal so svojou družinou k Frankom. Okolo roku 838 dal franský kráľ Ľudovít Nemec Pribinovi do léna územie v Dolnej Panónii pri rieke Zale ústiacej do Blatenského jazera. Tu si vystaval Blatno hrad. Kedže jeho územie znemožňovalo expanziu Veľkej Moravy, bol neskôr porazený Rastislavom.
Pribina utiekol s družinou k markgrófovi franských „východných oblastí“ (Avarská marka a Korutánska marka) Ratbodovi (Radbod, Rathbod), ktorý ho v polovici roka 833 (asi v máji) v Rezne predstavil kráľovi Ľudovítovi Nemcovi.
Na príkaz tohto kráľa potom Pribinu pokrstili, resp. podľa niektorých bádateľov len znova pokrstili (lebo nevedel dokázať, či nebol svoho času pokrstený len nesvätenou vodou, ako to robili íroškótski misionári, a vtedy sa - napríklad podľa nariadenia synody z roku 796 - musel krst zopakovať).
Pre spory s Ratbodom (možno pre jeho neochotu poskytnúť mu pomoc v boji proti Mojmírovi) čoskoro Pribina utiekol z „východných oblastí“ do Bulharska a neskôr do Chorvátska (presnejšie do Slavónska) k svojmu príbuznému, kniežaťu Ratimirovi.
V roku 838 však Ratbod dobyl Ratimirovo kniežatstvo, takže Pribina utiekol k Salachovi, kniežaťu Kranska, ktorého územie vtedy už pravdepodobne patrilo do franského Korutánska, ovládaného Radbodom.
V roku 839 alebo 840 Pribina dostal od Ľudovíta Nemca do správy územie, ktoré dnes nazývame Panónske kniežatstvo, ktoré bolo dovtedy časť Korutánskej marky spravovanej Ratbodom. V roku 846 alebo 847 dostal toto kniežatstvo do doživotnej a okolo roku 848 do dedičnej držby.
Panónske kniežatstvo
V kniežatstve Pribina spustil rozsiahlu kolonizáciu a bol horlivým kristianizátorom. Hlavné mesto Blatnohrad dal prestavať na obrovskú pevnosť a postavil najmenej 15 kostolov.
Blatenské kniežatstvo
Pribinovo panstvo bolo cieľom misijnej činnosti franských kňazov, ktorí okrem počtu kostolov rozmnožovali aj svetskú moc Franskej ríše. Do poslednej chvíle bol Pribina verným vazalom franských kráľov, ochraňoval Franskú ríšu pred útokmi Veľkej Moravy, Bulharska a juhozápadných Slovanov.
24. januára 850 Pribinovi salzburgský arcibiskup Liutprand (Liupram) vysvätil na kniežacom hrade v Blatnohrade prvý zo série kostolov.
Text Conversio explitne uvádza zaujímavú informáciu - menný zoznam významných ľudí, ktorí sa na tomto akte zúčastnili. Zoznam začína 14 slovanskými menami (podľa J. Stanislava sú všetky okrem troch západoslovanské a zvyšné tri sú južnoslovanské) „Chezil [Koceľ], Unzat, Chotemir, Liutemir, Zcurben, Siliz, Wlkina, Witemir, Trebiz, Brisnuz, Zuemir, Zeska, Crimisin, Goimer, Zistilo“, ktorých môžeme považovať za členov Pribinovej družiny (teda osoby, ktoré spolu s Pribinom utiekli z Nitry), a pokračuje 17 čisto nemeckými menami „Amalrih, Altwart, Wellehelm, Fridepercht, Scrot, Gunther, Gunther [2 Guntherovia], Arfrid, Nidrih, Isanpero, Rato, Deotrih, Madalperht, Engilhast, Waltker, Deotpald“.
Podľa názoru Jána Stanislava názvy obcí spojené s týmito menami rozširujú hranice Pribinovho kniežatstva ďaleko na sever aj na juh (napr.
Pribina napokon padol v boji medzi východofranským kráľom Karlomanom s kniežaťom Rastislavom, a to za nevyjasnených okolností.